Preskočiť na obsah
Spoločnosť

Z histórie mesta: Cechy mali vlastné pravidlá. Zakazovali ženy, krčmy i preloženie nôh

TRENČÍN - O fungovaní cechov, bratstiev i tovarišstiev sme sa porozprávali s Vladimírom Pinďákom, historikom Trenčianskeho múzea.

Cechy mali vlastné pravidlá. Zakazovali ženy, krčmy i preloženie nôh. Foto: Pixabay

Cechy mali vlastné pravidlá. Zakazovali ženy, krčmy i preloženie nôh. Foto: Pixabay

Publikované: 

Čo si máme predstaviť pod pojmom cech? Kedy sa na našom území začali cechy objavovať?

Dobové názvy pre cech boli aj cecha, bratstvo, braterstvo, tovarišstvo, poriadok, spoločnosť. Remeslá a na ne nadväzujúca domáca výroba siahajú hlboko do dejín existencie ľudstva. V ich počiatkoch bol výrobok, ktorý si človek vyhotovil pre vlastnú potrebu. Predpokladá sa, že z nadbytku výrobkov sa prešlo k výmennému obchodu. Na území Slovenska môžeme ich počiatky postrehnúť už v 14. storočí (prvá zmienka – cech košických kožušníkov z roku 1307) a to za bujarého obdobia mocenských bojov o uhorský trón po vymretí rodu Arpádovcov.

https://standard.sk/365435/z-historie-mesta-preco-katom-odrezavali-usi-a-kde-si-hladali-manzelky/

Cech bola stavovská organizácia združujúca minimálne troch remeselníkov/majstrov, ktorí vykonávali jedno spoločné remeslo. V neskoršom období mohli vykonávať príbuzné remeslo. Príklad: pramári (šnúrkari) a gombičkári. Na čele cechu stal cechmajster.

Cech sa riadil spísanými vnútornými pravidlami, ktoré určujú fungovanie cechového spoločenstva, napr. forma výroby a obchodovania, medziľudské vzťahy atď. Spoločne nakupovali suroviny, ktoré si rozdelili. Cech zaručoval výsadné právo na výrobu, predaj a obchod v mestskom prostredí.

Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Kliknite na tlačidlo Registrovať sa a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkami a ochranou súkromia.