Dnu na hrad sa hasiči dostali cez novovybudované Južné opevnenie. „Jednalo sa o previerkové cvičenie. Jeho cieľom bolo preveriť dojazdové časy hasičskej techniky, nástupné miesta, plochy na odstavenie techniky či taktiku vedenia zásahu. Pri hasení takýchto objektov musíme ale brať ohľad aj na to, aby sme pri hasení spôsobili hasiacou látkou, v tomto prípade vodou, čo najmenšie škody na pamiatke," vysvetlil Guga s tým, že v minulosti už na hrade hasiči absolvovali dve podobné cvičenia, ostrý zásah však ani jeden.

Hasičov prišlo 7, hadice ťahali približne 250 metrov až po samý vrch veže. Precvičili si aj záchranu osoby o ktorej dopredu nevedeli, kde sa bude nachádzať. 

Na prípadný požiar na hrade je Trenčianske múzeum, pod ktoré hrad spadá, podľa jeho riaditeľa Petra Martiniska pripravené. V najkritickejších miestach sú umiestnené požiarne hlásiče a pravidelne sa tu vykonávajú revízie. Ak by však horelo, hasičom by komplikovala zásah voda, prístup i návštevníci, ak by sa tak stalo počas bežnej prevádzky. „Preto sa tu rozhodol Hasičský a záchranný zbor zrealizovať cvičenie a nácvik hasenia požiaru na Matúšovej veži. Takéto cvičenia tu bývajú približne každé 4 roky," povedal Peter Martinisko. 

Zástupca riaditeľa Trenčianskeho múzea Tomáš Michalík potvrdil, že v histórii Slovenska neexistuje hrad, ktorý by nevyhorel. „Trenčiansky hrad, samozrejme, nebol výnimkou. Dva najvýznamnejšie roky, kedy podľahol požiaru, boli roky 1528 a 1790," povedal Michalík s tým, že v roku 1528 nemecký generál Kacianer zapálil hrad horiacimi strelami a v roku 1790 vypukol požiar v meste, rozšíril sa na farský kostol aj hrad. Z toho zostali len ruiny.