V sektore sociálnych sietí by to nebolo nič nemysliteľné. V roku 2005 kúpila News Corporation Ruperta Murdocha sociálnu sieť MySpace za 580 miliónov dolárov, v roku 2011 sa jej zbavili za 35 miliónov dolárov a dnes mladšia generácia ani nevie, čo to bolo. V roku 2011 kúpil vtedajší gigant Yahoo! sociálna sieť Tumblr za 1,1 miliardy dolárov, v roku 2019 sa jej nástupca Yahoo! zbavil za tri milióny.
To, či Twitter upadá, je dnes ťažké nejako objektívne zistiť. Vzhľadom na to, že Musk zároveň s prevzatím stiahol firmu z verejného obchodovania, už nemusí zverejňovať toľko údajov ako predtým. Celkový počet používateľov je zavádzajúce číslo, ktoré veľa nehovorí. Iné čísla sú neoveriteľné. Napríklad, že platiť za novú službu Twitter Blue osem dolárov mesačne sa zatiaľ rozhodlo necelých pol milióna používateľov. Bolo by to z hľadiska finančnej bilancie firmy žalostne málo.
O tom, ako zúfalo to vyzerá vnútri Twittera, ako nehorázne si Musk počína, vyšli desiatky reportáží. Musíme ich brať s rezervou – americké médiá píšu o technologickom sektore tendenčne, s nepochopením a v zajatí určitého typu ľudí, ktorí sú ochotní s nimi hovoriť. Jedným takým neklamným indikátorom napríklad je, keď sa v reportážach zdôrazňuje, ako sa nejaký zamestnanec rozplakal.
Len kryptomeny a pornografia
Ale Twitter upadal už pred prevzatím Muskom. Vieme to z interného dokumentu firmy niekedy z minulej skorej jesene, ktorú v októbri popísala správa Reuters. Najaktívnejší používatelia sieť opúšťajú a záujem o kľúčové témy politiky, zábavného priemyslu a športu upadá, konštatoval dokument. Rastie len aktivita používateľov zameraných na kryptomeny a pornografiu.
Nespochybniteľné je, že Musk vyhádzal zamestnancov bez rozmyslu a bez toho, aby si o fungovaní firmy vytvoril obrázok. A že ich vyhodil veľa. V nedávnom rozhovore uviedol, že Twitter má okolo 1 500 zamestnancov z pôvodných siedmich tisíc. Ďalej je nespochybniteľné, že Twitter funguje zle na čisto technickej úrovni. Podľa firmy NetBlocks mal len za tento rok do začiatku marca šesť veľkých výpadkov; za celý minulý rok ich mal osem. Musk verejne komentoval iba jeden z nich. K tomu sa družia takmer ustavičné poruchy rôznych funkcií.
K ideologickej tendencii spravodajstva je však potrebné vziať na vedomie jednu dôležitú vec. Zo všetkých prieskumov dlhodobo vyplýva, že na Twitteri je väčší podiel ľavicovo orientovaných ľudí ako celkovo v USA. Nijako radikálne, ale vďaka ľuďom z akademického sveta, politického aktivizmu a žurnalistiky je ten priemer vľavo. Muska baví púšťať sa do vehementných politických vyhlásení a sporov, ale z hľadiska firmy to nedáva zmysel. Konzervatívci sú dávno zvyknutí, že mnoho firiem, ktorých výrobky a služby používajú, hlása progresívnu politickú agendu. Pre ľavičiarov je to nezvyk a berú si to osobne. Musk si tak znepriateľuje časť publika, ktorú bude vždy potrebovať.
Musk na Twitteri nielen vedie politické spory, ale navyše sa opakovane prejavuje prchkým, narcistickým, nesympatickým spôsobom. Vďačnú pozornosť venuje pätolízačom, ktorí chvália každý jeho krok a kiksy ignorujú. Na muža, ktorý tvrdil, že mu ide o slobodu prejavu, na Twitteri celkom rád zakazuje. Najskôr človeka, ktorý postoval údaje o pohybe jeho súkromného lietadla (čo je legálne). Potom ľudí, ktorí zdieľali odkazy na iné sociálne siete. Nedávno potom tých, ktorí zdieľali odkazy na blogovaciu platformu Substack.
Neplatiť nájomné ani dlhy
Musk umožnil niekoľkým novinárom prístup do interných dokumentov Twittera a oni na ich základe písali texty o tom, ako Twitter kooperoval s vládnymi a vládou financovanými mimovládnymi organizáciami na moderovanie politicky citlivých tém, čo vošlo do známosti ako Twitter files. Obsahovali dôležité informácie a bolo užitočné, že to Musk umožnil. Lenže keď ho potom tí novinári za niektoré konkrétne kroky, okrem iného práve blokovanie Substacku, kritizovali, Musk sa s nimi okamžite rozkmotril. Ako keby to všetko dosť nepripomínalo maniere predchádzajúceho amerického prezidenta, Musk sa mu pripodobnil aj jednou podnikateľskou metódou: neplatí nájomné a ďalšie dlhy malým dodávateľom a skúša, či si trúfnu ho žalovať.
A kam chce Musk Twitter vlastne viesť? Na Twitteri existoval systém modrých bodiek (bluechcecks), ktorý mal verifikovať totožnosť významných používateľov. V praxi to však fungovalo skôr ako „razítko kvality“. Napríklad profesorovi Georgetownskej univerzity Jonathanovi Turleymu, ktorý kritizoval ruské vyšetrovanie prezidenta Trumpa a mal štyristotisíc sledovateľov, Twitter modrú bodku dať odmietol. Imigrantovi, ktorý nemal ani tridsať sledovateľov a kritizoval rasizmus a Trumpa, ju dal, pričom neskôr sa ukázalo, že to bola pravdepodobne čínska obuv.
„Vystrelia hore ako raketa“
