Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Mimovládky zachraňujúce migrantov sa sťažujú na nový taliansky zákon

Päť humanitárnych organizácií pomáhajúcich migrantom sa obrátilo na Európsku komisiu so sťažnosťou na nový taliansky zákon, ktorý núti záchranné lode v Stredozemnom mori kotviť vo vzdialených prístavoch. Oznámili to vo štvrtok samotné organizácie.

Mimovládne organizácie - Lekári bez hraníc (MSF), Oxfam Italia, SOS Humanity, Združenie pre právne štúdie o prisťahovalectve (ASGI) a EMERGENCY - tvrdia, že talianska legislatíva porušuje zákony EÚ aj medzinárodné právo týkajúce sa záchrany na mori.

"Európska komisia je strážkyňou dohôd EÚ a jej úlohou je zabezpečiť, aby členské krajiny EÚ dodržiavali medzinárodné právo a právo EÚ," povedala Giulia Capitaniová, poradkyňa pre migračnú politiku z organizácie Oxfam Italia.

"Každý deň, ktorý strávime mimo pátracej a záchrannej oblasti, či už ako zadržaní alebo plavbou do vzdialeného prístavu, vystavuje životy riziku," povedal Djoen Besselink z MSF. Európska komisia pre AFP potvrdila, že takúto sťažnosť dostala a že spornú legislatívu preskúma.

Zákon obmedzuje lode humanitárnych organizácií vykonávajúce viac než jednu záchrannú akciu na mori naraz. Vyžaduje od nich, aby zakotvili v prístave určenom talianskymi orgánmi. Platiť začal v marci. Mimovládne organizácie tvrdia, že ich záchranné lode sú tak nútené ignorovať ďalšie núdzové situácie na mori a celé dni sa plavia do severotalianskych prístavov, hoci sú bližšie iné prístavy.

Na EK teraz pätica organizácii apelovala, aby spornú legislatívu "okamžite" preskúmala. Okrem toho tiež požadujú, aby boli ich lode v Taliansku zahrnuté do štátom riadeného záchranného a pátracieho systému v Stredozemnom mori.

(tasr)

Minúta  |  

Putin: Západné rakety a tanky zásadnejšie nezmenili situáciu na bojisku na Ukrajine

Rakety, ktoré Kyjevu dodali jeho západní spojenci, zásadne nezmenili priebeh bojov na bojisku na Ukrajine, vyhlásil vo štvrtok ruský prezident Vladimir Putin.

"Áno, v oblastiach bojov, kde boli použité, spôsobujú škody, nič kritické sa však nedeje. To isté platí o tankoch zahraničnej výroby," povedal Putin v rozhovore odvysielanom ruskou štátnou televíziou. Zopakoval, že tanky poskytnuté západnými mocnosťami Ukrajine sú "prioritným cieľom“ ruských síl.

Ďalej povedal, že v prípade, ak bude Ukrajina prijatá do Severoatlantickej aliancie (NATO), svet bude zraniteľnejší. "Som si istý, že to nezvýši bezpečnosť samotnej Ukrajiny. Vo všeobecnosti sa stane svet oveľa zraniteľnejší a povedie to k ďalšiemu zvýšeniu napätiu v medzinárodnom meradle," uviedol Putin po tom, po tom, čo sa Aliancia na tohtotýždňovom summite vo Vilniuse zaviazala k užšej integrácii s Kyjevom.

Ruský prezident tiež pohrozil, že Moskva by mohla odstúpiť od dohody, ktorá umožňuje vývoz ukrajinského obilia a hnojív z čiernomorských prístavov, kým ostatné strany nesplnia svoje sľuby. Tvrdil, že sa neurobilo nič pre splnenie požiadaviek Ruska a "všetko je jednostranné".

Platnosť viackrát predĺženej dohody sa skončí 17. júla. Moskva opakovane pohrozila zablokovaním predĺženia jej platnosti s tým, že jej implementácia poškodzuje export Ruska. "Rozmyslíme si, čo urobíme, máme ešte niekoľko dní,“ povedal Putin. Dodal, že je pripravený čakať "tak dlho, ako to bude potrebné".

Putin v rozhovore tvrdil, že v tejto otázke je v kontakte s Organizáciou Spojených národov, ale zatiaľ nezaznamenal reakciu od jej generálneho tajomníka Antónia Guterresa, ktorá by naznačovala kompromis. Dohoda doteraz Ukrajine umožnila vyviezť z čiernomorských prístavov viac ako 32 miliónov ton obilnín a potravín.

(tasr)

Minúta  |  

Biden v Helsinkách: Ukrajina do NATO vstúpi, Putin vojnu na Ukrajine už prehral

Americký prezident Joe Biden vo štvrtok vyhlásil, že Ukrajina sa jedného dňa stane členom NATO. Nešpecifikoval však, kedy k takémuto kroku príde.

„Nie je to o tom, či (Ukrajinci) majú alebo nemajú vstúpiť. Ide o to, kedy môžu vstúpiť. A oni do NATO vstúpia," vyhlásil Biden na spoločnej tlačovej konferencii s fínskym prezidentom Saulim Niinistöom v Helsinkách, kam pricestoval v stredu po skončení dvojdňového samitu NATO v litovskom Vilniuse.

Upozornil však zároveň, že žiadna krajina nachádzajúca sa vo vojne sa nemôže stať členom NATO a vstup Ukrajiny do Aliancie ešte pred ukončením konfliktu s Ruskom by znamenal „tretiu svetovú vojnu".

V súvislosti s prebiehajúcou ukrajinskou protiofenzívou Biden povedal, že dúfa vo výrazný pokrok Ukrajiny, vďaka ktorému sa podarí vyjednať ukončenie vojny s Ruskom. Ruský prezident Vladimir Putin však už podľa Bidena vojnu prehral. „Putin má vážny problém. Neexistuje žiadna možnosť, aby vo vojne na Ukrajine zvíťazil," vyhlásil šéf Bieleho domu.

Biden podľa vlastných slov neverí, že Putin sa rozhodne použiť jadrové zbrane, pretože ho od toho odhovára nielen Západ, ale aj Čína a ďalšie štáty. Taktiež si nemyslí, že vojna potrvá niekoľko rokov.

Americký prezident na tlačovej konferencii spomenul aj šéfa ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina, ktorý sa koncom júna vzbúril proti ruskému vojenskému vedeniu a vydal sa aj so svojimi žoldniermi smerom k Moskve. „Len Boh vie, čo asi urobí. Nie sme si ani istí, kde sa nachádza. Keby som bol na jeho mieste, dával by som si pozor na to, čo jem. Sledoval by som veľmi pozorne svoj jedálny lístok," poznamenal Biden.

(tasr)

Minúta  |  

NAKA vyšetruje, či OĽaNO nepriamo nedalo úplatok. Fiatky z kampane vraj chceli zaevidovať rýchlejšie

Protikorupčné OĽaNO využilo na registráciu áut Fiat 500 súkromné firmy. Zástupca jednej z nich sa údajne pokúsil podplatiť úradníka na okresnom úrade. Ten to nahlásil a prípad rieši NAKA.

Strana OĽaNO a priatelia sa rozhodla prezentovať cez model auta Fiat 500. Práve toto číslo má ľuďom pripomínať jeden pilier ich kampane, ktorý sa v parlamente nepodarilo presadiť – päťsto eur za účasť na voľbách, ktorým chcú Obyčajní prilákať ľudí hlasovať. Tento stroj vraj zosobňuje stranu ako takú, lebo na ňom jazdili obyčajní ľudia a zároveň pochádza z Talianska, ktoré desaťročia bojovalo proti mafii.

Líder strany Igor Matovič na sociálnej sieti informoval, že v Taliansku nakúpili viacero takýchto áut. Aby ich mohli využívať u nás, bolo ich treba zaregistrovať. Tu nastal podľa informácií portálu Aktuality problém.

Pracovník súkromnej firmy, ktorý mal na starosti prihlásenie štyroch automobilov na okresnom úrade v Senci, sa vraj snažil celú situáciu urýchliť prostredníctvom úplatku. Úradník však peniaze neprijal, v polovici júna sa obrátil na políciu a celú vec nahlásil.

Zuzana Hrabovská z komunikačného odboru policajného prezídia pre Aktuality potvrdila, že prípadom sa zaoberá NAKA. OĽaNO v reakcii uviedlo, že o žiadnom korupčnom podozrení nevie a firmy, ktoré využilo na zaevidovanie áut, si vybralo na základe referencií. Majiteľ a konateľ danej eseročky tiež uviedol, že polícia ho nekontaktovala a o úplatku nič nevie.

(est)

Minúta  |  

Nemecko nariadi nové bezpečnostné normy v dôsledku klimatických protestov na letiskách

V Nemecku sa čoskoro zavedú nové bezpečnostné normy pre letiská a ďalšie zariadenia kritickej infraštruktúry. Vo štvrtok to uviedla spolková ministerka vnútra Nancy Faeserová.

Nemecká vláda tak reaguje na incidenty, ktoré sa odohrali vo štvrtok ráno na letiskách v mestách Düsseldorf a Hamburg, kde sa klimatickým aktivistom zo skupiny Posledná generácia (Letzte Generation) podarilo prestrihnúť oplotenie a dostať sa až na pristávaciu dráhu. Na letisku v Hamburgu sa dokonca viacerí aktivisti prilepili k asfaltu, čo následne viedlo k meškaniam a zrušeniu desiatok letov.

K incidentu sa vyjadril aj šéf odborového zväzu policajtov Heiko Teggatz, ktorý za vinníkov vzniknutej situáciu označil prevádzkovateľov letísk. Tí sa podľa neho nedokázali poučiť z predošlých protestov na letisku v Berlíne. „Z hľadiska bezpečnosti leteckej dopravy je katastrofálne, že sa týmto aktivistom podarilo dostať na pristávaciu dráhu na letisku v Düsseldorfe. Bezpečnosť už viac nesmie zlyhávať pre (nízke) výdavky," citoval Teggatza denník Rheinische Post.

(tasr)

Minúta  |  

Pandémiu AIDS je stále možné ukončiť do roku 2030

Organizácia spojených národov v štvrtok vyhlásila, že ukončenie pandémie choroby AIDS je stále možné do roku 2030. Bude to však závisieť od politickej vôle a výšky investícií.

„Úspech je možné dosiahnuť... ešte v tomto desaťročí," uviedla riaditeľka programu OSN pre HIV/AIDS (UNAIDS) Winnie Byanyimová s odkazom na snahy o ukončenie celosvetového šírenia tohto ochorenia. OSN si už v roku 2015 vytýčila cieľ ukončiť pandémiu AIDS do roku 2030.

Riaditeľka UNAIDS poznamenala, že ukončenie pandémie AIDS je predovšetkým politickým a finančným rozhodnutím. Podľa nej je to príležitosť pre svetových lídrov, aby si ich „pamätali ako tých, ktorí zastavili najsmrteľnejšiu pandémiu".

Byanyimová však navrhla spôsoby, ako spomínaný cieľ dosiahnuť: financovaním prevencie a liečby vírusu HIV založenej na dôkazoch, integrácie zdravotníckych systémov, nediskriminačných zákonov, rodovej rovnosti a silných komunitných sietí.

Finančné prostriedky na boj s vírusom HIV sa vlani znížili na 20,8 miliardy dolárov, čo je približne rovnaká úroveň ako v roku 2013. To je oveľa menej ako 29,3 miliardy dolárov, ktoré sú podľa OSN potrebné na tento účel do roku 2025, pripomína AFP.

Najväčší pokrok v prevencii vírusu HIV zaznamenali krajiny a regióny, ktoré na tento účel venujú najväčšie množstvo peňazí. Ide najmä o štáty východnej a južnej Afriky, kde sa počet nových prípadov nákazy HIV od roku 2010 znížil o 57 percent.

Botswana, Svazijsko, Rwanda a Tanzánia už dosiahli tzv. cieľ 95-95-95: 95 percent ľudí žijúcich s HIV pozná svoj zdravotný stav; 95 percent ľudí, ktorí vedia, že majú HIV, dostáva antiretrovirálnu liečbu; a u 95 percent ľudí, ktorí sa liečia, dochádza k potlačeniu vírusu. Ďalších 16 krajín, vrátane ôsmich v regióne subsaharskej Afriky, sa blížia k dosiahnutiu tohto cieľa.

V správe publikovanej vo štvrtok UNAIDS tvrdí, že pred dvomi desaťročiami sa celosvetová pandémia AIDS sa zdala nezastaviteľná: každý rok sa vírusom HIV nakazilo viac ako dva a pol milióna ľudí a ochorenie si ročne vyžiadalo dva milióny životov. V súčasnosti je však situácia výrazne odlišná.

 V roku 2022 podľa UNAIDS žilo na celom svete 39 miliónov ľudí s vírusom HIV, z ktorých takmer 30 miliónov malo prístup k antiretrovirálnej liečbe. Medzi tými, ktorým táto liečba chýba, je viac ako 600-tisíc detí. Prístup k terapii sa od roku 2007 však zvýšil takmer štvornásobne.

V správe UNAIDS sa ďalej uvádza, že počet úmrtí súvisiacich s AIDS sa znížil o 69 percent v porovnaní s rokom 2004, keď dosahoval najvyššiu úroveň. Vlani sa vírusom HIV nakazilo vyše milióna ľudí, čo predstavuje pokles o takmer 60 percent oproti roku 1995.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.