Preskočiť na obsah
Minúta  |  

NAKA vyšetruje, či OĽaNO nepriamo nedalo úplatok. Fiatky z kampane vraj chceli zaevidovať rýchlejšie

Protikorupčné OĽaNO využilo na registráciu áut Fiat 500 súkromné firmy. Zástupca jednej z nich sa údajne pokúsil podplatiť úradníka na okresnom úrade. Ten to nahlásil a prípad rieši NAKA.

Strana OĽaNO a priatelia sa rozhodla prezentovať cez model auta Fiat 500. Práve toto číslo má ľuďom pripomínať jeden pilier ich kampane, ktorý sa v parlamente nepodarilo presadiť – päťsto eur za účasť na voľbách, ktorým chcú Obyčajní prilákať ľudí hlasovať. Tento stroj vraj zosobňuje stranu ako takú, lebo na ňom jazdili obyčajní ľudia a zároveň pochádza z Talianska, ktoré desaťročia bojovalo proti mafii.

Líder strany Igor Matovič na sociálnej sieti informoval, že v Taliansku nakúpili viacero takýchto áut. Aby ich mohli využívať u nás, bolo ich treba zaregistrovať. Tu nastal podľa informácií portálu Aktuality problém.

Pracovník súkromnej firmy, ktorý mal na starosti prihlásenie štyroch automobilov na okresnom úrade v Senci, sa vraj snažil celú situáciu urýchliť prostredníctvom úplatku. Úradník však peniaze neprijal, v polovici júna sa obrátil na políciu a celú vec nahlásil.

Zuzana Hrabovská z komunikačného odboru policajného prezídia pre Aktuality potvrdila, že prípadom sa zaoberá NAKA. OĽaNO v reakcii uviedlo, že o žiadnom korupčnom podozrení nevie a firmy, ktoré využilo na zaevidovanie áut, si vybralo na základe referencií. Majiteľ a konateľ danej eseročky tiež uviedol, že polícia ho nekontaktovala a o úplatku nič nevie.

(est)

Minúta  |  

Nemecko nariadi nové bezpečnostné normy v dôsledku klimatických protestov na letiskách

V Nemecku sa čoskoro zavedú nové bezpečnostné normy pre letiská a ďalšie zariadenia kritickej infraštruktúry. Vo štvrtok to uviedla spolková ministerka vnútra Nancy Faeserová.

Nemecká vláda tak reaguje na incidenty, ktoré sa odohrali vo štvrtok ráno na letiskách v mestách Düsseldorf a Hamburg, kde sa klimatickým aktivistom zo skupiny Posledná generácia (Letzte Generation) podarilo prestrihnúť oplotenie a dostať sa až na pristávaciu dráhu. Na letisku v Hamburgu sa dokonca viacerí aktivisti prilepili k asfaltu, čo následne viedlo k meškaniam a zrušeniu desiatok letov.

K incidentu sa vyjadril aj šéf odborového zväzu policajtov Heiko Teggatz, ktorý za vinníkov vzniknutej situáciu označil prevádzkovateľov letísk. Tí sa podľa neho nedokázali poučiť z predošlých protestov na letisku v Berlíne. „Z hľadiska bezpečnosti leteckej dopravy je katastrofálne, že sa týmto aktivistom podarilo dostať na pristávaciu dráhu na letisku v Düsseldorfe. Bezpečnosť už viac nesmie zlyhávať pre (nízke) výdavky," citoval Teggatza denník Rheinische Post.

(tasr)

Minúta  |  

Pandémiu AIDS je stále možné ukončiť do roku 2030

Organizácia spojených národov v štvrtok vyhlásila, že ukončenie pandémie choroby AIDS je stále možné do roku 2030. Bude to však závisieť od politickej vôle a výšky investícií.

„Úspech je možné dosiahnuť... ešte v tomto desaťročí," uviedla riaditeľka programu OSN pre HIV/AIDS (UNAIDS) Winnie Byanyimová s odkazom na snahy o ukončenie celosvetového šírenia tohto ochorenia. OSN si už v roku 2015 vytýčila cieľ ukončiť pandémiu AIDS do roku 2030.

Riaditeľka UNAIDS poznamenala, že ukončenie pandémie AIDS je predovšetkým politickým a finančným rozhodnutím. Podľa nej je to príležitosť pre svetových lídrov, aby si ich „pamätali ako tých, ktorí zastavili najsmrteľnejšiu pandémiu".

Byanyimová však navrhla spôsoby, ako spomínaný cieľ dosiahnuť: financovaním prevencie a liečby vírusu HIV založenej na dôkazoch, integrácie zdravotníckych systémov, nediskriminačných zákonov, rodovej rovnosti a silných komunitných sietí.

Finančné prostriedky na boj s vírusom HIV sa vlani znížili na 20,8 miliardy dolárov, čo je približne rovnaká úroveň ako v roku 2013. To je oveľa menej ako 29,3 miliardy dolárov, ktoré sú podľa OSN potrebné na tento účel do roku 2025, pripomína AFP.

Najväčší pokrok v prevencii vírusu HIV zaznamenali krajiny a regióny, ktoré na tento účel venujú najväčšie množstvo peňazí. Ide najmä o štáty východnej a južnej Afriky, kde sa počet nových prípadov nákazy HIV od roku 2010 znížil o 57 percent.

Botswana, Svazijsko, Rwanda a Tanzánia už dosiahli tzv. cieľ 95-95-95: 95 percent ľudí žijúcich s HIV pozná svoj zdravotný stav; 95 percent ľudí, ktorí vedia, že majú HIV, dostáva antiretrovirálnu liečbu; a u 95 percent ľudí, ktorí sa liečia, dochádza k potlačeniu vírusu. Ďalších 16 krajín, vrátane ôsmich v regióne subsaharskej Afriky, sa blížia k dosiahnutiu tohto cieľa.

V správe publikovanej vo štvrtok UNAIDS tvrdí, že pred dvomi desaťročiami sa celosvetová pandémia AIDS sa zdala nezastaviteľná: každý rok sa vírusom HIV nakazilo viac ako dva a pol milióna ľudí a ochorenie si ročne vyžiadalo dva milióny životov. V súčasnosti je však situácia výrazne odlišná.

 V roku 2022 podľa UNAIDS žilo na celom svete 39 miliónov ľudí s vírusom HIV, z ktorých takmer 30 miliónov malo prístup k antiretrovirálnej liečbe. Medzi tými, ktorým táto liečba chýba, je viac ako 600-tisíc detí. Prístup k terapii sa od roku 2007 však zvýšil takmer štvornásobne.

V správe UNAIDS sa ďalej uvádza, že počet úmrtí súvisiacich s AIDS sa znížil o 69 percent v porovnaní s rokom 2004, keď dosahoval najvyššiu úroveň. Vlani sa vírusom HIV nakazilo vyše milióna ľudí, čo predstavuje pokles o takmer 60 percent oproti roku 1995.

(tasr)

Minúta  |  

Chorvátsko: Požiar zasiahol už aj jadranskú magistrálu, do Splitu sa tvoria rozsiahle kolóny

Rozsiahly požiar, ktorý vo štvrtok predpoludním vypukol pri chorvátskej obci Grebaštice ležiacej neďaleko mesta Šibenik, zachvátil už aj budovy a v dôsledku mimoriadne silného vetra zasiahol aj jadranskú magistrálu. Doprava zostala paralyzovaná a na trase od Šibenika do Splitu sa tvorili rozsiahle kolóny, informuje TASR s odvolaním sa na správu servera Večernji.hr.

Chorvátska polícia v súvislosti s kolapsom dopravy okolo Šibenika vyzvala turistov i miestnych obyvateľov, aby sa presunuli na bezpečné miesto.

V dôsledku požiaru už utrpeli zranenia najmenej dvaja ľudia vrátane jedného hasiča. Plamene sa medzičasom rozšírili aj medzi domy a autá v Grebaštici, kde museli evakuovať obyvateľov.

Panika vypukla aj medzi turistami. Pri Primoštene sa vytvorila veľká kolóna áut, keďže mnohí sa pokúšali toto mesto opustiť. Na ťahu Grebaštice - Primošten zaznamenali aj výpadky elektriny, píše Večernji.hr.

Požiar podľa chorvátskych médií stále nie je pod kontrolou; na mieste zasahuje 155 hasičov a sedem hasiacich lietadiel. Požiar vypukol približne o 11.00 h predpoludním a rýchlo sa šíril v dôsledku silného vetra. Chorvátske médiá už predtým informovali, že v dôsledku požiaru je úplne uzatvorená jadranská magistrála (štátna cesta D8) od obce Žaborič po Primošten.

(tasr)

Minúta  |  

Polícia: Počet nelegálnych migrantov v tomto roku už prekonal celkový minuloročný

Počet cudzincov nelegálne prichádzajúcich na Slovensko od začiatku roka do konca júna prekonal ich celkový zaznamenaný počet za minulý rok. Informuje o tom polícia na sociálnej sieti. Za toto obdobie eviduje 10.902 cudzincov, čo je o 30 viac ako za celý rok 2022.

Pre nárast nelegálnej migrácie polícia posilnila kontroly a zaviedla viaceré opatrenia. Zdôraznila, že všetci nelegálni migranti sú preverovaní. "V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku ide o 916-percentný nárast, od januára do júna 2022 bolo totiž evidovaných 1073 cudzincov. Takmer 96 percent tvoria Sýrčania, ďalej ide o štátnych príslušníkov Turecka a Afganistanu," uviedla polícia.

Za jún tohto roka je podľa slov polície evidovaných 3714 cudzincov. Až 3660 z nich zo Sýrie. "Ide o najvyšší počet evidovaných cudzincov za jeden mesiac od začiatku vedenia evidencie," skonštatovala polícia.

Podotkla však, že o azyl na Slovensku cudzinci nežiadajú a pokračujú ďalej na západ. "Väčšina nelegálnych cudzincov prichádza v rámci sekundárnej tranzitnej migrácie na trase zo západného Balkánu a smeruje do cieľových štátov, najmä do Nemecka, Rakúska a Holandska. Ich cesta v rámci tzv. západobalkánskej trasy sa začína zväčša na území Srbska, v menšej miere v Rumunsku, pokračuje cez Maďarsko, Slovensko a ďalej na západ," priblížila polícia. Väčšinu zachytených migrantov predstavujú Sýrčania, ktorí sú v zmysle platnej európskej legislatívy z dôvodu vojnového konfliktu v ich domovine "nevyhostiteľní".

Polícia zdôraznila, že všetci nelegálni migranti sú preverovaní vo vnútroštátnych a európskych informačných systémoch, aj prostredníctvom ďalších mechanizmov pre spoľahlivé zistenie krajín ich pôvodu. Dodala tiež, že sa posilnili kontroly v oblasti slovensko-maďarskej hranice na území oboch krajín, prijali sa kontrolné opatrenia na hraniciach s Rakúskom a zaviedli sa spoločné hliadky vo vlakoch a na diaľnici D2 s Českom.

Na posilnenie kontroly vonkajších hraníc boli slovenskí policajti vyslaní aj do Maďarska a sú zapojení aj do operácií agentúry Frontex. Medzi prijatými opatreniami polícia spomenula aj podporu vojakov a policajnú spoluprácu na úseku boja proti organizovanej nelegálnej migrácii a prevádzačstvu.

(tasr)

Minúta  |  

Premiér: S vysokými cenami energií vieme samosprávam pomôcť v polovici augusta

Ochota pomôcť samosprávam s kompenzáciami vysokých cien energií zo strany vlády SR naďalej platí, v rámci možností štátneho rozpočtu. V reakcii na kritiku samospráv a parlamentnej opozície to skonštatoval predseda vlády SR Ľudovít Ódor.

"V polovici augusta budeme mať k dispozícii polročnú správu ministerstva financií o stave verejných financií. Na jej základe budeme vedieť, v akom objeme vieme samosprávam pomôcť," poznamenal Ódor.

Zástupcovia samospráv mali vo štvrtok o kompenzáciách vysokých cien energií rokovať s premiérom. Deň pred rokovaním však Ódor rokovanie zrušil. Premiér sa už skôr vyjadril, že vláda nedisponuje takými finančnými zdrojmi, aby kompenzovala samosprávam ceny energií. Zrušenie stretnutia kritizovalo Združenie samosprávnych krajov SK8 aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS).

Predseda ZMOS-u Jozef Božik vo štvrtok informoval, že mimoriadna schôdza ku kompenzáciám vysokých cien energií pre samosprávy by mohla byť 1. septembra, schôdzu podľa neho podporujú aktéri naprieč politickým spektrom.

Strana Smer-SD v rovnaký deň avizovala, že plánuje podať návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady (NR) SR v piatok (14. 7.) Chce na nej prijať uznesenie, ktorým by parlament zaviazal vládu poskytnúť kompenzáciu mestám, obciam a vyšším územným celkom vo výške 108 miliónov eur. Mimoparlamentná strana Hlas-SD premiéra kritizovala za pasivitu, vládu vyzvala na okamžité rokovania so samosprávami a nájdenie riešenia.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.