Janků Peter

Slovenské národné divadlo je ako jediné divadlo na Slovensku zriadené podľa špeciálneho zákona. V roku 2020 oslávilo pompézne storočnicu vo svojej Historickej budove na Hviezdoslavovom námestí, aby ju niekoľko mesiacov nato, po zvolení nového vedenia, z havarijných dôvodov uzavrelo. Zastupujúca vláda odborníkov odklepla zámer jej rekonštrukcie, a tak sme sa dozvedeli, že až v roku 2025 bude (možno) hotový projekt realizácie a horizont jej znovuotvorenia je reálny najskôr v roku 2030, ak pôjde všetko, ako má. Takmer desaťročie tak bude historická budova pre verejnosť zatvorená a prvých 5 rokov, teda jedno celé funkčné obdobie generálneho riaditeľa, sa tam s ničím nepohne.

Po zverejnení tohto neistého časového plánu (uvidíme, ako sa časové lehoty ešte predĺžia pričinením nasledujúcich vlád) sú namieste otázky, či sa predsa len nemalo riešiť sanovanie najpálčivejších problémov (nákladný výťah, niektoré ťahové zariadenia) v havarijnom režime okamžite, čo umožňuje využiť aj výnimky z verejného obstarávania, len aby sa predišlo tak dlhej hernej odmlke. Tá vnáša do kondície dvoch súborov SND, baletu a opery, veľa neistoty a napätia, pretože sa musia deliť len o jednu divadelnú sálu. Cíti to aj divák, ktorý keď si chce vybrať napríklad z baletnej ponuky, často nachádza v mesiaci len štyri dni, keď si môže prísť na svoje.

Kauza prepustenia značnej časti operného sólistického súboru z dôvodu neefektívnosti a nevyťaženosti, vzhľadom na ich interný úväzok, živila verejnosť až po odvolanie generálneho riaditeľa. Po jeho znovuzvolení nastalo načas ticho s prísľubom, že bude snahou nového vedenia minulé spory doriešiť. Nič to však nezmení na tom, že speváci, ktorí v internom amsábli ostali, v tak nariedko postavenom hracom pláne, prechádzajúcom navyše na semiblokový systém (niekoľko predstavení sa hrá v rade za sebou), nemajú príležitosť nielenže kontinuálne kvalitatívne rásť, ale vôbec sa udržiavať v potrebnej kondícii. Ak, samozrejme, nemajú príležitosť spievať v iných operných domoch. Nič iné im zrejme ani neostáva, pretože je zámerom do systému semiblokového hrania priniesť čo najviac speváckych hviezd zo zahraničia. Efektivitu vynaložených financií na takýto zámer verzus neefektivitu budovania interného súboru bude možné vyhodnotiť až po niekoľkých sezónach, laicky je však jasné, že výška honorárov zahraničných operných hviezd vysoko presahuje výšku priemerného mesačného platu interného umelca v SND. Je to tak.

Zaiste to zvýši atraktivitu inscenácií a tento model funguje napríklad v Brne, ktoré bolo pre jeho zavedenie inšpiráciou. Len Brno nie je v Českej republike prvá scéna, tou je Národné divadlo v Prahe a nepočul som, že by sa na českej prvej scéne takéto niečo dialo či plánovalo. Popritom, že na žiadnej vysokej umeleckej škole na Slovensku dnes nenájdete predmet opernej réžie, tak rezignovanie na systematickú podporu, výmenu generačných a vokálnych skúseností a iných profitov v rámci operného súboru prvej divadelnej scény, môže zanechať na slovenskom opernom kumšte výrazné (negatívne) stopy.