Japonsko je čisté, lebo ľuďom na tom záleží. Aké jedlo chýba Trenčianke v Tokiu?

Aký je v Japonsku politický systém?

Je tu parlamentná konštitučná monarchia. Majú cisára, ale rozhoduje volený parlament. Súčasný cisár bol zvolený len nedávno, lebo jeho otec má už vysoký vek a slabé zdravie. Tým, že je to ostrovná krajina a väčšinu populácie tvoria Japonci, na cudzincov sa často zabúda, ale tak je to asi všade a ja som si na to už akosi zvykla.

Je Japonsko čisté?

Áno, Japonci udržujú čistotu. Nájdu sa aj ľudia, čo nepoznajú smetné koše, ale veľa starších ľudí, čo sú na dôchodku, organizujú niečo ako susedské zbieranie smetí, čiže starší ľudia to často zachraňujú. Deti zo škôl to robia tiež a myslím, že si môžeš nájsť na facebooku skupiny a pripojiť sa k ľuďom, čo zbierajú smeti. Japonsko je čisté, lebo ľuďom na tom záleží.

Aké mestá si v Japonsku navštívila? Ktoré na teba urobilo najväčší dojem?

Ako chudobný študent som zatiaľ bola len v okolí Tokia, teda nič moc. Ale aspoň som si riadne prechodila alebo prejazdila vo vlaku jeho okolie. Je to predsa len veľkomesto a delí sa na niekoľko oblastí, takže aj po roku mám stále čo objavovať. Samozrejme, chcem ísť aj do iných miest, ale na to potrebujem dovolenku a našetriť si. Najradšej mám také úplne obyčajné japonské prímestia. Rada spoza plota obdivujem, aké majú ľudia záhradky, akú si zvolili farbu domu alebo či majú priateľského psíka na pohladkanie. A mám veľmi rada japonské pouličné mačky. Nie vždy sa dajú pohladkať, ale sú strašne zvedavé a rada si ich fotím, ak stihnem. Mám rada Tokio, ale ako metropola ma nedesí. Najlepšie (a najlacnejšie) je žiť na prímestí. Keď chceš ísť na väčšie nákupy, tak nasadneš na vlak a za cca 20-30 minút sa dostaneš do živšej a ľudnatejšej oblasti. A keď toho máš dosť, ideš domov, do pokojnejšieho prímestia.

Aké náboženstvá uctievajú Japonci? Navštívila si nejaký budhistický alebo šintoistický chrám? Ako na teba zapôsobil?

Najrozšírenejší je šintoizmus, populárny je tiež budhizmus a pomenej kresťanstvo. Ja osobne mám rada budhistické chrámy a šintoistické svätyne, lebo sa mi páči ich architektúra. Človeka až prekvapí, kde všade sa dajú „schovať“. Len by som upozornila návštevníkov, aby to nepreháňali s fotením vo vnútri chrámov či svätýň, lebo ľudia sa tam chodia, samozrejme, hlavne modliť a niekedy tam prebieha aj niečo ako „omša“ za zomrelého a turista ju hneď na prvý pohľad nemusí spoznať, lebo prebieha trochu inak ako u nás.

Na čo si si musela dlho zvykať, prípadne si si nezvykla dodnes?

Že niekedy nedostanem jasnú odpoveď. Ja si viem prečítať z tváre ľudí informácie, aj keď mi ich neverbalizujú, ale niekedy potrebujem počuť odpoveď slovne a tu je priamosť vnímaná skôr ako nezdvorilosť.

Chutí ti japonská kuchyňa? Čím je špecifická? Je pravda, že ku každému jedlu dostaneš automaticky misku ryže?

Chutí, ale špecifická je skôr tým, že nie je chuťovo veľmi výrazná. Mne to vyhovuje. Nie je pravda, že ku každému jedlu je ryža, aspoň podľa mojich skúseností. Nie ku každému jedlu sa hodí.

Akí sú Japonci ľudia?

Zdvorilí. To mám na nich najradšej.

Stretla si pravú gejšu?

Ani raz. A podľa mojich informácií stretnúť pravú gejšu len tak „na ulici“ sa ani nedá. Majú veľmi nabitý program a ich čas je veľmi drahý, doslovne 🙂

Ako vidíš svoju budúcnosť po roku v Japonsku? Chceš sa vrátiť na Slovensko alebo ostať v Japonsku?

Už sa neplánujem vrátiť. Som tu spokojná. Na návštevu prídem, ale predsa len ma už to Japonsko rozmaznalo.

Čo slovenské ti v Japonsku najviac chýba?

Oravská slanina (smiech).