Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kaczyński: Bezpečnosť hranice s Bieloruskom je prioritou poľskej vlády

Zaistenie bezpečnosti na hraniciach s Bieloruskom je hlavnou prioritou poľskej vlády. Povedal to vo štvrtok predseda poľskej vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS) a vicepremiér Jaroslaw Kaczyński. Vyjadril sa tak počas návštevy pohraničnej oblasti, TASR o tom píše podľa správ agentúr AP a DPA.

Kaczyński pri návšteve v obci Kodeň povedal, že hranica s Bieloruskom sa stala nebezpečnejšou vzhľadom na vojenskú prítomnosť Ruska na bieloruskom území.

Do Bieloruska prišli za posledný mesiac tisíce žoldnierov z ruskej Vagnerovej skupiny. Kremeľ tiež tvrdí, že do tejto krajiny presúva aj niektoré zo svojich jadrových zbraní krátkeho doletu.

"Chceme to povedať jasne: Robíme všetko, čo je potrebné, a postačuje nám to na to, aby sme ľahko odrazili akékoľvek potenciálne provokácie či agresívne kroky (zo strany Bieloruska)," povedal Kaczyński.

Poľská pravicová vláda postavila vlani pozdĺž časti svojej hranice s Bieloruskom vysokú bariéru s cieľom zastaviť tak narastajúcu nelegálnu migráciu z krajín Blízkeho východu a Afriky, ktorú podľa Varšavy organizuje Minsk a Moskva v snahe destabilizovať EÚ.

Bezpečnosť na tejto hranici bola posilnená - nasadili tam stovky ďalších príslušníkov poľskej pohraničnej stráže a ozbrojených síl. Humanitárne organizácie aj pohraničná stráž však tvrdia, že tam stále dochádza k občasným ilegálnym prechodom migrantov cez hranicu.

Kaczyński označil migračnú vlnu za "útok", ktorý podľa jeho slov "pokračuje, (hoci) v oveľa menšej miere", no môže sa kedykoľvek opäť zhoršiť vzhľadom na prítomnosť vagnerovcov. Dodal, že bezpečnosť hranice je prioritou poľskej vlády, ktorá chce okrem iného postaviť aj viac pohraničných zábran.

DPA pripomína, že od vlaňajška bolo 5,5-metrovým oceľovým plotom ohradených už 186 km z približne 400-kilometrovej hranice, ktorú má Poľsko s Bieloruskom. AP pripomína, že Poľsko okrem toho hraničí aj s ruskou exklávou Kaliningrad.

Oblasť pri hraniciach s Bieloruskom vo štvrtok navštívili aj poľský premiér Mateusz Morawiecki, minister obrany Mariusz Blaszczak a minister vnútra Mariusz Kamiňski, približuje DPA. Blaszczak sa stretol aj s vojakmi slúžiacimi v pohraničnej dedine Polowce. Upozornil na to, že Rusko v celých svojich dejinách predstavovalo hrozbu pre svojich susedov.

"Preto sú poľskí vojaci prítomní na východe našej krajiny, preto sa tam tvoria nové armádne jednotky... aby sme zabránili Rusku v (prípadnom) rozhodnutí vstúpiť do Poľska," povedal Blaszczak.

(tasr)

Minúta  |  

Prigožin je údajne v Rusku, fotografie ho zachytávajú s africkými lídrami

Prekvapivým hosťom na rusko-africkom samite, ktorý momentálne prebieha v Petrohrade, sa zdá byť šéf ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin, ktorý pred vyše mesiacom zorganizoval vzburu proti ruskému vojenskému veleniu. Vyplýva to z fotografií zachytávajúcich ho s africkými lídrami, ktoré sa objavili na sociálnych sieťach. Informujú o tom denník The Guardian a stanica Sky News.

Autenticitu záberov však nebolo možné bezprostredne overiť, ale viaceré indície naznačujú ich pravosť.

Jednu z fotografií zverejnil na Facebooku ruský občan Dmitrij Sytyj, ktorý je označovaný za popredného predstaviteľa vagnerovcov v Stredoafrickej republike (SAR). Na tomto zábere je údajne Prigožin s predstaviteľom tohto afrického štátu.

Stanica Sky News overila, že fotografia vznikla v petrohradskom hoteli Trezzini Palace. Ten je uvádzaný ako jedno z miest, na ktorých sa koná zmienený rusko-africký samit, na ktorom sa zúčastňuje aj šéf Kremľa Vladimir Putin.

The Guardian zase cituje ruský web Fontanka, ktorý navyše tvrdí, že tento hotel údajne vlastní samotný Prigožin.

Sky News informuje aj o ďalšej fotografii, ktorá sa objavila na účtoch vagnerovských stúpencov na sociálnych sieťach a je na nej Prigožin s ďalším africkým predstaviteľom.

Sky News sa nepodarilo overiť, či tieto fotografie skutočne vznikli v stredu a teda v prvý deň zmieneného samitu v Petrohrade. Uvádza však, že pri použití nástrojov na spätné vyhľadávanie obrázkov na internete sa tieto snímky nezobrazujú v nijaký iný deň. Stanica tiež podotýka, že Prigožin má na oboch fotografiách rovnaké oblečenie - rifle a biele tričko -, čo by mohlo naznačovať, že boli zhotovené na rovnakom podujatí.

Ak by sa potvrdilo, že je Prigožin skutočne v Petrohrade, išlo by o prvý vizuálny dôkaz jeho prítomnosti v Rusku od júnovej vzbury, uvádza The Guardian. Prigožin sa podľa vyhlásenia Kremľa krátko po neúspešnej vzbure stretol s Putinom, aby spolu prebrali budúcnosť jeho žoldnierov.

Vagnerovci sa v súlade s dohodou, ktorú pomohol sprostredkovať bieloruský prezident Alexandr Lukašenko, mali presunúť do Bieloruska, pričom nik z nich nebol potrestaný. Práve v tejto krajine odvtedy viackrát údajne vyfotili aj Prigožina.

The Guardian pripomína, že šéf vagnerovcov poskytol krátko pred rusko-africkým samitom rozhovor prokremeľskému kanálu Afrique Média, ktoré sa zameriava na frankofónne africké krajiny. "Nedošlo a nedôjde k žiadnemu obmedzeniu našich (vagnerovských) programov v Afrike," povedal v rozhovore Prigožin.

Moskovská spravodajkyňa stanice Sky News uvádza, že Prigožin podľa fotografií zrejme ani po neúspešnej vzbure nie je v Rusku nežiaducou osobou, ako by si mnohí mohli myslieť. Spravodajkyňa podotýka, že práve Prigožin robí v Afrike so svojimi vagnerovcami "špinavú prácu" pre Kremeľ a neustále rozširuje vplyv Ruska na tomto svetadiele.

(tasr)

Minúta  |  

Grécko: Lesný požiar spôsobil výbuch muničného skladu. Úrady nariadili evakuácie

Evakuáciu obyvateľov nariadili vo štvrtok úrady v strednej časti Grécka, kde došlo k explózii muničného skladu gréckych vzdušných síl. Výbuch spôsobili lesné požiare, ktoré v danej oblasti horia už niekoľko dní, informuje agentúra AFP.

Výbuch otriasol skladom munície neďaleko prístavného mesta Volos a miestne úrady nariadili evakuácie obyvateľstva z okolitých lokalít.

"Časť muničného skladu v kasárňach (gréckych) vzdušných síl v (meste) Nea Anchialos horí a došlo tam k explózii," spresnil hovorca miestneho hasičského zboru Jannis Artopios. Do hasenia plameňov bolo podľa jeho slov nasadených aj sedem lietadiel a tri vrtuľníky.

Aktuálne horí po celom Grécku vyše 500 požiarov, ktoré si vyžiadali už najmenej päť obetí. K šíreniu a vzniku nových požiarov napomáha vietor a horúčavy prevyšujúce 40 stupňov Celzia.

Lesné požiare sú v Grécku v horúcom a suchom letnom období síce bežné, ale podľa vedcov ich rozsah a intenzitu ešte zhoršujú klimatické zmeny.

(tasr)

Minúta  |  

Nehoda na ceste R2, kamión sa zrazil s osobným autom

BÁNOVCE NAD BEBRAVOU – Na obchvate pri Bánovciach nad Bebravou sa stala dopravná nehoda.

Na ceste R2 sa podľa portálu zoznam.sk stala vážna dopravná nehoda. Príčinou nehody bola údajne prasknutá pneumatika kamióna, ktorá zapríčinila nehodu dvoch ďalších osobných motorových vozidiel.

„Na miesto smerujú všetky záchranné zložky. Z piatich účastníkov nehody bol jeden zranený," uviedla vedúca oddelenia komunikácie a prevencie. Úsek je podľa jej slov jednosmerne neprejazdný.

Minúta  |  

IEA: Svetová spotreba uhlia dosiahla v roku 2022 rekordnú úroveň

Celosvetová spotreba uhlia dosiahla v minulom roku rekordnú úroveň a v roku 2023 pravdepodobne zotrvá v jej blízkosti. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP, ktorá sa odvolala na vo štvrtok zverejnené údaje Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA).

Spotreba uhlia vlani vzrástla o 3,3 percenta na 8,3 miliardy ton, uviedla IEA v aktualizovanej správe o globálnom trhu s uhlím. Spotreba podľa nej zostane aj tento rok blízko rekordnej úrovne, keďže silný rast v Ázii spôsobený výrobou elektrickej energie aj dopytom v priemysle prekoná pokles v Spojených štátoch a Európe.

Na Čínu, Indiu a juhovýchodnú Áziu pripadnú v roku 2023 približne tri štvrtiny celkovej svetovej spotreby, odhadla IEA. Podľa jej údajov sa dopyt po uhlí vďaka klesajúcim cenám zemného plynu od začiatku roka znížil v Európe o 16 percent a v Spojených štátoch o 24 percent. V Číne a Indii, dvoch krajinách s najväčšou spotrebou uhlia, však dopyt vzrástol o viac ako 5 percent.

(tasr)

Minúta  |  

Expolicajtovi Kučerkovi najvyšší súd zmiernil trest

Najvyšší súd SR v prípade expolicajta Mariána Kučerku, stíhaného za prijímanie úplatku zmiernil obžalovanému trest. Konkrétne z pôvodných 11 rokov, ktoré bývalému vyšetrovateľovi uložil Špecializovaný trestný súd, ubral odvolací súd šesť mesiacov na 10,5 roka a zrušil v jeho prípade trest prepadnutia majetku. Urobil tak na dnešnom verejnom zasadnutí, ktoré trvalo skoro sedem hodín. Rozhodnutie najvyššieho súdu je právoplatné.

Bývalý vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry sa momentálne nachádza v Bosne a Hercegovine, kde požiadal o azyl. Dôvodom je podľa expolicajta to, že na Slovensku čelí nespravodlivému politickému procesu. Z tohto dôvodu proti nemu súd dnes konal ako proti ušlému.

Samosudca Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Banskej Bystrici uznal v marci minulého roku bývalého vyšetrovateľa Národnej kriminálnej agentúry za vinného z obzvlášť závažného zločinu prijímania úplatku. Zároveň mu uložil úhrnný trest 11 rokov väzenia so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, a tiež trest prepadnutia majetku, ako aj ochranný dohľad vo výmere jeden rok. Kučerka, ktorého obvinili v rámci policajných akcií Očistec aj Judáš, sa proti verdiktu odvolal.

Konkrétne podľa orgánov činných v trestnom konaní prijal expolicajt v roku 2016 úplatok 25-tisíc eur za ovplyvnenie vyšetrovania kauzy Valčeky, ktorá sa týkala príbuzného exministra Petra Žigu Štefana Ž. V roku 2017 zase prijal podiel z čiastky 200-tisíc eur za zasahovanie do kauzy známej ako Jopi Trade.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.