Preskočiť na obsah
  |  

Česká polícia v spolupráci s kolegami zo Slovenska zadržala arabského prevádzača

Česká polícia zadržala muža, ktorý sa podieľal na organizácii prevozu desiatok nelegálnych migrantov zo Slovenska a Česka do Nemecka, využívajúc ako šoférov Slovákov i Čechov.

Mužovi hrozí až osemročný trest väzenia. Polícia to vo štvrtok uviedla na svojom webe. Českí kriminalisti sa preverovaním prevádzačských praktík, ku ktorým dochádzalo v čase migračnej krízy, zaoberali od konca roka 2022.

Na základe toho prišli na stopu jedného z organizátorov prevádzačov, ktorým bol 36-ročný muž z arabského štátu.

"Postupne sa podarilo rozkryť, že sa mal podieľať na organizácii prevozu desiatok nelegálnych migrantov zo Slovenska aj Českej republiky. Cieľovou destináciou bolo Nemecko," priblížil hovorca polície Juhomoravského kraja Pavel Šváb.

Obvinený, ktorý má trvalý pobyt na severe Čiech, si podľa slov hovorcu najímal ako šoférov najmä Čechov a Slovákov. V polovici októbra ho zadržala zásahová jednotka z Ústí nad Labem.

"Vzápätí bol eskortovaný do Brna, kde bol po nevyhnutných procesných úkonoch obvinený o organizovania a umožnenia nedovoleného prekročenia štátnej hranice," spresnil Šváb. V prípade preukázania viny mu hrozí až osemročný trest, na verdikt súdu si počká vo väzbe.

Českí policajti na prípade spolupracovali s nemeckými aj slovenskými kolegami. Česko pre zvýšenú nelegálnu migráciu v roku 2022 obnovilo v septembri toho roku dočasné kontroly na hraniciach so SR a postupne ich predlžovalo až do februára 2023. Opäť kontroly obnovilo v októbri 2023, trvali do februára 2024.

(tasr)

  |  

Ruského šéfkuchára a Putinovho kritika Alexeja Zimina našli mŕtveho v Belehrade

Alexej Zimin bol známy nielen svojimi kulinárskymi schopnosťami, ale aj ostrou kritikou proti Putinovi.

V Belehrade, hlavnom meste Srbska, našli mŕtve telo ruského šéfkuchára Alexeja Zimina. Portál Echo24 uviedol, že podľa BBC zomrel v hotelovej izbe za „podozrivých okolností“, pričom príčina jeho smrti je predmetom vyšetrovania, vrátane pitvy a toxikologických testov.

Zimin mal 52 rokov a bol známy svojím vyhranenejším postojom voči ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, ako aj kritikou ruskej invázie na Ukrajinu.

Po invázii na Ukrajinu v roku 2022 Zimin otvorene vyjadril svoj nesúhlas s vojnou na sociálnych sieťach, čo malo za následok aj ukončenie jeho populárnej kuchárskej šou na ruských televíznych kanáloch. Po krátkom období sa presťahoval do Londýna, kde viedol vlastnú reštauráciu Zima.

V srbskej metropole bol Zimin na podujatí, kde propagoval svoju knihu Anglomania. Knihu napísal v ruštine a opisuje v nej britské hodnoty ako inšpiráciu pre moderný svet. Podľa spolumajiteľa reštaurácie, kde bola prezentácia knihy, bol Zimin v deň svojej smrti v dobrej nálade a vyzeral spokojne.

Jeho smrť vyvolala veľkú pozornosť, najmä medzi jeho podporovateľmi a kritikmi ruského režimu, ktorí v ňom videli nielen talentovaného kuchára, ale aj odvážneho človeka bojujúceho za slobodu slova a demokraciu. O príčinách jeho úmrtia sa momentálne vedie vyšetrovanie.

(lipa)

  |  

Ukrajinský generálny štáb poprel správy o vstupe Rusov do Kupianska

Mesto v Charkovskej oblasti sa malo po dvoch rokoch opäť stať dejiskom bojov, uviedli v aktualizácii zo štvrtka analytici z projektu DeepState, ktorý spolupracuje s ministerstvom obrany.

Hovorca generálneho štábu ukrajinskej armády Andrij Kovaľov vo vyhlásení pre agentúru Ukrinform povedal, že ruskí vojaci sa v stredu popoludní snažili prelomiť líniu pri Kupiansku v štyroch vlnách, a to s nasadením 15 bojových vozidiel vrátane odmínovacieho systému.

„Všetky útoky ruských okupantov na tomto fronte boli úspešne odrazené. Ruským útočníkom sa nepodarilo vstúpiť do Kupianska. Mesto zostáva pod kontrolou ukrajinských ozbrojených síl,“ povedal Kovaľov.

„Musím dodať, že niektorí ruskí vojaci boli oblečení v uniformách Ozbrojených síl Ukrajiny. To porušuje zákony a zvyklosti vojny a je to vojnový zločin,“ vyhlásil a vyzval občanov, aby „dôverovali len oficiálnym a overeným zdrojom,“ ako je samotný generálny štáb.

Centrum strategickej komunikácie ukrajinského generálneho štábu medzitým tiež uviedlo, že informácie o obsadení obce Ilinka nie sú presné.

Projekt DeepState pritom v marci podpísal memorandum o spolupráci s rezortom obrany.

(sab)

  |  

Europarlament schválil posunutie platnosti nariadenia o odlesňovaní o rok

Poslanci vo štvrtok v Bruseli odhlasovali požiadavku Európskej komisie na odklad, exekutíva tak zohľadnila obavy členských štátov Únie z neschopnosti „plne“ dodržiavať navrhnuté pravidlá od konca roka 2024.

Nový zákon EÚ o odlesňovaní má zabezpečiť, že výrobky predávané v Únii nepochádzajú z odlesnenej pôdy. Cieľom je bojovať proti zmene klímy a strate biodiverzity tým, že sa zabráni odlesňovaniu súvisiacemu so spotrebou výrobkov z hovädzieho dobytka, kakaa, kávy, palmového oleja, sóje, dreva, gumy, dreveného uhlia a tlačeného papiera v EÚ.

Poslanci sa na plenárnom zasadnutí v októbri dohodli, že sa budú návrhom eurokomisie zaoberať v rámci naliehavého postupu. K hlasovaniu prikročili vo štvrtok a za odklad platnosti nariadenia o odlesňovaní sa vyslovilo 371 poslancov, 240 bolo proti a 30 sa zdržalo hlasovania.

Europarlament tým podporil snahy, aby veľkí hráči na tomto trhu a obchodníci začali dodržiavať povinnosti vyplývajúce z nariadenia až od 30. decembra 2025. Odklad sa týka aj mikropodnikov a malých podnikov, ktoré majú čas sa pripraviť na nové pravidlá do 30. júna 2026.

Dodatočný čas by mal pomôcť operátorom na celom svete lepšie sa prispôsobiť a hladko implementovať pravidlá bez snáh o podkopávanie cieľov nového zákona.

Parlament prijal aj ďalšie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy presadené cez politické skupiny vrátane vytvorenia novej kategórie krajín, ktoré nepredstavujú „žiadne riziko“ odlesňovania popri už existujúcich troch kategóriách „nízkeho“, „štandardného“ a „vysokého“ rizika. Bezrizikové krajiny, definované ako tie, ktoré majú stabilný alebo rastúci rozvoj lesných plôch, by čelili menej prísnym požiadavkám.

Komisia plánuje dokončiť systém hodnotenia krajín do 30. júna 2025.

Po štvrtkovom hlasovaní v europarlamente musia navrhované zmeny schváliť aj ministri členských štátov (Rada EÚ), následne bude nariadenie zverejnené v Úradnom vestníku EÚ.

Europarlament pripomenul, že podľa odhadov Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) sa v rokoch 1990 až 2020 v dôsledku odlesňovania stratilo 420 miliónov hektárov lesa, čo je oblasť väčšia ako celá EÚ, pričom Únia sa podieľala na približne desiatich percentách celosvetového odlesňovania.

(tasr)

  |  

Španielsko čelí ďalším povodniam. V Málage evakuovali tisíce ľudí

Po ničivých záplavách z konca októbra, ktoré si vyžiadali mnoho obetí, stále pokračuje pátranie po 16 nezvestných osobách vo Valencii.

Španielsko sa obáva ďalších ničivých povodní, keďže južné oblasti, vrátane andalúzskej provincie Málaga, zažívajú silné dažde. 13. novembra bolo v Málage evakuovaných viac ako 4-tisíc ľudí, ktorých domovy sa ocitli pod vodou.

Niektorí obyvatelia sa pokúšajú chrániť svoj majetok, a na sociálnych sieťach sa objavujú zábery, ako si ľudia balia svoje autá do igelitových fólií a priväzujú ich k stĺpom verejného osvetlenia.

Tento týždeň sa očakávalo ďalšie zhoršenie poveternostných podmienok, no podľa portálu Echo24, meteorológovia vo štvrtok ráno zrušili varovania pred silnými dažďami, hoci niektoré oblasti stále pociťujú následky povodní.

Naďalej pokračuje pátranie po 16 nezvestných osobách, ktoré sa stratili počas záplav z konca októbra, ktoré boli najhoršie za posledné desaťročia. Povodne, ktoré si vyžiadali 224 obetí, zničili mnohé domy a infraštruktúru.

Ostra kritika smeruje na španielsku vládu a regionálne vedenie, ktoré čelí obvineniam z pomalej reakcie a zanedbaných preventívnych opatrení. Protesty vo Valencii, ktoré žiadali odstúpenie regionálneho predsedu Carlosa Mazóna, sa skončili priznáním chýb zo strany miestnych úradov.

(lipa)

  |  

Doživotná renta už Kiskovi chodiť nebude, rozhodla kancelária prezidenta

Exprezidenta Andreja Kisku na konci októbra Krajský súd v Prešove právoplatne odsúdil za spáchanie daňového trestného činu, za čo mu uložil trest odňatia slobody na jeden rok s odkladom na dva roky.

Kancelária prezidenta dospela k zastaveniu doživotného platu na základe zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, podľa ktorého zaniká bývalému prezidentovi republiky nárok na plat vo výške platu poslanca Národnej rady SR dňom právoplatného odsúdenia za spáchanie úmyselného trestného činu.

Prezidentská kancelária nemieni porušovať zákon

"Rozsudok Krajského súdu v Prešove nadobudol právoplatnosť vyhlásením, teda 31. októbra 2024, keď zo zákona zaniklo právo na plat," informovala kancelária prezidenta s tým, že je viazaná článkom dva odsekom dva Ústavy Slovenskej republiky, a teda po zániku tohto práva nebude plat Kiskovi vyplácať, inak by porušovala zákon.

Súd Kiskovi uložil trest odňatia slobody na jeden rok s podmienečným odkladom na dva roky. Kauza súvisí so zaúčtovaním nákladov spojených s propagáciou Kisku pred prezidentskými voľbami, ktoré ako kandidát v marci 2014 vyhral.

Týkalo sa to neoprávneného uplatnenia nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH spoločnosťou KTAG v rokoch 2013 a 2014 v celkovej výške zhruba 155-tisíc eur. Kiska obvinenie odmietol. V tejto kauze potvrdil podanie dovolania na Najvyšší súd SR.

Stanovisko parlamentu

Poslanecké plénum uplynulý týždeň prijalo uznesenie, v ktorom s poľutovaním a s rozhorčením konštatovalo, že bývalý prezident bol právoplatne odsúdený za spáchanie úmyselného trestného činu daňového podvodu.

Exprezident Kiska považuje uznesenie parlamentu za jasné potvrdenie, že celý proces okolo jeho osoby bol a je nástrojom politickej pomsty Roberta Fica.

„To, že Andrej Kiska je daňový podvodník, sme všetci vedeli a nepotrebovali sme k tomu ani dnešné (31. októbra) právoplatné rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, odsudzujúce Andreja Kisku za daňové zločiny,“ napísal Fico v deň rozhodnutia súdu na sociálnej sieti.

Kiskov postoj

Na októbrovom súdnom pojednávaní sa bývalý prezident nezúčastnil. Na sociálnej sieti však na verdikt reagoval: „Fico sa vyhráža nepohodlným sudcom disciplinárnym konaním a medzi sudcami zavládol strach. Inak si neviem vysvetliť dnešné rozhodnutie krajského súdu, ktorý v tomto špinavom politickom procese neuznal naše jasné dôkazy o mojej nevine."

Exprezident sa 14. novembra na sociálnej sieti vyjadril, že mu nejde o samotnú rentu, na ktorú mal ako exprezident nárok, lež o princíp. "Ale ide nielen o princíp, ale najmä o zákon. Preto sa obrátim na súd, aby rozhodol, či nárok na prezidentskú rentu mám alebo nie," vysvetlil svoje dovolanie bývalý prezident.

"Ak sa mi Robert Fico a Peter Pellegrini s mesačným platom cez 12 tisíc eur mstia za to, že som Fica porazil v prezidentských voľbách tým, že mi nevyplatia mesačne asi tretinu ich mzdy, tak len potvrdzujú, že im nejde o nič iné ako o to, odstrašiť všetkých, ktorí im siahajú na ich pohodlný život, na ktorý sa všetci občania už takmer 20 rokov skladajú," píše Kiska.

(tasr, laj)