Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Spoločnosť prevádzkujúca miniponorku Titan na neurčito pozastavila všetky expedície

Spoločnosť OceanGate Expeditions, ktorá prevádzkovala miniponorku Titan, vo štvrtok oznámila, že na neurčito pozastavuje všetky prieskumné a komerčné aktivity. Stalo sa tak v súvislosti s júnovou nehodou Titanu smerujúceho k vraku parníka Titanic na dne Atlantického oceána, pri ktorej zahynulo všetkých päť osôb na palube.

Titan stratil kontakt so svojou materskou loďou v nedeľu 18. júna po asi dvoch hodinách ponoru. Americká pobrežná stráž o štyri dni neskôr oznámila, že zostatky miniponorky našla na oceánskom dne zhruba 490 metrov od vraku Titanicu.

Experti po analýze trosiek dospeli k záveru, že Titan počas ponoru implodoval a nikto z pasažierov nemal šancu prežiť. Na palube plavidla bol v čase nešťastia aj výkonný riaditeľ spoločnosti prevádzkujúcej miniponorku Stockton Rush.

Firma OceanGate Expeditions si za miestenku na Titane účtovala 250-tisíc dolárov, experti však viackrát vyjadrili obavy o bezpečnosť daného plavidla. Spoločnosť k pozastaveniu expedícií ďalšie detaily neposkytla, poznamenáva Reuters.

Trosky Titanu priviezli minulý týždeň záchranári do prístavu St. John's, metropoly kanadskej provincie Newfoundland a Labrador. Na základe ich analýzy budú môcť experti zistiť príčiny implózie. V troskách boli nájdené aj pravdepodobné ľudské pozostatky. Tragédiu vyšetruje americká pobrežná stráž a kanadské úrady.

Obeťami implózie miniponorky sú okrem Rusha aj francúzsky hlbokomorský prieskumník Paul-Henri Nargeolet, britský podnikateľ Hamish Harding, pakistansko-britský podnikateľ Shahzada Dawood a jeho syn Suleman.

Šéf firmy zodpovednej za stroskotanú ponorku nechcel najímať 50-ročných belochov. Vraj neboli inšpiratívni

Mohlo by Vás zaujímať Šéf firmy zodpovednej za stroskotanú ponorku nechcel najímať 50-ročných belochov. Vraj neboli inšpiratívni

(tasr)

Minúta  |  

Holandské médiá: Pre konflikt o migrácii by sa mohla rozpadnúť vláda

Koalícia holandského premiéra Marka Rutteho by sa mohla rozpadnúť pre konflikt týkajúci sa migrantov. Uviedli to vo štvrtok miestne médiá.

Rutte sa ujal vedenia svojej štvrtej vládnej koalície v januári 2022 po 271 dňoch rokovaní. Jeho stredopravicová Ľudová strana pre slobodu a demokraciu (VVD) však teraz vedie mimoriadne rozhovory s koaličnými partnermi po tom, ako premiér navrhol prísny súbor opatrení pre žiadateľov o azyl, uviedli holandské médiá.

Verejnoprávna televízia NOS uviedla, že "pád kabinetu sa nezdá byť ďaleko", pretože s Rutteho opatreniami nesúhlasia ostatné koaličné strany.

Podľa médií sa členovia koalície stretli v stredu a zídu sa aj vo štvrtok večer. Vláda by o opatreniach mohla hlasovať v piatok. Rutte pohrozil, že ak balík opatrení neprejde, VVD vystúpi z vlády, čo by podľa NOS znamenalo jej pád a nevyhnutnosť nových volieb.

Spor sa týka Rutteho návrhu na sťaženie zlúčenia rodín pre migrantov utekajúcich pred vojnou. Kresťanskodemokratická strana Christen Unie aj stredoľavicová strana D66 sú proti tomuto návrhu. Niektoré koaličné zdroje však naznačili, že Rutteho tvrdá póza je len vyjednávacou taktikou.

Holandská vláda od svojho nástupu do funkcie zápasí s problémom migrácie, pričom minulý rok došlo k škandálu s preplnenými migračnými centrami, v ktorých zomrelo dieťa.

Táto otázka poznačila aj júnový summit EÚ, na ktorom Poľsko a Maďarsko odmietli pristúpiť na všeobecne dohodnutú revíziu azylových pravidiel Európskej únie.

Rutte sa vďaka svojim zákulisným politickým zručnostiam dostal do čela štyroch po sebe nasledujúcich koaličných vlád, komentuje AFP. Jeho predchádzajúca vláda bola v roku 2021 nútená odstúpiť pre škandál s prídavkami na deti, ktorý bol vo veľkej miere zameraný na rodiny etnických menšín.

(tasr)

Minúta  |  

Prezidentka: Tolerancia násilia na ženách je na Slovensku stále veľkým problémom

Na Slovensku je veľká tolerancia násilia. Upozornila na to prezidentka SR Zuzana Čaputová po štvrtkom stretnutí s ministrom zdravotníctva Michalom Palkovičom, ministerkou spravodlivosti Janou Dubovcovou a prvým viceprezidentom Policajného zboru Brankom Kiššom.

Diskutovali spolu o opatreniach na posilnenie ochrany žien pred násilím v súvislosti s úkladnou vraždou v Dubnici nad Váhom.

"Sú tri oblasti, kde sa dajú urobiť systémové kroky v prospech prevencie, v prospech ochrany obetí násilia najmä na ženách, ktoré je na Slovensku stále obrovským problémom, vrátane veľkej tolerancie násilia na ženách. Množstvo štatistik ukazuje, že spomedzi európskych krajín je tolerancia vo verejnej mienke ďaleko vyššia než by bolo zdravé," uviedla prezidentka.

Priblížila, že diskutovali o viacerých opatreniach na posilnenie ochrany žien pred násilím. Rozprávali sa napríklad o štandardných postupoch, ktoré by sa mohli prijať v horizonte týždňov. "Aby sa zjednotili postupy odborníkov v prípade starostlivosti o pacientov, ktorí môžu byť potenciálne nebezpeční," doplnila.

Ozrejmila, že novela Trestného zákona, o ktorej sa napokon v parlamente nerokovalo, zase obsahovala ustanovenia vhodné na riešenie problematiky násilia na ženách. Ide napríklad o detenčné centrá, ochrannú liečbu či nové inštitúty. Do úvahy podľa nej prichádza ich presadenie v skrátenom legislatívnom konaní.

Prezidentka poznamenala, že vylepšiť by sa dalo aj metodické usmernenie týkajúce sa násilia na ženách, posilniť tiež treba špecializáciu v tejto oblasti. "V neposlednom rade chce Policajný zbor posilniť komunikáciu o násilí na ženách. To znamená, aby sa posilnila rovina oznamovania a ohlasovania týchto skutkov," zhrnula.

(tasr)

Minúta  |  

Reuters: Spojené štáty v piatok oznámia ďalšiu pomoc Ukrajine vrátane kazetovej munície

Spojené štáty "aktívne zvažujú" zaslanie kazetovej munície Ukrajine, uviedol vo štvrtok hovorca Bieleho domu Andrew Bates s tým, že zatiaľ nemajú v tejto súvislosti čo oznámiť.

Podľa dvoch nemenovaných zdrojov agentúry Reuters sa očakáva, že Washington v piatok oznámi nový balík pomoci pre Ukrajinu, ktorý bude zahŕňať aj kazetovú muníciu pre húfnice s kalibrom 155 milimetrov. Proti tomuto kroku pritom vystupujú ľudskoprávne skupiny.

Ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch vo štvrtok vyzvala Rusko a Ukrajinu, aby kazetovú muníciu prestali používať. Spojené štáty zároveň požiadala, aby ju Ukrajine neposielali. Podľa správy tejto skupiny používa tento druh munície Ukrajina i Rusko.

Zaslanie kazetovej munície Ukrajine si bude vyžadovať výnimku schválenú americkým prezidentom Joeom Bidenom podobnú tej, na základe ktorej USA v roku 2021 poskytli technológiu pre kazetovú muníciu Južnej Kórei.

Balík pomoc v hodnote vyše 500 miliónov dolárov, ktorý USA majú oznámiť v piatok, bude obsahovať aj muníciu pre raketomety HIMARS, bojové vozidlá pechoty Bradley a obrnené transportéry Stryker.

Obsah v poradí 42. balíka pomoci však stále nie je uzatvorený a môže sa zmeniť, uviedli nemenoví predstavitelia. Používanie kazetovej munície zakazuje vyše 120 krajín. Obvykle sa z týchto zbraní uvoľní obrovské množstvo menších bombičiek, ktoré dokážu zabíjať na ploche niekoľkých hektárov, čo ohrozuje životy civilistov.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj sa pohádal s bulharským prezidentom. Ten mu odkázal, že viac zbraní konflikt nevyrieši

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa počas štvrtkovej návštevy Sofie pohádal s bulharským prezidentom Rumenom Radevom o vojenskej pomoci Ukrajine, pričom ho kritizoval za jeho proruský postoj. Referuje o tom web Politico.

Počas stretnutia ukrajinskej a bulharskej delegácie Radev povedal, že „vojenské riešenie“ vojny na Ukrajine neexistuje a „čoraz viac zbraní problém nevyrieši“. „Bože, nedovoľ, aby sa vám prihodila nejaká tragédia a museli by ste byť na mojom mieste,“ odpovedal Zelenskyj a opýtal sa Radeva, ako by Bulharsko konalo v prípade rozsiahlej ruskej invázie.

„Povedali by ste: 'Putin, prosím, zober si bulharské územie'? Nie. Som si istý, že ako skutočný prezident by ste nepripustili žiadny kompromis s vašou nezávislosťou. Máte právo nepodporovať pomoc Ukrajine. Ale naozaj by som bol rád, keby ste ma správne pochopili,“ povedal Zelenskyj.

Ukrajinský prezident taktiež kritizoval Radeva za používanie slova „konflikt“ namiesto označenia „vojna“ a odmietol návrhy na „diplomatické urovnanie“, pričom vysvetlil, že vojenská pomoc Kyjevu je lepšou možnosťou, ako nechať „vojnu prísť k vám“.

„Ukrajina a NATO musia mať spoločné hodnoty. Inak to nemôže byť. Nemôžete podporovať Rusko a udržiavať pritom balansujúce pozície, pretože Rusko chce zničiť NATO, chce zničiť Európu a Európsku úniu... To sú ich ciele. Rozumiete mi?“ zakončil Zelenskyj.

Spomenutý web Politico uviedol, že Radev počas Zelenského prejavu pôsobil „vystrašene“ a často sa díval do svojich poznámok. Bulharský prezident neskôr požiadal o pokračovanie stretnutia bez prítomnosti kamier s tým, že má „návrh“.

(sita)

Minúta  |  

Zelenskyj rokoval v Bulharsku o vojenskej pomoci

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj rokoval vo štvrtok počas návštevy Bulharska o vojenskej pomoci Ukrajine. Bulharský parlament zároveň podporil vstup Ukrajiny do NATO po skončení vojny s Ruskom.

Počas krátkej návštevy, ktorú absolvoval Zelenskyj na pozvanie novej prozápadnej vlády, rokoval aj o európskej integrácii a energetickej spolupráci.

"Stretol som sa bulharským premiérom Nikolajom Denkovom, Hlavným cieľom našich rokovaní je, samozrejme, bezpečnosť našich krajín a našej celej Európy a podpora a spolupráca v oblasti obrany. Hlavnou prioritou sú energie a posilnenie našej jednoty v Európe," napísal Zelenskyj na sociálnej sieti Telegram.

Ukrajinský prezident na tlačovej konferencii po stretnutiach s tamojšími predstaviteľmi bránil právo Ukrajiny bojovať proti ruskej agresii a žiadať pri tom o pomoc iné štáty.

Bulharský premiér po rokovaniach poukázal na podporu územnej celistvosti Ukrajiny zo strany Bulharska, ktoré je členom Európskej únie i NATO. "Bulharsko pevne podporuje suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny, pretože sme presvedčený, že nezávislá a zvrchovaná Ukrajina je kľúčom k euroatlantickej bezpečnosti v regióne," uviedol Denkov.

Bulharský parlament vo štvrtok schválil deklaráciu, v ktorej podporil vstup Ukrajiny do NATO po skončení vojny s Ruskom. Dokument, ktorý vyzýva na pokračovanie vojenskej a technickej pomoci pre brániacu sa Ukrajinu, podporila väčšina poslancov. Proti bola Bulharská socialistická strana (BSP) a nacionalistickí proruskí poslanci.

Zelenskyj sa neskôr stretol aj s bulharským prezidentom Rumanom Radevom, ktorý nesúhlasil s poskytovaním vojenského materiálu Ukrajine. "Trvám na to, že tento konflikt nemá vojenské riešenie a že posielaním väčšieho počtu zbraní sa nevyrieši," uviedol Radev. Zároveň vyzval na "nepretržité snahy o deeskaláciu, prímerie a mierové riešenie prostriedkami diplomacie".

Napriek tomu, že úloha prezidenta v Bulharsku je z veľkej časti reprezentatívna, poskytuje platformu na ovplyvňovanie verejnej mienky. Veľká časť bulharskej populácie pritom sympatizuje s Ruskom, aj v dôsledku historických a kultúrnych väzieb medzi oboma krajinami, píše AP.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.