Z histórie mesta: Takto v Trenčíne trestali cudzoložstvo

Čo bolo cieľom cirkevných trestov? Nestačili civilné?

Týmito trestami malo dôjsť k uzmiereniu s Bohom a cirkevnou obcou formou verejného pokánia. Cirkev žiadala verejné priznanie a verejné pokánie, najmä v prípade smrteľných hriechov, pri odpadnutí od Boha, rúhaní, cudzoložstve, smilstve a pri zabití.

Na zozname hriechov stáli cudzoložstvo, smilstvo, branie božieho mena nadarmo, rúhanie sa Bohu, kliatie, „hanebné znesvätenie“ nedele, neposlušnosť voči rodičom a nadriadeným a iné „hanebné verejné hriechy“.

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťObce nemajú dostatok financií na nákup defibrilátorov. Nepomôže im ani štát

Ako trestali ľudí za cudzoložstvo?

Za hriech cudzoložstva vinníka doviedli do kostola a tam ho pred zhromaždením ostatných veriacich donútili sedieť na stoličke na chóre a počúvať kázanie týkajúce sa jeho hriechu. Následne mal vstať, verejne sa priznať k svojmu ťažkému hriechu a odprosiť presne stanovenými slovami Boha i cirkevnú a svetskú vrchnosť.

Druhým možným trestom za cudzoložstvo (mestskej rady vo švajčiarskom Zugu 1767) bolo, že vinník bude do konca života nosiť sedliacky kabát a obnosený klobúk, nikdy nebude môcť nosiť zbraň a okrem toho vykoná púť na pútnické miesto, po celý rok každý mesiac sa bude spovedať v kostole a po štyri nedele po sebe bude stáť pred kostolnými dverami s prútom a sviečkou v ruke.

Mohlo by vás zaujímať

PolitikaFoto: Špeciálne jednotky vtrhli do Prigožinovej vily. Našli obrovský luxus

Do konca života sa mal vyhýbať hostincom, celý rok si nosiť na všetky bohoslužby a kázania vlastnú stoličku a v noci smie z domu vyjsť len pri výkone svojho povolania.

K tým najjednoduchším a najstarším cirkevným trestom patrilo odsúdenie na vykonanie púte do cudziny, odkiaľ musel delikvent (pokiaľ to bolo možné) doniesť spovednú tabuľku.