Turecko sa pri Náhornom Karabachu pustilo do nebezpečnej hry, môže na to doplatiť

Turecký viceprezident Fuat Oktay v stredu pre televíznu stanicu CNN Türk uviedol, že Ankara nebude váhať poslať vojakov a poskytnúť priamu vojenskú podporu Azerbajdžanu vo vojne o Náhorný Karabach. Vrcholový turecký politik týmto vyhláseným ešte viac zvýšil stávku svojej krajiny v konflikte, ktorý je nielen extrémne komplikovaný z vojenského a humanitárneho hľadiska, ale navyše sa aj odohráva v priestore, ktorý za svoju výsostnú zónu záujmu považuje Rusko.

Tútori znepriatelených strán vyznávajú podobnú politiku

Motiváciu Turecka aktívne pomôcť Azerbajdžanu revanšovať sa za ponižujúcu porážku v prvej vojne o Náhorný Karabach v rokoch 1988 – 1994  Ankara oficiálne prezentuje ako podporu bratskému národu v jeho snahe o obnovu jeho územnej celistvosti. Motívy tohto tureckého hazardu sú však rôznorodé, pričom jeho dôsledky môžu byť ďalekosiahle.

Turci a Azerbajdžanci sú skutočne dva príbuzné turkické národy, ktoré spolu s Turkménmi hovoria blízkymi oguzskými jazykmi. Rozdiel medzi turečtinou a azerbajdžančinou je podobný rozdielu medzi slovenčinou a češtinou, pričom obyvatelia oboch krajín o sebe často hovoria, že sú „jedným národom žijúcim v dvoch štátoch“. V praxi sa to prejavilo okrem iného v tom, že Turecko bolo prvou krajinou, ktorá v roku 1991 uznala nezávislosť Azerbajdžanu od Sovietskeho zväzu, ako aj v intenzívnej vojenskej a ekonomickej spolupráci oboch krajín.