Peniaze síce môžu odkryť pokazený charakter, no zároveň ľudí vychovávajú

Spätná väzba trhu nie je dôležitá len pre efektívnu alokáciu zdrojov v ekonomike, ale aj pre samotných ľudí. Mnohí považujú peniaze alebo obchod za niečo, čo skôr kazí morálku jednotlivca. Je pravda, že sa nedá zistiť, aký je niekto „v skutočnosti“, kým rozprávkovo nezbohatne a zrazu „môže všetko“. Pri vplyve peňazí na celú spoločnosť je to ale pravdepodobne inak. Pohľad na evolúciu a našu vlastnú históriu poukazuje, ako obchod a peniaze pomáhali ľudí naviesť k väčšej spolupráci a morálnemu správaniu.

Ilustračné foto: TASR/AP

Publikované: 2. mája 2023 | 5:59

Autor: Juraj Karpiš,

„Podľa evolučných teórií môžu trhy podporovať internalizovanú a univerzalistickú prosociálnosť, pretože podporuje spoluprácu založenú na trhových vzťahoch,“ konštatuje sa v štúdii uverejnenej nedávno v Nature (tu dostupné ako voľné .pdf), ktorá túto hypotézu tiež potvrdzuje.

Zdroj: Enke, B. Market exposure and human morality. Nat Hum Behav 7, 134 – 141 (2023)

„Tento článok využíva kultúrny folklór 943 predindustriálnych etnolingvistických skupín, aby ukázal, že stupeň trhových interakcií v spoločnosti, vyjadrený prítomnosťou obchodu medzi komunitami a peniazmi, je spojený s kultúrnou dôležitosťou (1) prosociálneho správania, (2) medziľudskej dôvery, (3) univerzalistických morálnych hodnôt a (4) morálnych emócií viny, hanby a hnevu.

Na poskytnutie predbežných dôkazov, že časť tejto korelácie odráža kauzálny efekt trhových interakcií, sa v analýze využíva jemná geografická variabilita medzi susednými historickými spoločnosťami a pravdepodobná exogénna variabilita v prítomnosti trhov, ktorá vzniká v dôsledku blízkosti historických obchodných ciest alebo miestneho stupňa ekologickej diverzity. Výsledky naznačujú, že koevolučný proces zahŕňajúci trhy a morálku čiastočne spočíva v tom, že ekonomické trhy formujú morálny systém univerzalistickej a internalizovanej prosociálnosti.“