Pálenie a znesväcovanie posvätných kníh poburuje. A plodí nenávisť

Pred niekoľkými dňami vo Švédsku verejne spálili Korán. Z rôznych končín sveta sme však konfrontovaní aj so správami, že ľudia pália Bibliu, trhajú ju či dokonca na ňu močia. Žiaľ, o znesväcovaní svätej knihy kresťanov veľmi nepočuť, o pálení Koránu na Západe vždy.

Pápež František komentoval pálenie Koránu vo Švédsku slovami: „Cítim sa týmito činmi pobúrený a znechutený. (…) Každá kniha, ktorú jej autori považujú za posvätnú, musí byť rešpektovaná z úcty k jej veriacim a sloboda prejavu nesmie byť nikdy používaná ako zámienka na pohŕdanie druhými. A to, že sa to dovolí, treba odmietnuť a odsúdiť.“

Pápežove slová sú pravdivé a trefné. Sloboda slova nie je viac ako urážanie druhých a vyvolávanie nenávisti. Takéto konanie by malo byť protizákonné.

Jeho slová však otvárajú aj iný problém. O pálení Koránu počujeme vždy, kto ale zdvihne svoj hlas, keď sa páli Biblia. Len v rýchlosti som si prešiel internet, či sa to deje. Našiel som mnohé správy o znesväcovaní Biblií z rôznych končín sveta, ale v našich či európskych médiách bolo ticho. Holé nič.

Musia sa azda kresťania vyhrážať nepokojmi či zabitím tých, čo znesväcujú Bibliu, aby o nich bolo počuť? Potrebuje náš západný svet zažívať teroristické útoky ako ten v Charlie Hebdo, aby rozumel pápežovým slovám? Verím, že nie.

Nenávisť zostane nenávisťou, nech je namierená na kresťanov či na moslimov. Nie je dôležité to, či ich osobne máme alebo nemáme radi. Dôležité je, že sú to ľudské bytosti so všetkými právami a dôstojnosťou.

Rubrika Hyde park slúži ako priestor pre publikovanie názorov, postojov a tém osobností z rôznych oblastí života a diania v spoločnosti. Texty nevyjadrujú názor redakcie.