Experti NBS predstavili ekonomické životné minimum, ktoré má pomôcť najzraniteľnejším. Krajniak reaguje

Analytici Národnej banky Slovenska (NBS) vo svojom komentári zverejnenom v utorok predstavili nový spôsob merania životných nákladov domácností v našej krajine – takzvané ekonomické životné minimum.

Súčasný koncept životného minima totiž podľa nich nie je aktuálny a odráža dobu, v ktorej vznikol. „Od roku 1998, keď boli stanovené základné parametre systému, sa ekonomická situácia na Slovensku výrazne zmenila,“ tvrdia.

Nová metrika NBS zahŕňa niekoľko položiek nevyhnutných pre bežný chod domácnosti – potraviny, ubytovanie v byte mimo centra miest, dopravu prostredníctvom MHD, skromné oblečenie a obuv, základné výdavky na kozmetiku a starostlivosť o zdravie, vzdelanie pre deti, komunikáciu a oddych.

Analytici tieto položky spotrebiteľského koša sčítali a vyrátali výšku ekonomického životného minima v závislosti od počtu členov domácnosti, lokality a spôsobu bývania (buď vlastné bývanie, alebo podnájom). K akým číslam sa dopracovali?

Životné minimum je výrazne podhodnotené

Suma ekonomického životného minima pre jednotlivca žijúceho v podnájme v Bratislave je podľa nich 819 eur, výška ekonomického životného minima pre jednotlivca žijúceho v podnájme v Banskej Bystrici je zas 696 eur.

Pokiaľ ide o ekonomické životné minimum pre štvorčlennú domácnosť, ak žije v podnájme v Bratislave, NBS uvádza údaj 1 659 eur. Ak žije v Banskej Bystrici, analytici sa zastavili na čísle 1 559 eur.

K výrazne nižším sumám sa analytici Brian Fabo a Pavel Gertler dopracovali pri domácnostiach, ktoré disponujú vlastným bývaním. Pri jednočlennej domácnosti spriemerovali nevyhnutnú sumu na 396 eur a pri štvorčlennej na 1 006 eur.

Podrobnejší rozpis jednotlivých položiek, za ktoré domácnosti utrácajú, a takisto aj medziročné porovnanie rastu nákladov pre roky 2021 a 2022 nájdete v prevzatých tabuľkách nižšie.

Na porovnanie, životné minimum, ktorého koncept považujú analytici NBS za neaktuálny, je od 1. júla 2022 plošne vo výške vyše 234 eur na jednu plnoletú fyzickú osobu. Ide teda o výrazne nižšiu sumu, než ktorú určuje nový parameter.

Prečo je nová metrika potrebná?

„Aby dokázala sociálna politika správne cieliť pomoc zraniteľným domácnostiam, je dôležité, aby sa opierala o metriky, ktoré vypovedajú o reálnom stave ekonomiky. Ústredným motívom nového ekonomického konceptu životného minima je priblíženie sa reálnym životným nákladom a ich indexácie v kontexte inflácie,“ vysvetľujú svoje zámery analytici z úseku meny, štatistiky a výskumu (ÚMS).

„Ekonomické životné minimum, ktoré lepšie odráža reálne náklady domácností a bolo by predmetom valorizácie odvodenej od rastu relevantných nákladov, by pomohlo jednoznačnejšiemu a prehľadnejšiemu nastaveniu a cieleniu sociálnej politiky. Podrobné napočítanie nákladov v tomto komentári však neslúži ako návrh výšky referenčnej hodnoty životného minima, ale ako príklad použitia novej metriky, a ďalšia diskusia o jej správnom nastavení je vítaná,“ dodávajú v závere.

Nárast cien väčší ako inflácia

Návrh z dielne NBS prichádza v čase, v ktorom kríza najviac dopadá práve na tých najzraniteľnejších. U nízkopríjmových domácností totiž tvoria potraviny väčšiu časť spotreby, inflácia má na nich silnejší vplyv a výrazne zvyšuje ich náklady na život. Tie domácnosti, ktoré nevlastnia svoje obydlie a nemajú prístup k sociálnemu bývaniu, zároveň navyše v dôsledku vyšších cien nehnuteľností a cien energií čelia rastu ceny nájmov.

Pripomíname, že celkové náklady za rok 2022 v zmysle dát Národnej banky Slovenska v porovnaní s rokom 2021 stúpli v závislosti od typu domácnosti o 17 až 19 percent, čo je viac ako oficiálna miera inflácie 15,4 percenta.

Krajniak: Náš doterajší systém je v poriadku

Dočasne poverený minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) však návrhu NBS oponuje a tvrdí, že aktuálny výpočet valorizácie životného minima, ktoré sa po novom zvyšuje každý rok podľa vývoja nízkopríjmovej inflácie, je v poriadku a odráža realitu.

"O čom má zmysel hovoriť, nie je ani zmeniť výpočet, ale prípadne urobiť skokové zvýšenie o nejakú pevnú sumu a potom pokračovať vo výpočte tak, ako je nastavený," uviedol šéf rezortu práce po stredajšom rokovaní vlády.

Suma životného minima, ktorá v súčasnosti predstavuje spomínaných 234 eur, by sa od polovice tohto roka mala zvýšiť o približne 12 percent. Jeho prípadný výraznejší nárast bude podľa Krajniaka závisieť od toho, ako sa rozhodne budúca vláda systém nastaviť a koľko na to vyčlení peňazí.

Samotné životné minimum sa podľa ministra nedá regionálne rozlíšiť. Tento problém sa však dá vyriešiť kombináciou dvoch opatrení, okrem životného minima aj príspevkom na bývanie.

Krajniak avizoval, že na najbližšej schôdzi Národnej rady bude poslanecký návrh, ktorý rozširuje príspevok na bývanie o ďalší okruh ľudí. Ten by mal byť podľa ministra do budúcnosti oddelený od hmotnej núdze, aby zahŕňal aj ďalších ľudí, ktorí sa pohybujú v pásme ohrozenia chudobou.

"Kombinácia týchto dvoch príspevkov, teda pomoci v hmotnej núdzi, ktorá je založená na výpočte životného minima, a príspevku na bývanie, by mala pomôcť tým, ktorí to najviac potrebujú. Príspevok na bývanie by práve riešil regionálne rozdiely podľa toho, aké sú náklady na bývanie v jednotlivých regiónoch," doplnil Krajniak.

(tod/tasr)