Poplatky v ambulanciách stále rastú. Kraje chcú, aby to riešil rezort zdravotníctva. Ten už vraj nemá čas

Poplatky sú nelegálne a niekde aj neoprávnené

Lekári preto tento rok začali vyberať poplatky, ktoré doposiaľ vo svojich cenníkoch nemali a od pacientov nevyberali.

V niektorých odbornostiach (napríklad kardiológia či pneumológia) možno povedať, že poplatky sú opodstatnené, lebo ide o špecialistov, ktorí využívajú drahšie technologické vybavenie alebo viac spotrebného materiálu. Inflácia ich teda výrazne poznačila. Iní však poplatky vôbec nemusia potrebovať a snažia sa len zviezť na vlne zdražovania. Odlíšiť sa to nedá, faktúry zatiaľ žiadna lekárska organizácia oficiálne neukázala.

Celému procesu chýba transparentnosť. Jednotliví lekári si za rovnaký zdravotný výkon pýtajú aj o desiatky eur viac, iní ho robia zadarmo.

Navyše poplatky tohto druhu sú nelegálne. Zdravotná starostlivosť je na Slovensku podľa Ústavy SR bezplatná. Poskytovateľ musí podľa zákona dodržiavať cenník všetkých zdravotných výkonov, ktorý musí mať zverejnený v ambulancii na viditeľnom mieste a aj na webovej stránke, ak nejakú má. Musí ho navyše poslať príslušnému samosprávnemu kraju, ktorý mu vydáva povolenie na činnosť – vrátane každej zmeny cenníka.

Lekári môžu požadovať úhradu len za výkony, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia, napríklad za potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla či na zbrojný preukaz. Za tieto príjmy je lekár povinný vystaviť doklady a zaevidovať ich vo svojom účtovníctve.

Kraje: Sťažnosti na poplatky enormne pribúdajú

Napriek tomu si poskytovatelia pýtajú peniaze napríklad za objednanie na vyšetrenie, výdaj karty inému lekárovi, prvovyšetrenie či takzvaný ročný registračný poplatok. Nič z toho pacient podľa zákona platiť nemá.

Najčastejšie si poplatky účtujú v odboroch ako zubné lekárstvo, gynekológia, ortopédia, neurológia, rádiodiagnostika, dermatovenerológia, ale aj všeobecné lekárstvo. Pacienti na to prikývnu, lebo sú radi, že ich vôbec ošetria. Na termín u lekára sa čaká čoraz dlhšie.

„Máme tu poplatkovú džungľu, totálny chaos. Štátny tajomník rezortu zdravotníctva to chce riešiť, ale my nemáme čas. Musíme to spraviť hneď, lebo tým trpia pacienti,“ varovala v nedávnom rozhovore pre Štandard riaditeľka odboru zdravotníctva žilinskej župy Silvia Pekarčíková.

Podľa krajov sa situácia nezmenila a poskytovatelia si účtujú poplatky od buka do buka. „Čo sa týka cien poplatkov, tie sú rôzne, od jedného eura až po desiatky eur v závislosti od výkonov a druhu poskytnutej zdravotnej starostlivosti,“ spresňuje Anna Terezková, hovorkyňa Košického samosprávneho kraja.

„Odbor zdravotníctva prijíma pravidelne podnety na poplatky predovšetkým u dermatovenerológov. Tí vyberajú takzvané manipulačné poplatky, ktoré sa pohybujú v rozmedzí päť až desať eur,“ načrtáva Lea Lehotská z oddelenia komunikácie Prešovského samosprávneho kraja.

Malo by to vraj riešiť ministerstvo. To nestíha pre predčasné voľby

Kraje tvrdia, že v ich moci nie je proti nelegálnym poplatkom zakročiť. Urobiť by to vraj mohli zdravotné poisťovne. „Iba poisťovňa môže určiť typ zdravotného výkonu, za ktorý zazmluvnený poskytovateľ nemôže vyberať poplatky,“ hovorí Terezková.

„Zdravotné poisťovne by mali kontrolovať cenník a upozorniť ho, ak si pýta peniaze za niečo, čo mu zohľadňujú v platbách,“ súhlasí Pekarčíková.

Zároveň župy svorne tvrdia, že rozhýbať by sa konečne malo aj ministerstvo zdravotníctva, lebo ho na tieto problémy dlhodobo upozorňujú.

„Ministerstvo zdravotníctva by malo vydať všeobecne záväzný právny predpis, ktorý by upravil podrobnosti a nastavil pravidlá v súvislosti s vyberaním poplatkov. Za čo môžu poskytovatelia zdravotnej starostlivosti vyberať poplatky (presný zoznam výkonov) a buď pevnú sumu, alebo maximálnu výšku poplatku za daný úkon,“ spresňuje Lenka Kukučková z komunikačného oddelenia Trenčianskeho samosprávneho kraja.

Zároveň župy žiadajú, aby rezort presne stanovil výkony/služby, za ktoré nemožno požadovať úhradu.

Rezort sme preto oslovili s otázkou, či na podobnom riešení pracuje. Ministerstvo priznáva, že treba otvoriť diskusiu o spoluúčasti pacienta. „Výsledkom tejto diskusie musia byť nové a jasné pravidlá, ale aj garancie, aby bola zabezpečená dostupná zdravotná starostlivosť pre všetkých pacientov bez ohľadu na ich sociálny status,“ uvádza rezort zdravotníctva.

Rovnako ako bývalé vedenie ministerstva však od toho aj dočasne poverený minister dáva ruky preč. „Na to je potrebná zmena zákona. Vzhľadom na obmedzený časový a politický mandát tejto vlády preto bude musieť rozhodnutie prijať až nová politická reprezentácia, ktorá vzíde z predčasných volieb,“ dodalo v odpovedi ministerstvo.

Poplatkov bude pribúdať, pacienti zahltia urgentné príjmy

Nasledujúce mesiace sa tak pacienti zmeny nedočkajú a naďalej budú platiť ľubovoľne stanovené ceny lekárov. Kraje majú jasno v tom, kam tento systém dospeje.

„Lekári budú zvýšené náklady kompenzovať zavádzaním rôznych ,dobrovoľných‘ poplatkov a pre pacientov bude ambulantná zdravotná starostlivosť čoraz horšie dostupná. Ďalej sa budú predlžovať čakacie lehoty a pacienti v zhoršenom zdravotnom stave budú čoraz viac využívať urgentné príjmy nemocníc, záchrannú zdravotnú službu a ústavnú pohotovostnú službu, čo bude mať nepriaznivý vplyv na situáciu v ústavnej zdravotnej starostlivosti,“ konštatuje Kukučková z Trenčianskeho samosprávneho kraja.

„Zo strany pacientov možno očakávať stupňujúcu sa nespokojnosť s pribúdajúcimi, respektíve navyšujúcimi sa poplatkami, zo strany lekárov zas ukončenie zmlúv s poisťovňami a poskytovanie zdravotnej starostlivosti na priamu úhradu,“ predpokladá Prešovský samosprávny kraj.

Riešením je nárok pacienta a pripoistenie

Asociácia na ochranu práv pacientov (AOPP) načrtáva, že Slovenská komora lekárov aktuálne pracuje na novom cenníku ambulantných výkonov, vďaka ktorému by mohli byť platby od zdravotných poisťovní reálnejšie. Platiť by mal od budúceho roka. Či sa tak stane, bude závisieť od politikov, ktorí sa po predčasných voľbách dostanú do parlamentu.

Okrem toho bude dôležité nájsť pre nový cenník finančné krytie. Cestou totiž nie je pridať peniaze ambulanciám, ale zobrať ich nemocniciam či škrtať na liekoch na výnimky. Štát by mal podľa prezidentky AOPP Márie Lévyovej dávať viac za poistencov štátu – ekonomicky neaktívnych občanov.

„Je rozdiel, či štát dáva na zdravotné poistenie za poistencov štátu 54 eur mesačne alebo 78 eur ako v susednom Česku. Od politikov vždy počúvame, že peňazí je dosť, ale nie je to tak. Ľudia by ochotnejšie prijali vyššie zdravotné odvody, ak by to znamenalo, že nebudú musieť platiť neregulované poplatky, ktoré ročne u niekoho dosiahnu výšku stoviek eur,“ predpokladá prezidentka AOPP.

Kraje aj Lévyová opisujú, že čoraz viac ambulancií sa stáva nezmluvnými – najvýraznejšie psychiatri a zubári. To znamená, že pacient si platí za všetko. Nízkopríjmové skupiny sa teda na vyšetrenie často nedostanú, lebo si to nemôžu dovoliť.

„Čo bude s dôchodcami či matkami na materskej dovolenke? Ak im to bude platiť štát, opäť to nebude mať kto odkontrolovať a museli by sme to uhrádzať zo zdrojov sociálneho poistenia a taký prepojený systém nemáme. Dlhodobo sme poukazovali na potrebu vytvorenia pripoistenia v rámci dlhodobej zdravotno-sociálnej starostlivosti, na ktorú by prispieval minister zdravotníctva a minister práce a aj každý človek, lebo populácia starne. Politici to odmietli, lebo spustiť taký systém by vraj trvalo veľmi dlho. Odvtedy uplynulo dvadsať rokov a v okolitých štátoch to funguje,“ kritizuje Lévyová.

Podľa Asociácie treba stanoviť takzvaný nárok pacienta, teda za aký čas sa pri určitej diagnóze musí pacient dostať k lekárovi, a konečne kontrolovať aj kvalitu vyšetrenia. Zdravotná starostlivosť nad tento rámec by potom bola predmetom pripoistenia. Treba však citlivo zvážiť, čo bude nadštandard, lebo zdravotnícky systém na Slovensku kolabuje a bude ťažké naplniť ho.

„Ako nadštandard už dnes máme jednolôžkové izby, ale inde vo svete má k nim pacient aj svojho lekára a zdravotnú sestru. Takto náš zdravotný systém nastavený nie je,“ uzatvára Lévyová.