Maďarsko už v tom nie je samo. Nový balík protiruských sankcií mu pomáha blokovať Grécko

Susedné Maďarsko hralo donedávna pri skepse voči niektorým protiruským sankciám, takpovediac, sólo hru. Po novom však získalo nepravdepodobného čiastočného spojenca v Grécku.

Ako píše bruselský portál Politico odvolávajúc sa na piatich diplomatov, Atény spolu s Budapešťou blokujú najnovší, jedenásty sankčný balík. Ten je bezprecedentným spôsobom zameraný na štáty, ktoré Moskve pomáhajú obísť obchodné embargo.

Presnejšie, obe zmienené krajiny podmieňujú svoj súhlas s pripravovaným balíkom úpravou zoznamu takzvaných vojnových sponzorov, ktorý vytvorila Ukrajina a zaradila doň mnohé súkromné spoločnosti. Tandem Maďarsko a Grécko žiada, aby boli z tohto zoznamu – ktorý je samostatnou témou – niektoré ich firmy vyškrtnuté.

Zmienený postoj údajne vyvolal na stretnutí ministrov zahraničných vecí EÚ začiatkom minulého týždňa napätie. Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková vraj na ňom priamo kritizovala Maďarsko a v popredí debát bol aj nesúhlasný postoj Grécka.

PolitikaMaďarská vláda: EP nám chce zobrať predsedníctvo v Únii, lebo presadzujeme mier

Vojnoví sponzori neporušujúci sankcie?

„Grécko zopakovalo, že ak existujú konkrétne dôkazy o porušovaní sankcií, mali by sa na ne upozorniť príslušné členské štáty na technickej úrovni, aby sa to náležite vyšetrilo a potom sa prijali náležité opatrenia,“ povedal Politicu európsky diplomat oboznámený so záležitosťou.

„V prípade ukrajinského zoznamu hanby sú grécke spoločnosti obvinené ako medzinárodní vojnoví sponzori, aj keď neporušujú reštriktívne opatrenia voči Rusku,“ pokračoval diplomat.

Borrell sa tým bude zaoberať

Josep Borrell, líder diplomacie Európskej únie, už prisľúbil, že nejasnosti na ukrajinskom zozname vyrieši. Dvaja z diplomatov uviedli, že je práve na ňom, aby túto tému s Kyjevom konzultoval.

Pokiaľ ide o nové sankcie, časť štátov starého kontinentu vrátane Nemecka je proti pomenovaniu a zahanbeniu tretích krajín skeptická. Obávajú sa totiž poškodenia diplomatických vzťahov a toho, že ich dotlačia do područia Číny a Ruska.

Zatiaľ nie je jasné, kedy sa bude o téme jedenásteho sankčného balíka opäť rokovať. Zdroje Politica však tvrdia, že v jednej veci zhoda existuje: nakoniec sa na ňom dohodnúť.

Čo vravel Wlachovský?  

Na spomínanom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci bol vo funkcii šéfa diplomatického rezortu vôbec prvýkrát prítomný aj Miroslav Wlachowský. „Vyslovil som sa za pokračovanie doterajšej politiky Slovenska vo veci podpory Ukrajiny vo všetkých aspektoch vrátane humanitárnej, vojenskej a ďalšej pomoci. Hovorili sme veľa o sankciách a obchádzaní sankcií. Pri tejto téme bol prítomný aj osobitný vyslanec EÚ pre presadzovanie sankcií David O’Sullivan,“ povedal vtedy.

PolitikaWlachovský: Nikto na Slovensku zrejme nechce, aby Rusko bolo jeho susedom

Zároveň potvrdil, že diplomati hovorili o rizikách zaradenia tretích krajín na sankčný zoznam EÚ, ale nemenovali žiadne z tých, ktoré sú podozrivé z pomáhania Rusku. Viaceré európske médiá v tejto súvislosti hovoria o Arménsku, Kazachstane či o Spojených arabských emirátoch.

„Ja sa stotožňujem s tým, čo hovoril O´Sullivan, že treba najskôr využiť všetky ostatné komunikačné nástroje a nástroje na vyvíjanie tlaku na tretie krajiny, aby nedochádzalo k obchádzaniu sankcií. Rozumiem citlivosti tejto veci pre viaceré krajiny vrátane Nemecka, ale je zásadné, aby sme znížili obchádzanie sankcií na minimum,“ odkázal po stretnutí Wlachovský.

(tod/tasr)