10. júla 2023 | 9:08

Minúta | 10. júla 2023 | 9:08

Štatistický úrad: Priemyselná produkcia SR v máji medziročne klesla

Priemyselná produkcia SR v máji 2023 medziročne klesla o 1,4 percenta. Medzimesačne (oproti aprílu 2023) po zohľadnení sezónnych vplyvov sa priemyselná produkcia zvýšila o 2,5 percenta. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Stagnácia priemyslu síce pretrvala, ale tempo poklesu bolo najpomalšie od októbra 2022. Napriek poklesu kľúčové odvetvie slovenskej ekonomiky v máji 2023 vyprodukovalo objem, ktorý bol takmer 14 percent nad priemerom výkonov v roku 2015. V dlhodobom porovnaní to bol jeden z najlepších májových výkonov od roku 2016 s výnimkou prepadu produkcie v pandemickom roku 2020.

Z hľadiska členenia podľa hlavných priemyselných zoskupení medziročne stúpla produkcia súvisiaca s energetikou o 8,3 percenta a produkcia investičných prostriedkov o 2,7 percenta. Ostatné zložky boli v medziročnom poklese, a to produkcia predmetov dlhodobej spotreby o 12,8 percenta, výroba pre medzispotrebu o 8,4 percenta a výroba predmetov krátkodobej spotreby o 0,5 percenta.

V súhrne za päť mesiacov roka 2023 priemyselná produkcia medziročne klesla o 2,8 percenta. Najvýznamnejší vplyv mal rast vo výrobe dopravných prostriedkov o 7,5 percenta (príspevok +1,89 p. b.), ktorý s podporou miernejších rastov v ďalších štyroch odvetviach priemyselnej výroby aspoň z časti kompenzoval poklesy väčšiny odvetví priemyslu s najvplyvnejším poklesom vo výrobe z gumy a plastu o 10,6 percenta (príspevok -1,12 p. b.) a vo výrobe počítačových, elektronických a optických výrobkov o 28,4 percenta (príspevok -0,69 p. b.).

(tasr)

10. júla 2023 | 8:55

Minúta | 10. júla 2023 | 8:55

Predseda nemeckej strany SPD Lars Klingbeil prirovnal Pellegriniho ku kancelárovi Olafovi Scholzovi

Predseda Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) Lars Klingbeil vníma lídra strany Hlas - sociálna demokracia (Hlas-SD) Petra Pellegriniho ako proeurópskeho a spoľahlivé partnera. Zároveň ho prirovnal k nemeckému kancelárovi Olafovi Scholzovi, ktorý chce presadzovať politiku spájania, ktorá by mala ľudí previesť ťažkými časmi.

Nedeľňajšie stretnutie s lídrom Hlasu-SD Klingbeil vníma aj ako potvrdenie dobrých vzťahov medzi oboma stranami. Ako ďalej v tlačovej správe informovala hovorkyňa Hlasu-SD Patrícia Medveď Macíková, témami ich bilaterálneho rokovania bola ekonomická a bezpečnostná situácia v Európe a perspektívy slovensko-nemeckej dvojstrannej spolupráce.

„Peter Pellegrini ponúka racionálny a partnerský dialóg na európske témy, o ktorých možno priateľsky diskutovať. Jeho politika je predvídateľná a konštruktívna. Keby sa niektorá sociálna demokracia začala spájať s pravicovými extrémistami, jasne sa k tomu postavíme. Moja návšteva nebola proti niekomu, ale za niečo," odpovedal Klingbeil na otázku, prečo sa nestretol aj s predsedom strany Smer - sociálna demokracia Robertom Ficom.

Lídri oboch strán sa taktiež zhodli na potrebe prijímania sociálnych opatrení pre najslabšie vrstvy obyvateľstva s cieľom bojovať proti nárastu extrémizmu a populizmu v celej Európe. „Zhodli sme sa na potrebe udržania jednoty Európskej únie počas prebiehajúcej vojny na Ukrajine. Je dôležité, aby v tomto ťažkom čase boli pri moci sociálno-demokratické vlády. Iba tie sa vedia na zásadné zmeny v spoločnosti, akými sú zelená a digitálna transformácia, pozerať z pohľadu ľudí a nie z pohľadu záujmov nadnárodných korporácií alebo úradníkov z Bruselu," tvrdí Pellegrini.

Lídri Hlasu-SD a SPD sú zároveň zástancami posilňovania strategickej autonómie Európskej únie, vrátane spoločného vývoja a výroby európskych zbraňových systémov. „Podporujem iniciatívu nemeckého kancelára Scholza k vybudovaniu spoločnej európskej protivzdušnej obrany. Verím, že Slovensko sa zapojí do zbrojných programov, ktoré zvýšia zamestnanosť. Medveď Macíková v závere informovala, že strana Hlas-SD by mala byť prijatá za plnoprávneho člena Strany európskych socialistov v októbri tohto roku v španielskom Madride.

(sita)

10. júla 2023 | 8:29

Minúta | 10. júla 2023 | 8:29

Analytici na slovenských čerpacích staniciach výraznejšie zmeny neočakávajú

Výrazné zmeny v cenách benzínov a nafty na slovenských čerpacích staniciach analytici neočakávajú. Ak sa ostatné úrovne svetových cien ropy udržia dlhší čas, podľa analytika J&T Banky Stanislava Pánisa to bude znamenať určitú korekciu cien palív smerom nahor. To by sa mohlo týkať najmä nafty, kde najmä európsky trh počas letnej motoristickej sezóny vykazuje známky napätia a previsu dopytu.

„V extrémnom prípade by to mohlo posunúť jej ceny až k méte 1 euro 50 centov. Trh s benzínom nie je až tak horúci, ceny by mohli zatiaľ orbitovať okolo 1 eura a 60 centov,“ povedal pre agentúru SITA Pánis.

Ak sa podľa analytičky 365.bank Jany Glasovej ropa udrží v rozpätí 72 až 77 amerických dolárov za barel, kde ju vidíme už niekoľko týždňov, v najbližšom období nezaznamenáme významnejšie zmeny v cenách pohonných látok. „Budeme svedkami len miernych korekcií smerom nahor alebo nadol,“ dodala pre agentúru SITA Glasová, ktorá však upozornila na letnú dovolenkovú sezónu. „Tá môže tlačiť na rast cien benzínov kvôli výraznejšiemu cestovaniu a tankovaniu,“ podotkla Glasová.

V ostatných týždňoch ceny pohonných látok viac-menej stagnovali alebo zaznamenali mierny pokles. Podľa údajov Štatistického úradu SR za 26. týždeň tohto roka sa liter 95-oktánového benzínu predával za priemernú cenu 1,574 eura. V týždňovom porovnaní tak jeho cena klesla o 0,9 percenta. Liter 98-oktánového benzínu taktiež klesol o 1 percento a dosiahol úroveň 1,768 eura. Rovnako sa vyvíjala aj nafta, ktorej ceny sa na týždennej báze znížili o 0,9 percenta na úroveň až 1,443 eura za liter.

„V medziročnom porovnaní sú pohonné látky lacnejšie ako vlani v takomto období. Benzín 95 aj 98 si odpisuje 18 až 19 percent a nafta až 26 percent,“ dodala Glasová.

Zhruba od konca mája sa ceny ropy Brent hýbu v rozpätí 72 až 77 amerických dolárov za barel. Ani počas minulého týždňa tomu nebolo inak a ropa sa obchodovala v rozpätí 74 až 77 dolárov za barel. V porovnaní s predchádzajúcim týždňom však jej ceny o niečo vzrástli.

„Dôvodom rastúcich cien boli vyhlásenia Saudskej Arábie o tom, že bude pokračovať v nižšej ťažbe (o 1 milión barelov denne) aj počas augusta. Rusko zároveň vyhlásilo, že zníži export ropy o 500-tisíc barelov denne,“ dodala Glasová.

Ťažobné škrty organizácie OPEC+ dosahujú spolu približne päť miliónov barelov denne, čo predstavuje rádovo päť percent svetového dopytu. To by mohlo v druhej polovici roka podľa Pánisa vyústiť do ponukového deficitu komodity s posunom cien nad 80-dolárovú métu, ak sa tempo globálneho ekonomického rastu príliš nespomalí. „Obavy zo “straty vztlaku” svetovej ekonomiky však naďalej pretrvávajú, čo by mohlo limitovať prípadný ďalší odraz cien ropy rovnako ako aj pokračovanie sprísňovania menovej politiky na Západe,“ uzavrel Pánis.

(sita)

10. júla 2023 | 8:22

Minúta | 10. júla 2023 | 8:22

Ukrajinská armáda hlási zisky južne od Bachmutu a v okolí Kupjanska

Ukrajinské sily dosiahli zisky južne od Bachmutu v Doneckej oblasti a ďalej na severe v okolí Kupjanska. V nedeľu o tom podľa portálu CNN informovali ukrajinskí vojenskí lídri.

„V bachmutskom sektore je nepriateľ v defenzíve,“ uviedla v nedeľu v príspevku na komunikačnej platforme Telegram námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maljarová a dodala, že „určitý postup“ ukrajinských jednotiek je i „na južnom krídle“.

Hovorca východného zoskupenia ukrajinských ozbrojených síl Serhij Čerevatyj v nedeľu v telefonickom rozhovore pre CNN povedal, že Ukrajina pokračuje v tlaku na ruské sily v Bachmute. „V Bachmute je iniciatíva na strane našich jednotiek,“ vyjadril sa.

Generálny štáb ukrajinskej armády v nedeľu vo svojej dennej aktualizácii uviedol, že Rusko „sústreďuje svoje hlavné úsilie v smeroch na Lyman, Bachmut, Avdijivku a Marjinku a ťažké boje pokračujú“. Dodal, že za posledný deň došlo v tejto oblasti k 27 bojovým stretom.

V smere na Kupjansk v Charkovskej oblasti sa medzitým ukrajinským jednotkám „podarilo dosiahnuť výrazný pokrok a vyhnať nepriateľa z jeho pozícií“, uviedol pre ukrajinskú televíziu veliteľ roty 92. mechanizovanej brigády Jurij Fedorenko. Kupjansk však podľa neho „zostáva pre nepriateľa prioritou“.

Na juhu Ukrajina podľa Maljarovej pokračuje v ofenzíve, pričom medzi mestami, kde sú „horúce boje“, menovala Melitopoľ a Berďansk. „Pokračuje proces upevňovania dosiahnutých pozícií,“ skonštatovala. „Naše jednotky vykonávajú vzdušný prieskum, odstraňujú míny a vedú delostreleckú paľbu na identifikované nepriateľské ciele, vykonávajú protibatériové operácie a sú pripravené pokračovať v ofenzívnych akciách,“ priblížila.

O upevňovaní pozícií v rovnakej oblasti informoval aj generálny štáb. „Ukrajinské obranné sily zároveň pokračujú v ofenzívnych operáciách v smeroch na Melitopoľ a Berďansk, upevňujú svoje pozície a vykonávajú protibatériové operácie,“ opísal generálny štáb a dodal, že na juhu Ukrajiny, najmä v smere na Záporožie a Cherson, ruské sily sústreďujú svoje hlavné úsilie, aby zabránili ukrajinským vojskám v ďalšom postupe.

(sita, sak)

10. júla 2023 | 8:05

Minúta | 10. júla 2023 | 8:05

Táto žena uniká pred spravodlivosťou

ŽILINA – Polícia pátra po 43-ročnej Silvii Vitosovej. Žena z Ochodnice v okrese Kysucké Nové Mesto je hľadaná pre trestný čin zanedbania povinnej výživy.

Okresný súd Žilina na ňu vydal príkaz na zatknutie, Vitosová sa však úmyselne ukrýva, keďže vie, že je voči nej vedené trestné konanie. V tlačovej správe o tom informovala hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline Gabriela Kremeňová.

Mohlo by Vás zaujímať Obrovské nešťastie. Na železničnom priecestí v Rakovej vyhasol život

Akékoľvek informácie k hľadanej žene je potrebné oznámiť na bezplatnom telefónnom čísle 158, na ktoromkoľvek oddelení policajného zboru.

Polícia pátra po tejto žene. Foto: Polícia SR

(SITA)

10. júla 2023 | 7:17

Minúta | 10. júla 2023 | 7:17

Pri útoku nožom v čínskej škôlke prišlo o život šesť ľudí

Šesť ľudí zahynulo v pondelok pri útoku nožom v škôlke v provincii Kuang-tung na juhu Číny. Ďalšia osoba utrpela zranenia, uviedli tamojšie úrady. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

K útoku došlo v meste Lien-ťiang. Predstavitelia mesta spresnili, že medzi obeťami sú dvaja rodičia, jeden učiteľ a tri deti. Páchateľa podozrivého z útoku zadržali.

Stanica BBC informovala, že obete boli dobodané a polícia zadržala 25-ročného muža. Príčina incidentu sa vyšetruje.

Polícia doposiaľ bezprostredne nezverejnila ďalšie podrobnosti o obetiach, uviedla však, že išlo o prípad "úmyselného napadnutia".

K útoku došlo v pondelok okolo 7.40 h miestneho času (01.40 h SELČ), dodáva BBC.

Čína svojim občanom striktne zakazuje vlastnenie strelných zbraní a násilné incidenty v krajine sú pomerne zriedkavé, v uplynulých rokoch však došlo k zvýšenému počtu útokov nožom, píše AFP.

Terčom smrtiacich útokov sú predovšetkým školy, čo tamojšie úrady podnietilo k zvýšeniu bezpečnostných opatrení v okolí vzdelávacích zariadení.

(tasr)

10. júla 2023 | 6:22

Minúta | 10. júla 2023 | 6:22

Zelenskyj žiada lepšiu obranu hraníc Ukrajiny s Bieloruskom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu počas návštevy mesta Luck na západe Ukrajiny žiadal posilnenie ochrany hraníc Ukrajiny s Bieloruskom. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Zelenskyj v nedeľu svoj tradičný videopríhovor absolvoval na zámku v historickej časti Lucku, ktorý sa nachádza približne 150 kilometrov od bieloruských hraníc. Za prioritu označil posilnenie hraníc na severe Ukrajiny. Zelenskyj tiež opätovne poďakoval ukrajinským vojakom za úspechy na bojisku.

Bielorusko je blízkym spojencom Ruska a na začiatku ruskej invázie na Ukrajinu na jar 2022 poskytlo Moskve svoje územie na vyslanie ruských vojakov či na odpaľovanie rakiet na Ukrajinu. V Bielorusku sú v súčasnosti umiestnené tisíce ruských vojakov, kde sa pripravujú na bojové operácie.

Experti nový útok z územia Bieloruska pokladajú za nepravdepodobný. Ukrajinská vláda však Minsk považuje za možné nebezpečenstvo, píše DPA.

Zelenskyj a poľský prezident Andrzej Duda si v nedeľu v Lucku pripomenuli obete druhej svetovej vojny a obete 80. výročie volynského masakru, pri ktorom ukrajinskí nacionalisti z Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN) a jej podriadenej tzv. Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) zavraždili od februára 1943 do februára 1944 okolo 100-tisíc ľudí, prevažne Poliakov, ale aj príslušníkov ďalších národností. Volyň bola vtedy súčasťou nacistickým Nemeckom okupovaného územia predvojnového Poľska, teraz sa nachádza na severozápade Ukrajiny.

Tieto udalosti napriek úzkym väzbám medzi oboma krajinami, ktoré sa posilnili po ruskej invázii na Ukrajinu, stále vrhajú tieň na ukrajinsko-poľské vzťahy, pripomenula agentúra PAP.

(tasr)

10. júla 2023 | 2:57

Minúta | 10. júla 2023 | 2:57

Summit BRICS bude prezenčnou formou, aj napriek zatykaču na Putina

Prezident Juhoafrickej republiky (JAR) Cyril Ramaphosa v nedeľu povedal, že augustový summit skupiny rozvíjajúcich sa ekonomík BRICS sa bude konať prezenčnou formou aj napriek zatykaču na ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý je tiež medzi pozvanými. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

"Summit BRICS sa uskutoční a ukončujeme rokovania o jeho formáte," povedal Ramaphosa pre médiá. Juhoafrický prezident však neuviedol, či sa Putin na summite zúčastní.

Účastníci summitu sú podľa Ramaphosových slov pripravení na zhromaždenie, kde sa môžu jeden druhému pozrieť priamo do očí. "Fyzický summit sme neorganizovali takmer tri roky. Nebude to virtuálne," dodal.

Skupina BRICS združuje Brazíliu, Čínu, Indiu, Juhoafrickú republiku a Rusko. Summit sa uskutoční 22. - 24. augusta v JAR, ktorá tomuto zoskupeniu v súčasnosti predsedá.

Medzinárodný trestný súd (ICC) vydal v marci na Putina zatykač za vojnové zločiny na Ukrajine. Ako signatár Rímskeho štatútu, ktorým sa ustanovil ICC, je JAR povinná Putina zadržať a postaviť pred súd.

Zatykač na Putina predstavuje náročné diplomatické rozhodovanie pre JAR, ktorá má blízke vzťahy s Kremľom, konštatuje AFP. Johannesburg odmietol odsúdiť ruskú vojenskú inváziu na Ukrajinu, ktorá Rusko na medzinárodnej politickej scéne do značnej miery izolovala. Snahou JAR je zostať neutrálna a v záujme skončenia vojny uprednostňuje dialóg.

(tasr)

09. 07. 2023

9. júla 2023 | 23:30

Minúta | 9. júla 2023 | 23:30

Francúzske úrady vyšetrujú správy o útoku parížskych policajtov na novinárov

Francúzske úrady začali vyšetrovať podozrenie, že parížski policajti zaútočili na novinárov, ktorí spravodajsky pokrývali sobotňajší protest proti policajnej brutalite. TASR správu prevzala z agentúry DPA, ktorá sa odvoláva na nedeľňajšiu správu francúzskeho denníka Le Parisien.

Obeťou brutálneho zaobchádzania zo strany policajtov sa údajne stali traja žurnalisti, ktorí v sobotu nakrúcali zadržanie jedného z účastníkov nepovoleného protestu v centre Paríža.

Francúzsko v posledných týždňoch zasiahla vlna protestov, nepokojov a násilností, ktoré vypukli po tom, ako policajt 27. júna pri kontrole vozidla na parížskom predmestí Nanterre zastrelil 17-ročného mladíka alžírskeho pôvodu. Táto udalosť znovu oživila rasové napätie v krajine, ako aj dlhoročnú kritiku prístupu francúzskej polície k príslušníkom menšín.

Vlna nepokojov v krajine už do veľkej miery ustala, čo sa prejavilo na poklese počtu prípadov výtržností aj zadržaných osôb. Existujú však obavy, že by násilnosti mohli opäť vypuknúť 14. júla, keď Francúzsko oslavuje štátny sviatok - Deň Bastily - pripomínajúci začiatok Veľkej francúzskej revolúcie.

Počas víkendu (8. - 9. júla) sa vo Francúzsku konalo niekoľko desiatok protestov proti údajnej brutalite a rasizmu policajtov. Protestné zhromaždenie sa v sobotu napriek úradnému zákazu uskutočnilo aj v centre Paríža a zúčastnilo sa na ňom približne 2000 ľudí vrátane niekoľkých ľavicových poslancov francúzskeho parlamentu.

Protest zorganizovala sestra 24-ročného černošského mladíka Adamu Traorého, ktorý zomrel pred siedmimi rokmi, taktiež v dôsledku policajného zásahu, a jeho smrť rovnako vyvolala vo Francúzsku vlnu nepokojov.

Trojica novinárov, ktorá sa údajne stala obeťou policajného útoku, na sobotňajšom proteste filmovala zadržanie Traorého brata. Tento muž vraj udrel policajtku, pri zatýkaní utrpel zranenia a strávil noc v nemocnici, čo podľa kritikov opäť potvrdzuje brutálne metódy francúzskej polície.

(tasr)

9. júla 2023 | 21:40

Minúta | 9. júla 2023 | 21:40

Izraelský prezident vyzval politikov na obnovenie rokovaní o justičnej reforme

Izraelský prezident Jicchak Herzog vyzval v nedeľu politikov, aby bezodkladne obnovili rokovania o kontroverznej justičnej reforme. Urobil tak pred pondelkovým hlasovaním izraelského parlamentu o tejto reforme, ktorá už celé mesiace polarizuje izraelskú spoločnosť a vyvoláva masové protesty.

"Dohoda je možná. A aj tak, nikto nie je ochotný sadnúť si a rokovať, bez predbežných podmienok. Je to hrubá chyba historických rozmerov," povedal Herzog podľa agentúry DPA.

Prezident zdôraznil, že si veľká časť izraelskej verejnosti želá riešiť celý spor prostredníctvom dialógu a konsenzu.

Apeloval preto na politikov, aby odložili bokom svoje spory a opäť zasadli k rokovaciemu stolu. "Odložte egá bokom. Poďte rokovať," uviedol prezident.

V pondelok má izraelský parlament hlasovať v prvom čítaní o časti vládou presadzovanej reformy súdnictva. Celkovo sú potrebné tri čítania, ktoré by mali podľa očakávaní prebehnúť do konca júla.

Po celom Izraeli sú tak plánované ďalšie protesty. Na tom poslednom - sobotňajšom v Tel Avive - sa podľa odhadov izraelských médií zišlo asi 150.000 ľudí a ďalšie desaťtisíce vyšli do ulíc v iných mestách.

Prezidentovi Herzogovi sa koncom marca podarilo sprostredkovať rozhovory o podobe reformy medzi vládnou koalíciou a opozíciou, ktoré však ani po niekoľkých mesiacoch neviedli k dohode.

Premiér Benjamin Netanjahu vtedy zároveň súhlasil s odkladom procesu prijímania reformy. V júni ju predstavil v o niečo miernejšej podobe, ktorá však podľa kritikov stále dáva vláde príliš veľkú moc nad súdmi, čo ohrozuje izraelskú demokraciu a rozširuje priestor pre korupčné a autoritárske praktiky.

Izraelský parlament bude v pondelok hlasovať o časti reformy, ktorá okrem iného obmedzuje právomoci Najvyššieho súdu pri kontrole vládnej moci, napríklad pri nomináciách na vysoké vládne posty.

Netanjahuova vláda, zložená z pravicových, krajne pravicových a ultraortodoxných strán, označuje reformy v justícii za potrebné v záujme obnovenia rovnováhy medzi politickou mocou a súdnictvom.

(tasr)