Koncert pre Trenčiansky Štandard zhodnotil aj nadšený účastník Martin z Trenčína. „Ja by som povedal, že podobné ceny som očakával a že sú na veľkosť a dôležitosť podujatia adekvátne, ale je mi jasné, že Slováci sú naučení na nižšie ceny."
Podľa neho je na mieste očakávať, že keď fanúšikovia idú na koncert takéhoto obrovského rozmeru, treba počítať s vyššími cenami. „Tých pár nápojov a jedál vie človek prežiť, keď má aj na vstupné,“ uviedol.
Róbert M. z Trenčianskych Teplíc pre Trenčiansky Štandard vysvetlil svoj názor v niekoľkých bodoch. „Na koncert skupiny Rammstein sme sa s manželkou veľmi tešili, nakoľko sa zhodou okolností zhodoval s termínom nášho štvrtého výročia svadby. Rozhodnutie ísť na tento fenomenálny koncert prišlo jednohlasne a okamžite po vyhlásení koncertu. Ako obyvatelia Trenčína sme sa rozhodli auto nechať na sídlisku a bližšie k letisku sa doviezť verejným dopravným prostriedkom. Prázdny autobus nás zaviezol na zastávku Dlhé Hony, odkiaľ sme prišli na letisko po cca 30 minútach chôdze. V okolí ulice Električná už bolo cítiť narastajúcu prítomnosť fanúšikov, ktorí sa po malých skupinách pozvoľna presúvali smerom v Biskupiciam,“ povedal.
V súvislosti s koncertom skonštatoval, že išlo o najlepší hudobný a súčasne vizuálny zážitok v jeho živote. „Táto kapela si právoplatne zaslúži svetové uznanie na poli industriálneho metalu. Osobitne ma teší, že som mal to privilégium zažiť Rammstein v plnej zostave, nakoľko táto príležitosť sa už v budúcnosti nemusí nikdy zopakovať (predsa len sú to už páni v rokoch),“ uviedol s nadšením.
Róbert sa pre Trenčiansky Štandard vyjadril aj k cenám nápojov, organizácii a parkovnému. „Je potrebné si uvedomiť, že ten, kto išiel na koncert kapely svetového významu s cieľom ušetriť peniaze na nápojoch, mal ísť radšej rovno niekam do prírody. Kto chcel nápoj a bol ochotný vystáť si polhodinovú radu, tomu sa ušlo. Dalo sa platiť aj kartou. Organizátori nikomu nebránili sa pred vstupom do areálu (pár metrov od brány) osviežiť vlastným jedlom a nápojmi a potom už vydržať až do konca. Predsa len išlo dokopy iba o 3 hodiny. Neviem, či to je touto konzumnou dobou, ale asi sme už príliš rozmaznaní,“ povedal.
Dopravu si vyriešili po svojom. „Čo sa týka parkovania, rozumnejšie, ako ísť do Nozdrkoviec podľa mňa bolo nechať si auto pri nákupnom stredisku neďaleko Električnej ulice a prejsť tých záverečných pár kilometrov pešo. Tým šofér zaplatil oveľa menej na parkovnom a súčasne sa po koncerte mohol vyhnúť zdržaniu. Za mňa ale pešo na sídlisko Juh to bolo z letiska asi najideálnejšie. Za cca hodinu sme boli doma a išli tak aj desiatky iných ľudí spolu s nami.
Najväčším rizikom bola Električná ulica, kde po vystúpení v nočných hodinách nebola aktívna svetelná križovatka. To mohlo spôsobiť potenciálne ohrozenie chodcov na priechode. Kolóny sa netvorili iba cestou z koncertu, ale aj v protismere.
Za najväčšie mínus považuje organizáciu dopravy pri východe z areálu po koncerte v smere Biskupice, ako aj na výjazde z parkoviska Nozdrkovce. „Zo svahu sídliska Juh bolo vidno, ako tam ľudia v autách čakajú celé hodiny, aby mohli opustiť areál. To je však pri takom množstve ľudí očakávateľné. Navyše sa zrejme museli vodiči podrobiť pri výjazde dychovej skúške, čo je tiež potrebné zdôrazniť. Prevenciou zo strany PZ sa zabránilo množstvu potenciálne nebezpečných situácií, či nehodám pod vplyvom alkoholu," ozrejmil.
A čo sa týka návštevníkov, osobne nezaznamenal ani jeden prejav agresivity alebo násilia. „Je pravdou, že mnohým z nás liezli na nervy ‚selfiečkári' a takzvaní ‚amatérski kameramani', ktorí svojimi mobilnými telefónmi vystrčenými ponad hlavy neúnavne natáčali celé podujatie. Asi aby im zostal na pamiatku, ak by sa ten záznam koncertu na YouTube rozhodli prevádzkovatelia odstrániť," so smiechom uzatvára Róbert.
Ako organizáciu, dopravnú situáciu a ceny nápojov a jedla vnímate vy?
