Nitru bombardovali Sovieti, a to bezdôvodne
Výroky o antifašizme však podľa desiatok kritických komentárov používateľov vyznievajú zvláštne vzhľadom na pietne miesto, na ktorom sa Republika nachádzala. Vence totiž straníci nepoložili obetiam nacistického Nemecka, ale, paradoxne, jej hlavného súpera – Červenej armády.
Osloboditelia spoza Uralu totiž krátko pred koncom druhej svetovej vojny bombardovali obyvateľov Nitry. Dňa 26. marca 1945 na mesto zaútočili bombardéry 5. leteckej armády 2. ukrajinského frontu.
Nitra v tom čase nebola chránená protilietadlovou obranou. Keďže zlyhala i ohlasovacia služba, sirény sa spustili až päť minút po začiatku náletu a lietadlá nad Nitru prileteli bez akéhokoľvek varovania. Začiatok slnečného dňa ukončili o ôsmej hodine ráno bomby, ktoré padali na centrum mesta.
Ich cieľom mali byť nemecké štáby v kasárňach a na Párovciach, ktoré však Nitru opustili dva dni pred bombardovaním. Sovietske vojská vstúpili do mesta prakticky bez boja 30. marca 1945.
Na Nitru dopadlo celkom 166 bômb, niektoré nevybuchli. Bombardovanie zničilo približne päťdesiat budov a ďalších vyše tristo poškodilo. Pri nálete zahynulo 345 ľudí, z toho 13 vojakov – osem slovenských a päť nemeckých. Zvyšné obete boli civilisti. K veľkému počtu obetí prispelo aj to, že k útoku došlo v čase, keď sa v Nitre konali trhy.
Uhrík: Nerozlišujeme miesta a nevnášame politiku tam, kde ležia obete vojny
K miešaniu dvoch tém pritom nemuselo prísť, keby sa Republika v daný deň objavila pri súvisiacom Pamätníku víťazstva pred budovou nitrianskeho okresného úradu a keby si uctila pamiatku stoviek obetí sovietskeho bombardovania v deň výročia tejto smutnej udalosti, teda 26. marca.
Keďže si však hnutie v deň víťazstva protifašistickej koalície pripomína práve jej obete a hovorí o antifašizme, vzniká dojem, že ide o omyl a Republika nemala znalosť o historickom význame tohto miesta.
Uhrík to však popiera. Predstavitelia strany podľa neho 8. mája kládli vence nielen padlým vojakom Červenej armády, ale aj civilným obetiam vojny. Strana chce vraj prioritne upozorniť na hrôzy fašizmu a vojny ako takej.
"Nerozlišujeme miesta a nevnášame politiku tam, kde sú pochované obete vojny. Prichádzame tam s pokorou a vyjadrujeme tým celkom jasne, že hnutie Republika je antifašistické a odmieta akúkoľvek vojnu, totalitu a ľudské utrpenie, nech už ide z ktorejkoľvek strany," povedal pre Štandard europoslanec.
