Letanovská nie je symbolom nesebectva, ale zúfalstva strany Demokrati

Jednotkou na volebnej kandidátke strany Demokrati bude pomerne neznáma Andrea Letanovská. Čakať od nej, že vytiahne Demokratov k piatim percentám, by bolo pravdepodobne príliš trúfalé.

Demokrati zrejme pochopili, že pri súčasnom nastavení pomerov síl narazili na svoje limity. Inak povedané, Eduard Heger a Jaroslav Naď sa stali brzdami rastu strany, ktorá chcela byť kedysi premiérska. Dôvodov je viac.

Prvý je pomerne jednoduchý. Volá sa Matovič. Strane, na čele ktorej stojí Heger s Naďom, sa totiž dá veľmi jednoducho obíjať o hlavu, že boli súčasťou chaosu, ktorý sa stal symbolom posledného volebného obdobia a proti ktorému sa teraz každý vyhraňuje. Demokratom preto zostal v rukách pomyslený čierny Peter.

Navyše, strane nevyšla ani stratégia s „ohrozením demokracie“. Naď bol s jeho rečami o tom, ako vraj Rusi poslali na Slovensko peniaze na ovplyvňovanie volieb, vysmiaty. Za hrozbu demokracie pre šírenie hoaxov bol označený aj on.

Podobne dopadla politická stratégia strany. Eduard Heger mal do strany prilákať časť kresťanov a časť stredovejších (či skôr zablúdených) konzervatívcov. Zvyšok vedenia strany mal lákať liberálov a kovaní progresívci mohli upierať zrak napríklad na Vladimíra Bilčíka.

Výsledok bol však presne opačný. Bilčík odlákal kresťanov a konzervatívcov, Heger odlákal progresívcov a zvyšok strany nedokázal osloviť nikoho. Demokrati skúsili hlavou prebiť múr a ukázať, že strana typu Sieť či Za ľudí má na Slovensku potenciál, aby sa opäť presvedčili, že nemá.

Výsledkom týchto faktorov bolo, že Demokrati boli jednoduchým terčom pre všetkých svojich politických protivníkov. Teda pre opozíciu, liberálov, konzervatívcov a napokon aj pre červené denníky. Bolo logické, že treba niečo zmeniť.

Preto došlo k stiahnutiu Hegera a vytiahnutiu Letanovskej. Takýto krok pritom môže na prvý pohľad dávať zmysel.

V prvom rade preto, že spojiť si Letanovskú s érou Matoviča je omnoho ťažšie ako v prípade Hegera alebo Naďa. Letanovská navyše rieši aj druhý problém Demokratov, ktorým je nikým nechcený ideologický guláš.

V strane zjavne pochopili, že rezervoár voličov možno nájsť v Progresívnom Slovensku, ktoré má síce pevné jadro, ale pomerne krehký voličský obal. Jasne to ukázala reportérka Štandardu Danka Vitálošová, ktorá bola na ich podujatí v Nitre. Politici z PS tam stále hovorili o queer ľuďoch, pričom značná časť z neveľkého publika vôbec netušila, čo to je.

Staršia pani, ktorá si myslí, že „kvír“ je veverička, no nepáči sa jej Záborská, práve pre ňu by mohla byť odpoveďou Andrea Letanovská. Tá je tak akurát pokroková. Navyše je lekárka, takže určite vie, o čom hovorí.

Navyše, Letanovská má oproti Hegerovi, Naďovi, ale aj takej Andrei Cocherovej jednu malú výhodu – je žena s decentným, nekonfliktným vystupovaním. Vďaka tomu bude každý, kto by na ňu útočil, v nevýhode. Veď komu by nebolo ľúto tej krehkej dámy. Letanovská má, skrátka, potenciál vyvolať v divákovi empatiu a nevôľu voči oponentom. Útočiť na ňu bude rovnako ťažké, aké to bolo svojho času voči začínajúcej Zuzane Čaputovej.

No napriek všetkým týmto výhodám sa dá predpokladať, že ťah Letanovskou nebude úspešný.

Ak chcete vedieť prečo, stačí si pozrieť jej tlačovku, na ktorej vyzývala Borisa Kollára, aby odišiel z funkcie. Divákovi je od začiatku jasné, že politička s takýmito rétorickými schopnosťami ťažko presvedčí niekoho, aby ju volil.

Možno aj preto je Letanovská skôr symbolom politického neúspechu. Tu zas stačí pohľad na históriu toho, ako sa vyvíjal jej facebookový profil.

Za ľudí, Spolu, Modrá koalícia, Demokrati. Za taký krátky čas v politike toľko neúspešných projektov.

Okrem toho, Letanovská je príliš malý figový list, ktorý nemôže zakryť Hegera, Naďa, Budaja a ďalších bývalých členov vládnej garnitúry. Preto najnovšie videá Demokratov, kde sa ich nová tvár pohoršuje nad lídrami niekdajšej koalície, nepresvedčia. Jej výraznejší spolustraníci boli totiž toho celého súčasťou.

Preto má Letanovská potenciál plniť v kampani podobnú úlohu ako pred štyri rokmi Mária Šofranko v OĽaNO. Tá tiež bola jednotkou kandidátky, no reálne žiadnu dôležitú rolu v strane nezohrávala.

A aj preto sa zdá, že ťah Letanovskou bol viac, ako len prejav nesebectva Eduarda Hegera, skôr bol prejavom zúfalstva strany, ktorá sa v priebehu pár mesiacov prepracovala z premiérskej na mimoparlamentnú.