Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Biely dom: Americká vláda neiniciovala neoficiálne rozhovory s Rusmi o Ukrajine

Americká vláda neschválila ani nepodporila tajné stretnutia, na ktorých bývalí predstavitelia USA hovorili so zástupcami Ruska o možných rozhovoroch o ukončení vojny na Ukrajine. Uviedli to vo štvrtok Biely dom a americký rezort diplomacie, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.

Televízia NBC News informovala, že niekdajší americkí predstavitelia pre oblasť národnej bezpečnosti sa stretli s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom v New Yorku v apríli. Prítomní boli aj bývalý diplomat a predseda analytického inštitútu Rada pre zahraničné vzťahy Richard Haass a dvaja bývalí poradcovia Bieleho domu.

Nie je jasné, ako často táto skupina, v ktorej boli tiež niekdajší predstavitelia Pentagónu, viedla diskusie s inými poprednými Rusmi blízkymi Kremľu. Najmenej jeden nemenovaný člen americkej skupiny podľa NBC News cestoval do Ruska.

Vláda amerického prezidenta Joea Bidena "neschválila tieto rozhovory", uviedol hovorca ministerstva zahraničných vecí USA pre Reuters. "A ako sme povedali opakovane, nič o Ukrajine bez Ukrajiny."

Hovorca dodal, že Washington bude naďalej poskytovať Kyjevu výzbroj, aby mohli ukrajinskí predstavitelia "rokovať z pozície sily, keď si budú myslieť, že nastal správny čas".

Hovorca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby pre stanicu CBS News povedal, že Biely dom o neoficiálnych rozhovoroch vedel. "Tieto rozhovory sme však nepodnecovali a nijako aktívne nepodporovali," doplnil.

NBC News s odvolaním sa na šesť ľudí oboznámených s rozhovormi uviedla, že zámerom bolo pripraviť pôdu pre možné rokovania o ukončení vojny, ktorá vypukla v plnom rozsahu inváziou Ruska na Ukrajinu vo februári 2022.

Dva zdroje televízie priblížili, že americká vláda o rozhovoroch vedela, neiniciovala ich však, pričom Američania, ktorí sa stretli s Lavrovom, o tom následne informovali Biely dom.

(tasr)

Minúta  |  

Poľské spravodajské služby nemajú dôkaz, že vagnerovci sú v Bielorusku. Možno ostali v Rusku

Poľské spravodajské služby nemajú nijaký dôkaz o tom, že sa príslušníci ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny presunuli do Bieloruska. Vyhlásil to vo štvrtok poľský minister vnútra Mariusz Kamiňski.

Po tom, čo sa zakladateľ Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin pokúsil koncom júna zorganizovať v Rusku ozbrojenú vzburu, sa objavili špekulácie, že vagnerovci si vybudujú novú základňu v Bielorusku. Výstavbu tábora naznačovali aj družicové zábery.

No podľa Kamiňského sa zdá, že vagnerovci zostali v Rusku. "Chcem zdôrazniť jednu vec: naše služby zatiaľ nepotvrdili prítomnosť Vagnerovej skupiny v Bielorusku, okrem jej lídra," uviedol šéf poľského rezortu vnútra.

Zároveň však poukázal na to, že situácia sa môže kedykoľvek zmeniť a Poľsko preto pristúpilo k opatreniam, ktoré majú zabrániť destabilizácii na poľských hraniciach. "Nepochybne môžu byť títo žoldnieri použití na to, aby zvýšili napätie na našich hraniciach," uviedol Kamiňski s tým, že by sa malo rátať s možnými provokáciami,

"Vagnerova skupina môže byť tiež použitá v operáciách namierených na odvrátenie našej pozornosti od dôležitejších hrozieb, ktoré predstavuje ruský a bieloruský režim," povedal minister.

Zároveň upozornil na to, že príslušníkmi Vagnerovej skupiny sú okrem ruských vojakov aj vrahovia a nebezpeční kriminálnici. Dodal, že Poľsko nikdy nedovolí, aby prišlo na jeho hraniciach k destabilizácii. Poľská vláda pritom minulý týždeň oznámila, že na hranice s Bieloruskom vyšle ďalších 500 policajtov, ktorí sa tam pridajú k 5000 pohraničníkom a 2000 vojakov.

"Je isté, že vagnerovskí žoldnieri neprídu do Bieloruska odpočívať. Budú mať za úlohu vykonať misiu namierenú proti Ukrajine, Litve alebo Poľsku," domnieva sa Kamiňski.

Bieloruský prezident Alexander Lukašenko taktiež vo štvrtok oznámil, že Prigožin je v Petrohrade a jeho žoldnieri zostávajú v táboroch, kde sa nachádzali aj pred vzburou proti Moskve. Ukončenie ich nedávnej vzbury pomohol vyjednať práve Lukašenko a v rámci tejto dohody sa mal Prigožin presunúť do Bieloruska výmenou za bezpečnostné záruky pre seba a svojich žoldnierov.

(tasr, est)

Minúta  |  

Zalužnyj informoval Američanov, že protiofenzíva sa vyvíja podľa plánu

Protiofenzíva ukrajinskej armády proti ruským inváznym silám sa "vyvíja podľa plánu". Vo štvrtok to povedal vrchný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj v telefonáte s predsedom Zboru náčelníkov štábov amerických ozbrojených síl Markom Milleym. TASR prevzala správu z britského denníka The Guardian.

Zalužnyj v príspevku na sociálnej sieti napísal, že amerického generála informoval o aktuálnej situácii na bojisku. Hovorili tiež o akútnych potrebách ukrajinskej armády v oblasti zbraní a munície.

Ukrajinská armáda podľa neho pokračuje v ofenzívnych operáciách a iniciatíva je v jej rukách. Zároveň sa poďakoval Milleymu za pokračujúcu podporu Spojených štátov pre Ukrajinu.

Milley minulý týždeň povedal, že ukrajinská protiofenzíva postupuje "pomalšie, než sa očakávalo", čo ho však neprekvapuje. Podľa jeho slov "napreduje stabilne, rozvážne..., cez veľmi komplikované mínové polia a podobne".

(tasr)

Minúta  |  

Rumunsko bude cvičiť pilotov z Ukrajiny a NATO na stíhačky F-16

Rumunsko plánuje cvičiť pilotov z Ukrajiny a členských štátov NATO na americké stíhačky F-16, oznámila vo štvrtok kancelária rumunského prezidenta Klausa Iohannisa.

Bukurešť plánuje vybudovať nové špeciálne výcvikové stredisko, ktoré bude prevádzkovať spoločne so spojencami zo Severoatlantickej aliancie a výrobcom stíhačiek F-16, uvádza sa vo vyhlásení.

Rumunsko má v súčasnosti 17 stíhačiek F-16, ktoré kúpilo z druhej ruky od Portugalska, a pracuje na rozšírení svojej flotily. Postupne k nim v priebehu troch rokov pribudne ďalších 32 použitých strojov z Nórska.

V máji Rumunsko vyradilo z prevádzky stíhačky MiG vyrobené ešte v časoch Sovietskeho zväzu. V apríli sa Rumunsko tiež rozhodlo, že od Spojených štátov kúpi stíhačky F-35. Neočakáva sa však, že dohoda o ich kúpe bude uzatvorená pred rokom 2030, píše DPA.

Ukrajina v uplynulých mesiacoch viackrát žiadala spojencov o dodanie západných stíhačiek, predovšetkým stíhačiek F-16. Sľubuje si od nich, že jej pomôžu úspešne čeliť ruskej vzdušnej prevahe.

(tasr)

Minúta  |  

Spoločnosť prevádzkujúca miniponorku Titan na neurčito pozastavila všetky expedície

Spoločnosť OceanGate Expeditions, ktorá prevádzkovala miniponorku Titan, vo štvrtok oznámila, že na neurčito pozastavuje všetky prieskumné a komerčné aktivity. Stalo sa tak v súvislosti s júnovou nehodou Titanu smerujúceho k vraku parníka Titanic na dne Atlantického oceána, pri ktorej zahynulo všetkých päť osôb na palube.

Titan stratil kontakt so svojou materskou loďou v nedeľu 18. júna po asi dvoch hodinách ponoru. Americká pobrežná stráž o štyri dni neskôr oznámila, že zostatky miniponorky našla na oceánskom dne zhruba 490 metrov od vraku Titanicu.

Experti po analýze trosiek dospeli k záveru, že Titan počas ponoru implodoval a nikto z pasažierov nemal šancu prežiť. Na palube plavidla bol v čase nešťastia aj výkonný riaditeľ spoločnosti prevádzkujúcej miniponorku Stockton Rush.

Firma OceanGate Expeditions si za miestenku na Titane účtovala 250-tisíc dolárov, experti však viackrát vyjadrili obavy o bezpečnosť daného plavidla. Spoločnosť k pozastaveniu expedícií ďalšie detaily neposkytla, poznamenáva Reuters.

Trosky Titanu priviezli minulý týždeň záchranári do prístavu St. John's, metropoly kanadskej provincie Newfoundland a Labrador. Na základe ich analýzy budú môcť experti zistiť príčiny implózie. V troskách boli nájdené aj pravdepodobné ľudské pozostatky. Tragédiu vyšetruje americká pobrežná stráž a kanadské úrady.

Obeťami implózie miniponorky sú okrem Rusha aj francúzsky hlbokomorský prieskumník Paul-Henri Nargeolet, britský podnikateľ Hamish Harding, pakistansko-britský podnikateľ Shahzada Dawood a jeho syn Suleman.

Šéf firmy zodpovednej za stroskotanú ponorku nechcel najímať 50-ročných belochov. Vraj neboli inšpiratívni

Mohlo by Vás zaujímať Šéf firmy zodpovednej za stroskotanú ponorku nechcel najímať 50-ročných belochov. Vraj neboli inšpiratívni

(tasr)

Minúta  |  

Holandské médiá: Pre konflikt o migrácii by sa mohla rozpadnúť vláda

Koalícia holandského premiéra Marka Rutteho by sa mohla rozpadnúť pre konflikt týkajúci sa migrantov. Uviedli to vo štvrtok miestne médiá.

Rutte sa ujal vedenia svojej štvrtej vládnej koalície v januári 2022 po 271 dňoch rokovaní. Jeho stredopravicová Ľudová strana pre slobodu a demokraciu (VVD) však teraz vedie mimoriadne rozhovory s koaličnými partnermi po tom, ako premiér navrhol prísny súbor opatrení pre žiadateľov o azyl, uviedli holandské médiá.

Verejnoprávna televízia NOS uviedla, že "pád kabinetu sa nezdá byť ďaleko", pretože s Rutteho opatreniami nesúhlasia ostatné koaličné strany.

Podľa médií sa členovia koalície stretli v stredu a zídu sa aj vo štvrtok večer. Vláda by o opatreniach mohla hlasovať v piatok. Rutte pohrozil, že ak balík opatrení neprejde, VVD vystúpi z vlády, čo by podľa NOS znamenalo jej pád a nevyhnutnosť nových volieb.

Spor sa týka Rutteho návrhu na sťaženie zlúčenia rodín pre migrantov utekajúcich pred vojnou. Kresťanskodemokratická strana Christen Unie aj stredoľavicová strana D66 sú proti tomuto návrhu. Niektoré koaličné zdroje však naznačili, že Rutteho tvrdá póza je len vyjednávacou taktikou.

Holandská vláda od svojho nástupu do funkcie zápasí s problémom migrácie, pričom minulý rok došlo k škandálu s preplnenými migračnými centrami, v ktorých zomrelo dieťa.

Táto otázka poznačila aj júnový summit EÚ, na ktorom Poľsko a Maďarsko odmietli pristúpiť na všeobecne dohodnutú revíziu azylových pravidiel Európskej únie.

Rutte sa vďaka svojim zákulisným politickým zručnostiam dostal do čela štyroch po sebe nasledujúcich koaličných vlád, komentuje AFP. Jeho predchádzajúca vláda bola v roku 2021 nútená odstúpiť pre škandál s prídavkami na deti, ktorý bol vo veľkej miere zameraný na rodiny etnických menšín.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.