Zámer dobrý, výsledok rozpačitý. Alebo prečo sa v Dánsku bijú o jazyk v kostoloch

Dánska premiérka Mette Frederiksenová. Foto: TASR/AP Dánska premiérka Mette Frederiksenová. Foto: TASR/AP

Táto poznámka sa týka iskrivého politicko-cirkevného sporu, ktorý sa nateraz v Dánsku skončil. Kým u nás rezonuje téma tisíc a jedného pohlavia, pornonotárov, či propotratových piluliek, Dáni mali obavu o bezpečnosť svojich obyvateľov.

Dánsko je krajina so silnou protestantskou tradíciou. Pre protestantizmus je posvätná sloboda, slobodná vôľa človeka, osobný vzťah medzi človekom a Bohom a čo sa týka liturgického života, tak, samozrejme, tradičné používanie národného jazyka v kostoloch.

Pod vplyvom silnejúcej migrácie rozochveli časť dánskej spoločnosti obavy z radikalizácie určitých mešít. Na tieto obavy reagovali vládni dánski Sociálni demokrati ešte v roku 2020 návrhom, aby všetky nedánske kázne, ktoré v Dánsku zaznejú v akomkoľvek sakrálnom priestore, boli prekladané do dánskeho jazyka a tým boli pod kontrolou.

Bol to taký návrh/nenávrh, ktorý mal monitorovať a tak zamedziť formovaniu možných radikálov z moslimského prostredia. Výsledkom bolo, že takmer všetky cirkvi pôsobiace na území Dánska by boli týmto zákonom dotknuté. Predkladatelia zákona vysvetľovali, že preložené kázne okrem toho, že zvýšia bezpečnosť, budú prínosom aj pre cudzojazyčných obyvateľov Dánska, lebo tí lepšie pochopia jazyk a kultúru krajiny, ktorá ich prichýlila.

Odporcovia zákona oponovali, že ide o porušenie slobody prejavu. Ide o rozsievanie nedôvery medzi obyvateľmi Dánska. Tiež sa pýtali, kto a ako bude kontrolovať preklady a kto a ako si preverí, že sú v prekladoch všetky vety z kázne. No a čo bude s kazateľmi, ktorí kážu z hlavy, bez prípravy?

Bývalá cirkevná kazateľka a politička Mette Bock, ktorá patrila k najväčším odporcom predkladaného zákona, sa vyjadrila: „Každý vie, že cieľom je zasiahnuť radikálnych imámov. Ale zároveň požadujete, aby aj nemeckí, anglickí, francúzski, švédski a španielski kazatelia vo všetkých denomináciách museli prekladať svoje kázne. Nehovoriac o dánskych občanoch, ktorí kážu vo faerčine a grónčine“. Zároveň dodala, že: „ak by takýto zákon prešiel, tak sa malé cirkevné spoločenstvá úplne uzavrú a už nikto nijakým spôsobom nebude môcť kontrolovať nenávistných kazateľov z garážových kongregácií.“

Okrem domácich cirkví sa ozvala aj Konferencia európskych cirkví na čele s Jørgenom Skov Sørensenom. Konferencia napísala list dánskej premiérke Mette Frederiksenovej 6. januára 2021.

Dánsko má od decembra 2022 novú vládu, ktorá návrh zákona o povinnom preklade kázní do dánskeho jazyka teraz, koncom apríla 2023, stiahla.

O čom bol vlastne tento spor? Ako poznamenal istý účastník rozpravy, tento zákon pripomína príbeh o ľuďoch, ktorí chceli z poľa vyhnať bociana, aby svoje pole ochránili a pritom podupali celú úrodu. Alebo ako vraví slovenský frazeologizmus: „vyliať s vodou aj dieťa.“

Paušálne riešenia nefungujú. Vždy na ne niekto doplatí. Poučenie by mohlo byť v tom, aby zákony neboli formované alibistickou a falošnou korektnosťou, a aby boli zacielené na riešenie konkrétnych problémov.


Ďalšie články