Slovenská ropa sa minula, rast na dlh sa skončil

Nové hypotéky nafúknu ceny nehnuteľností. Rastúce ceny realít, ktoré sú slovenským (a českým) ekvivalentom akciového trhu, potom zvyšujú pocit bohatstva domácností. Tie ochotnejšie spotrebovávajú a naberajú na seba ešte viac dlhu. Táto dlhová párty končí rozplynutím monetárnych ilúzií, keď prídu následky monetárnej inflácie v podobe cenovej inflácie.

Centrálna banka je rastúcimi cenami v spotrebných statkoch donútená dvíhať úroky a začne trápiť domácnosti. Od toho, koľko vyšších úrokov vydržia, potom závisí osud cien nehnuteľností, domácej ekonomiky a aj samotných bánk, ktoré to financovali.

Takto vyzerali jar a leto ostatného cyklu:

Zdrojové dáta: NBS

Ide o najdôležitejší graf pre slovenskú domácu ekonomiku a banky pre nasledujúce roky. Posledná finančná kríza bola len krátkym spomalením neustáleho rastu zadlženia slovenských domácností.

Takto vyzerá pomer absolútnej veľkosti dlhu domácností v porovnaní so slovenskými podnikmi od čias finančnej krízy. Slovenské podniky, kde ľudia z domácností zarábajú na splácanie svojho dlhu, boli v zadlžovaní výrazne striedmejšie.

Na konci tej minulej zimy finančného cyklu som ešte sám pracoval v banke. Úver sme vtedy nedali takmer nikomu. Podnikateľ, ktorý ho dostal, musel založiť dom starej mamy, podpísať štyri bianko-zmenky a za úver platil tučný dvojciferný úrok. Na vrchole cyklu dostal hypotéku každý, kto mal tep a vedel sa podpísať. Pomer dlhu slovenských domácností k ich ročnému príjmu počas jari a leta ostatného cyklu vzrástol z 13 na 74 percent. Pomer dlhu domácností k slovenskému HDP z 26 na 68 percent.

Tento rast zadlženia domácností v posledných dvoch dekádach bol obrovským stimulom pre ekonomiku. Je to akoby Slovensko objavilo nálezisko ropy. Spotreba domácností nad ich príjmy (na dlh) pomohla maskovať problémy slovenského verejného sektora, degradujúce podnikateľské prostredie, absenciu významných zahraničných investícií a čoraz populistickejšiu politiku rozdávania cudzích peňazí na politických tlačovkách. Čerpanie kreditiek domácností vysvetľuje aj to, prečo sa tu žilo celkom dobre napriek tomu, že tu politici posledných takmer 20 rokov nič nerobili.

Zdroje tohto rastu sa vyčerpali. Na kreditke sme dosiahli limit. Ropy už niet a je treba sa obzerať po iných zdrojoch rastu slovenskej ekonomiky.