Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ženy treba chrániť pred násilím. Na Slovensku je to problém

SLOVENSKO – Slovensko nedokáže dostatočne chrániť ženy pred násilím. Potrebné sú systémové riešenia a kvalitný legislatívny rámec.

Vyplýva to z najnovšej analýzy mimovládnych organizácií Fenestra a Hana. Upozornili, že na Slovensku zažije násilie počas dospelého života približne 34 percent žien. „Ak chce SR splniť záväzky, ktoré pre ňu vyplývajú z medzinárodných ľudskoprávnych dohovorov, ale najmä ak chceme, aby sa ženy na Slovensku cítili bezpečnejšie, musia sa nová vláda a relevantné inštitúcie zamerať na tri prioritné oblasti,“ zdôraznila jedna z autoriek analýzy Dušana Karlovská z Fenestry.

Zdrvená rodina zavraždenej ženy v Dubnici. Moja sestra mohla žiť

Mohlo by Vás zaujímať Zdrvená rodina zavraždenej ženy v Dubnici. Moja sestra mohla žiť

Prvá z oblastí je zabezpečenie špecifických služieb pre ženy zažívajúce násilie. Financovanie podporných služieb pre ženy je podľa Fenestry roztrieštené a nesystémové. Štát by mal priniesť systematické riešenia vrátane vytvorenia jedného komplexného legislatívneho rámca a udržateľného mechanizmu financovania špecifických podporných služieb.

Obe organizácie upozorňujú aj na nejednotný postup polície a absenciu špecializovaných policajných tímov. Riešenie vidia v zavedení záväzných postupov a záznamových protokolov k nim, ktoré by boli povinnou súčasťou spisu. Volajú tiež po tom, aby mali prípady násilia páchaného na ženách pri vyšetrovaní a v súdnych konaniach najvyššiu prioritu. Lýdia Bdžoch Koňaková z občianskeho združenia Hana poukázala tiež na to, že na Slovensku chýba legislatívne ustanovenie o detských svedkoch násilia na ženách v partnerských vzťahoch.

Jána obvineného z vraždy vzali do väzby

Mohlo by Vás zaujímať Jána obvineného z vraždy vzali do väzby

„Neexistujú ani jasné usmernenia a nástroje na identifikáciu násilného vzťahu a posúdenie rizika násilia pre ženu a jej deti. To vedie k nedostatočnému zohľadňovaniu najlepšieho záujmu dieťaťa pri posudzovaní týchto prípadov,“ zdôraznila. Organizácie považujú za dôležité, aby sa odporúčaniami na zlepšenie súčasného systému zaoberali relevantné inštitúcie aj budúca vláda SR. Hlavné zistenia a návrhy na zmeny predstavili počas odbornej diskusie za okrúhlym stolom 27. júna.

(tasr)

Minúta  |  

Mal naplánovať smrteľnú autonehodu expriateľky, vyhováral sa na mafiánskeho bossa

BANSKÁ BYSTRICA – Na banskobystrickom Špecializovanom trestnom súde začalo hlavné pojednávanie s Marianom V. (48). Obžalovaný je pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy.

Podnikateľ úmyselne spôsobiť zrážku dvoch áut, v jednom zomrela jeho bývalá priateľka Irina. Podľa prokurátora Daniela Lipšica sa obžalovaný údajne v minulosti zaujímal o podmienečné prepustenie Mikuláša Černáka, na doživotie odsúdeného mafiánskeho bossa a nie o jej vraždu.

Viac sa dočítate v Banskobystrickom Štandarde

Minúta  |  

Rusko a Kirgizsko vytvoria spoločný systém protivzdušnej obrany

Kirgizský parlament v stredu ratifikoval dohodu o spoločnom systéme protivzdušnej obrany s Ruskom. Vo štvrtok sa v tejto stredoázijskej krajine má začať plánovaná návšteva ruského prezidenta Vladimira Putina, informuje TASR podľa tlačovej agentúry AFP.

Dohoda stanovuje, že na spoločný program sa bude využívať päť hektárový pozemok na ruskej vojenskej základni Kant v Kirgizsku. Dohoda o spoločnom obrannom systéme bude platiť päť rokov, informovala tlačová agentúra RIA Novosti.

"Poslanci preskúmali a prijali návrh zákona o ratifikácii dohody medzi Kirgizskou republikou a Ruskou federáciou o vytvorení spoločného regionálneho systému protivzdušnej obrany," uviedol kirgizský parlament.

Putin mal pricestovať na ruskú základňu do Kantu, ale Kirgizsko v stredu pre AFP oznámilo bez ďalších podrobností, že návšteva bola zrušená. Ruský líder má vo štvrtok rokovať so svojím kirgizským náprotivkom Sadyrom Žaparovom a nasledujúci deň sa zúčastniť na summite lídrov postsovietskych krajín.

Rusko uzavrelo podobné dohody aj s Kazachstanom, Bieloruskom a Tadžikistanom. Oznámenie o dohode prichádza v čase, keď Organizácia zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (CSTO), ktorú tvorí šesť postsovietskych štátov, čelí kritike pre nečinnosť.

Členovia CSTO sa zaviazali, že sa budú navzájom chrániť v prípade útoku. Moskva však odmietla zasiahnuť proti nedávnej ofenzíve Azerbajdžanu proti Náhornému Karabachu, kde žijú etnickí Arméni. Nevyslala mierové jednotky ani na zabránenie pohraničných potýčok medzi jej členmi Kirgizskom a Tadžikistanom.

(tasr)

Minúta  |  

Hurikán Lidia v Mexiku lámal stromy a poškodil domy, vyžiadal si jednu obeť

Jednu obeť a dve zranené osoby si vyžiadal hurikán Lidia, ktorý zasiahol okolie prístavného mesta Puerto Vallarta na západnom pobreží Mexika. TASR o tom informuje podľa stredajšej správy agentúry AP.

Hurikán štvrtej kategórie s rýchlosťou vetra až 220 kilometrov za hodinu v noci na stredu miestneho času na pobreží lámal stromy a strhával strechy z domov. Pri presune do vnútrozemia postupne slabol.

Mexické úrady hlásili jednu obeť, na ktorú spadol strom v severnej časti mesta Puerto Vallarta. Americké Národné centrum pre hurikány (NHC) uviedlo, že hurikán sa v stredu rozplynul asi 235 kilometrov severovýchodne od mexického mesta Guadalajara.

(tasr)

Minúta  |  

Estónsko zatiaľ nevie, kto stojí za poškodením plynovodu do Fínska

Estónsko zatiaľ nemá žiadne náznaky, kto stojí za poškodením plynovodu medzi Estónskom a Fínskom, vyhlásil v stredu prezident Alar Karis. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry DPA.

Seizmológovia zaznamenali znaky možného výbuchu neďaleko podmorského plynovodu Balticconnector. Nórska seizmologická výskumná organizácia Norsar uviedla, že stanica na juhu Fínska hlásila udalosť s magnitúdou 1,0.

"Vieme, že príčina nie je prirodzená, pravdepodobne išlo o ľudskú činnosť. Kto, prečo a ako to urobil? Nedbalosť, alebo úmysel? Na tieto otázky ešte treba odpovedať," napísal Karis na Facebooku po príchode na návštevu Južnej Kórey.

"V myšlienkach som stále doma, kde naďalej prichádzajú nové informácie o poškodení," dodal. Z činnosti bol evidentne vyradený aj komunikačný kábel na dne mora, ktorý spája obe krajiny.

Prezident uviedol, že bezpečnosť dodávok plynu a cezhraničné internetové spojenie Estónka nie sú ohrozené. "Je však jasné, že je potrebná väčšia ostražitosť, väčšia spolupráca a väčšie zdroje na zaistenie bezpečnosti Baltského mora a nášho pripojenia a kritickej infraštruktúry," doplnil Karis.

Aj Fínsko je presvedčené, že poškodenie spôsobil vonkajší zásah. Prezident Sauli Niinistö a premiér Petteri Orpo sa v utorok vyhli otvorenému vyjadreniu o sabotáži alebo že podozrenie padá na Rusko. Obaja hovorili o "vonkajšej činnosti", ktorá spôsobila únik z podmorského plynovodu Balticconnector.

Pred rokom sabotážne akcie vážne poškodili plynovody Nord Stream 1 a Nord Stream 2 v Baltskom mori, spájajúce Nemecko s Ruskom. Stále nie je jasné, kto za nimi stál. Dávajú sa však do súvisu s inváziou Ruska na Ukrajinu a snahou európskych krajín zbaviť sa závislosti od ruských energií.

Litovský minister pre energetiku Dainius Kreivys vyzval po najnovšom incidente na silnejšiu ochranu energetickej infraštruktúry v Baltskom mori. "Najzraniteľnejšia infraštruktúra sa nachádza mimo pobrežia a je ťažké ju chrániť," povedal pre litovský rozhlas.

"Zrejme potrebujeme ešte vyšší stupeň monitorovania, ešte vyšší stupeň ochrany. A zrejme potrebujeme … spoločné opatrenia a deľbu práce pri zisťovaní, kto to robí," dodal Kreivys.

(tasr)

Minúta  |  

Greta Thunbergová dostala za neuposlúchnutie polície ďalšiu pokutu

Švédsky súd v stredu odsúdil klimatickú aktivistku Gretu Thunbergovú za neuposlúchnutie policajného príkazu na júlovom klimatickom proteste v prístavnom meste Malmö a udelil jej pokutu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Novinári prítomní v súdnej sieni informovali, že aktivistka dostala pokutu 5500 švédskych korún (475 eur). Thunbergová (20) neuposlúchla príkaz polície 24. júla iba niekoľko hodín po tom, ako jej švédsky súd uložil pokutu vo výške 1500 švédskych korún (130 eur) za to, že na obdobnom júnovom proteste taktiež nerešpektovala pokyny polície.

"Toto presne ukazuje chyby v našom systéme," skonštatovala Thunbergová po vynesení rozsudku. "Tí, ktorí sa snažia brániť ľudí, planétu a život, sú tí, ktorí čelia týmto druhom právnych následkov. Tí, ktorí sú zodpovední za zmenu klímy, na druhej strane beztrestne ničia planétu," dodala.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.