Chceme, aby sa pápež jasne postavil na stranu Ukrajiny a menovite odsúdil agresorov. Pre Argentínčanov je ťažké uveriť, že Európania a Američania dokážu urobiť niečo altruistické, tvrdí ukrajinský arcibiskup Sviatoslav Ševčuk.
„Všetci na Ukrajine máme pocit, že pápež dnes celkom nerozumie bolesti Ukrajiny a Ukrajina nerozumie pápežovi, nerozumie niektorým jeho gestám, niektorým jeho činom. Povedal som to priamo pápežovi. Ak treba, umožnite nám, aby sme vám pomohli. Môžeme pomôcť vytvoriť skupinu novinárov, ktorí vám pomôžu správne formulovať vaše posolstvo, ktoré chcete Ukrajine odovzdať.“
Vyhlásil to ukrajinský arcibiskup Sviatoslav Ševčuk. Je to po prvý raz, čo sa takto otvorene vyjadril o Františkovi a o Vatikáne. Vojna v jeho domovine je podľa preláta jednou z najväčších výziev tohto pontifikátu:
„Na základe gest pápeža a toho, čo Ukrajina vníma vo Vatikáne, môžem povedať, že dnes všetko, čo sa pápež snažil urobiť pre Ukrajinu po začatí totálnej invázie, zlyhalo. Prečo? Stále celkom nerozumieme. Možno sa to časom dozvieme.“
Už koncom roku 2021 pápeža žiadal, aby pomohol odvrátiť hroziacu ruskú inváziu. Snažil sa telefonovať s Vladimirom Putinom a hovoril aj s moskovským patriarchom Kirillom, no vojna stále pokračuje, sťažoval sa ukrajinský prelát v novom rozhovore pre médium vo svojom rodisku.
V ďalších odpovediach však naznačil, že slová a gestá Františka sú pochopiteľné, lebo sa narodil v Argentíne. Tam sa obaja spoznali, keď bol Jorge Bergoglio arcibiskupom Buenos Aires a kde Sviatoslav Ševčuk študoval a žil. V tomto juhoamerickom štáte je silný protiamerický sentiment a hlboká nedôvera voči bohatému severu, USA a Európe, podčiarkol v interview:
„Pre Argentínčanov je ťažké uveriť, že Európania a Američania dokážu urobiť niečo altruistické, pretože si myslia, že za ich pomocou je súkromný záujem niekoho iného. A nie je to len pápež, ale aj mnohí okolo neho.“
Na osobnej audiencii vo Vatikáne v novembri 2022 ma František pozorne počúval a niektoré myšlienky a gestá tomu prispôsobil, uznal arcibiskup Kyjeva a Haliča. Zároveň potvrdil svoju vernosť Petrovmu nástupcovi:
„Nie sme katolíci preto, že František je pápež, nie preto, že by sa pápež vyjadroval správne alebo nesprávne o medzinárodných otázkach, ale preto, že veríme, že apoštol Peter v zbore apoštolov a nástupcovia apoštola Petra majú v cirkvi jedinečnú úlohu.“
Ďalší problém v súvise s vojnou na Ukrajine je vraj vatikánska komunikácia. Keď v minulosti bolo nutné vyjasniť niektoré pontifikove slová, obrátil sa na jeho hovorcu. Táto funkcia však už podľa neho neexistuje, lebo František chce byť sám sebe hovorcom, sťažoval sa Sviatoslav Ševčuk.
Chceli by sme, aby sa pápež jednoznačne postavil na stranu Ukrajiny
Cirkevný hodnostár z Kyjeva pripustil, že Vatikán sa počas stáročí nepridával na žiadnu stranu v konfliktoch, aby mal možnosť hovoriť so všetkými zúčastnenými. Napriek tomu arcibiskup volá po tom, aby sa František jasne pridal na stranu Kyjeva:
„Chceli by sme, aby sa pápež jednoznačne postavil aj na diplomatickej a politickej úrovni na stranu Ukrajiny a menovite odsúdil agresorov. Chceli by sme, aby jasne povedal, kto je agresor a kto obeť. Ale rešpektujúc svoju tradičnú úlohu svetového rozhodcu pri zmierovaní rôznych konfliktov Vatikán použil inú terminológiu. Neskôr sme počuli, že diplomatická neutralita neznamená morálnu neutralitu. Svedčia o tom isté gestá, isté činy Vatikánu.“
Vatikánske prostredie sa snaží ovplyvňovať Moskva, ako aj talianska politická elita, prízvukoval hlavný pastier Kyjevsko-haličskej arcidiecézy. To podľa neho dosvedčuje nedávno zosnulý a dlhoročný premiér Silvio Berlusconi a veľký priateľ ruského náprotivka Vladimira Putina:
„Dobre si pamätáme, keď musel pápež František čakať na Putina hodinu a pol. Putin meškal vo Vatikáne, lebo bol na párty so svojím priateľom Berlusconim. Od sovietskych čias Moskva aktívne investovala obrovské prostriedky, aby si vytvorila vplyv medzi talianskymi politickými silami ako v iných európskych krajinách. Aktívne tým ovplyvňuje tak laické cirkevné hnutia a komunity v Taliansku, ako aj intelektuálne kruhy vo Vatikáne.“
Ako doplnil, týmto vplyvom v cirkvi musíme aktívne odolávať.
Na druhej strane v roku 2015 Putin meškal vyše hodinu na audienciu s Františkom, lebo bol na návšteve EXPO. Ruský prezident navyše nechal čakať aj iných politických lídrov.
Ukrajina nemá jasnú politiku voči Vatikánu
Sviatoslav Ševčuk dodal, že jeho spoluobčania sú kritickí nielen voči rímskemu biskupovi, ale aj voči Organizácii Spojených národov. Tam musia byť rovnako aktívne prítomní, aby svet počúval Ukrajinu.
Vrchný arcibiskup gréckokatolíckej cirkvi na Ukrajine zároveň priznal, že vláda v jeho rodisku úplne nepochopila možnosti, ktoré ponúka Vatikán pri obrane národných záujmov:
„Nemôžem povedať, že Ukrajina má jasnú politiku voči Vatikánu, najmä pokiaľ ide o otázku vojny. Pretože téma vojny, bezpečnosti, zbraní je otázka, ktorá presahuje hlas jediného biskupa. Ukrajinská vláda by o tom mala hovoriť.“
S týmto vyhlásením nesúhlasia všetci jeho krajania. Od začiatku vojny boli na audiencii u pápeža premiér a prezident Ukrajiny. Na generálnych audienciách v krátkosti hovorili s rímskym biskupom skupina poslancov, primátor Ľvova a dve ženy vojakov, ktorí bojovali v obkľúčenom Mariupole. Tieto udalosti pozorne sledovali médiá a Ukrajina taktiež zorganizovala návštevu pre niekoľkých vatikanistov v ich domovine. Minulý rok v máji krajinu navštívil takisto vatikánsky minister zahraničných vecí arcibiskup Paul Gallagher. Ukrajinský ambasádor pri Svätej stolici kritizoval ruskú účasť na krížovej ceste v Koloseu v tomto i minulom roku a reagoval aj na niektoré kontroverzné Františkove slová.