Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zelenskyj navštívil zničenú katedrálu v centre Odesy

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok navštívil historický Katedrálny chrám Premenenia Pána v juhoukrajinskom prístavnom meste Odesa, ktorý bol pred niekoľkými dňami poškodený v dôsledku ruských útokov, informuje TASR podľa agentúry AFP.

"Volodymyr Zelenskyj si prezrel skazu v Katedrále Premenenia Pána spôsobenú nedávnym masívnym bombardovaním civilnej infraštruktúry v historickom centre Odesy," uviedla vo vyhlásení kancelária ukrajinského prezidenta.

Katedrála zostala zničená po ruských úrokoch v noci na nedeľu 23. júla.

Čiernomorský prístav Odesa bol už od začiatku ruskej vojenskej invázie bombardovaný viackrát, pripomína AFP. V januári tohto roka zaradila Organizácia OSN pre vedu, kultúru a vzdelávanie (UNESCO) historické centrum tohto mesta, kde sa nachádza i spomenutá katedrála, na Zoznam svetového kultúrneho dedičstva v ohrození.

Opakovaným útokom Odesa čelila od začiatku minulého týždňa, keď Moskva odstúpila od čiernomorskej obilnej dohody umožňujúcej vývoz obilia z ukrajinských prístavov. Ukrajina obvinila Rusko zo zámerného cielenia na zásoby obilia a na infraštruktúru nevyhnutnú na realizáciu obilnej dohody.

(tasr)

Minúta  |  

Biden označil vysoké teploty spôsobené klimatickými zmenami za existenčnú hrozbu

Americký prezident Joe Biden vo štvrtok označil mimoriadne vysoké teploty spôsobené klimatickou zmenou za "existenčnú hrozbu", píše TASR s odvolaním sa na správu agentúry AFP.

"Myslím si, že už nikto môže popierať dôsledky klimatických zmien," povedal Biden v Bielom dome, kde usporiadal videokonferenciu so starostami horúčavami sužovaného Phoenixu v Arizone a San Antonia v Texase.

Prezident ďalej podotkol, že horúčavy sú v Spojených štátoch "vrahom číslo jedna", čo sa týka úmrtí súvisiacich s počasím, keďže každoročne si vyžiadajú až 600 životov.

Oznámil tiež opatrenia na posilnenie pracovnej bezpečnosti počas horúčav, čo sa týka najmä farmárov, stavebných robotníkov a iných zamestnancov pracujúcich vonku. Avizoval tiež zvýšenie financovania meteorologických služieb.

Starostka Phoenixu Kate Gallegová Bidenovi povedala, že toto púštne mesto je síce známe svojím horúcim podnebím, ale tohtoročné horúčavy sú podľa nej skutočne bezprecedentné.

"Na našej komunite si to vyberá skutočne vysokú daň. Máme pocit, že sme v prvej línii klimatickej zmeny," uviedla.

Na adresu starostu San Antonia Rona Nirenberga si Biden zavtipkoval: "Dúfam, že klimatizácia vám funguje."

(tasr)

Minúta  |  

Čína posiela Rusku sankcionované technológie, tvrdia americké tajné služby

Čína podľa amerických tajných služieb pomáha Rusku obchádzať západné sankcie a zrejme mu poskytuje aj vojenské technológie a technológie na dvojaké použitie vrátane takých, ktoré môže využiť pri invázii na Ukrajine. Správu vo štvrtok zverejnil výbor Snemovne reprezentantov pre tajné služby, píše TASR na základe informácií televízie CNN.

Správa nie je utajená a sumarizuje verejne dostupné informácie vrátane mediálnych výstupov. K marcu tohto roka Čína poslala do Ruska drony a súčiastky do dronov v hodnote 12 miliónov dolárov. Vyplynulo to z analýzy údajov ruskej colnej správy.

Čínske štátne firmy posielajú sankcionovaným ruským spoločnostiam z vojenského priemyslu technológie dvojakého použitia vrátane navigácií, rušičiek či súčiastok do vojenských lietadiel. V porovnaní s obdobím pred vojnou na Ukrajine výrazne narástol aj vývoz polovodičov z Číny do Ruska a dosiahol objem stoviek miliónov dolárov.

Správa uvádza, že čínske firmy "pravdepodobne" pomáhajú Moskve obísť západné sankcie, aj keď je "ťažké určiť rozsah", v akom sa to deje.

Rusko aj Čína sa v poslednej dobe čoraz viac spoliehajú na svoje vlastné platobné systémy po tom, čo bolo Rusko odrezané od západných bankových systémov po invázii na Ukrajinu vo februári 2022. Západ zároveň znížil dovoz ropy a plynu z Ruska, aby obmedzil financovanie vojny, avšak Čína zároveň zvýšila dovoz týchto surovín z Ruska.

"Verím, že po tejto správe bude Pekingu jasné, že Spojené štáty a zvyšok sveta sa dozvedia, ak (Čína) uskutoční ďalšie kroky podporujúce brutálnu inváziu (ruského prezidenta Vladimira) Putina," vyhlásil člen výboru Snemovne reprezentantov pre spravodajské služby Jim Himes z Demokratickej strany.

(tasr)

Minúta  |  

Kaczyński: Bezpečnosť hranice s Bieloruskom je prioritou poľskej vlády

Zaistenie bezpečnosti na hraniciach s Bieloruskom je hlavnou prioritou poľskej vlády. Povedal to vo štvrtok predseda poľskej vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS) a vicepremiér Jaroslaw Kaczyński. Vyjadril sa tak počas návštevy pohraničnej oblasti, TASR o tom píše podľa správ agentúr AP a DPA.

Kaczyński pri návšteve v obci Kodeň povedal, že hranica s Bieloruskom sa stala nebezpečnejšou vzhľadom na vojenskú prítomnosť Ruska na bieloruskom území.

Do Bieloruska prišli za posledný mesiac tisíce žoldnierov z ruskej Vagnerovej skupiny. Kremeľ tiež tvrdí, že do tejto krajiny presúva aj niektoré zo svojich jadrových zbraní krátkeho doletu.

"Chceme to povedať jasne: Robíme všetko, čo je potrebné, a postačuje nám to na to, aby sme ľahko odrazili akékoľvek potenciálne provokácie či agresívne kroky (zo strany Bieloruska)," povedal Kaczyński.

Poľská pravicová vláda postavila vlani pozdĺž časti svojej hranice s Bieloruskom vysokú bariéru s cieľom zastaviť tak narastajúcu nelegálnu migráciu z krajín Blízkeho východu a Afriky, ktorú podľa Varšavy organizuje Minsk a Moskva v snahe destabilizovať EÚ.

Bezpečnosť na tejto hranici bola posilnená - nasadili tam stovky ďalších príslušníkov poľskej pohraničnej stráže a ozbrojených síl. Humanitárne organizácie aj pohraničná stráž však tvrdia, že tam stále dochádza k občasným ilegálnym prechodom migrantov cez hranicu.

Kaczyński označil migračnú vlnu za "útok", ktorý podľa jeho slov "pokračuje, (hoci) v oveľa menšej miere", no môže sa kedykoľvek opäť zhoršiť vzhľadom na prítomnosť vagnerovcov. Dodal, že bezpečnosť hranice je prioritou poľskej vlády, ktorá chce okrem iného postaviť aj viac pohraničných zábran.

DPA pripomína, že od vlaňajška bolo 5,5-metrovým oceľovým plotom ohradených už 186 km z približne 400-kilometrovej hranice, ktorú má Poľsko s Bieloruskom. AP pripomína, že Poľsko okrem toho hraničí aj s ruskou exklávou Kaliningrad.

Oblasť pri hraniciach s Bieloruskom vo štvrtok navštívili aj poľský premiér Mateusz Morawiecki, minister obrany Mariusz Blaszczak a minister vnútra Mariusz Kamiňski, približuje DPA. Blaszczak sa stretol aj s vojakmi slúžiacimi v pohraničnej dedine Polowce. Upozornil na to, že Rusko v celých svojich dejinách predstavovalo hrozbu pre svojich susedov.

"Preto sú poľskí vojaci prítomní na východe našej krajiny, preto sa tam tvoria nové armádne jednotky... aby sme zabránili Rusku v (prípadnom) rozhodnutí vstúpiť do Poľska," povedal Blaszczak.

(tasr)

Minúta  |  

Prigožin je údajne v Rusku, fotografie ho zachytávajú s africkými lídrami

Prekvapivým hosťom na rusko-africkom samite, ktorý momentálne prebieha v Petrohrade, sa zdá byť šéf ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin, ktorý pred vyše mesiacom zorganizoval vzburu proti ruskému vojenskému veleniu. Vyplýva to z fotografií zachytávajúcich ho s africkými lídrami, ktoré sa objavili na sociálnych sieťach. Informujú o tom denník The Guardian a stanica Sky News.

Autenticitu záberov však nebolo možné bezprostredne overiť, ale viaceré indície naznačujú ich pravosť.

Jednu z fotografií zverejnil na Facebooku ruský občan Dmitrij Sytyj, ktorý je označovaný za popredného predstaviteľa vagnerovcov v Stredoafrickej republike (SAR). Na tomto zábere je údajne Prigožin s predstaviteľom tohto afrického štátu.

Stanica Sky News overila, že fotografia vznikla v petrohradskom hoteli Trezzini Palace. Ten je uvádzaný ako jedno z miest, na ktorých sa koná zmienený rusko-africký samit, na ktorom sa zúčastňuje aj šéf Kremľa Vladimir Putin.

The Guardian zase cituje ruský web Fontanka, ktorý navyše tvrdí, že tento hotel údajne vlastní samotný Prigožin.

Sky News informuje aj o ďalšej fotografii, ktorá sa objavila na účtoch vagnerovských stúpencov na sociálnych sieťach a je na nej Prigožin s ďalším africkým predstaviteľom.

Sky News sa nepodarilo overiť, či tieto fotografie skutočne vznikli v stredu a teda v prvý deň zmieneného samitu v Petrohrade. Uvádza však, že pri použití nástrojov na spätné vyhľadávanie obrázkov na internete sa tieto snímky nezobrazujú v nijaký iný deň. Stanica tiež podotýka, že Prigožin má na oboch fotografiách rovnaké oblečenie - rifle a biele tričko -, čo by mohlo naznačovať, že boli zhotovené na rovnakom podujatí.

Ak by sa potvrdilo, že je Prigožin skutočne v Petrohrade, išlo by o prvý vizuálny dôkaz jeho prítomnosti v Rusku od júnovej vzbury, uvádza The Guardian. Prigožin sa podľa vyhlásenia Kremľa krátko po neúspešnej vzbure stretol s Putinom, aby spolu prebrali budúcnosť jeho žoldnierov.

Vagnerovci sa v súlade s dohodou, ktorú pomohol sprostredkovať bieloruský prezident Alexandr Lukašenko, mali presunúť do Bieloruska, pričom nik z nich nebol potrestaný. Práve v tejto krajine odvtedy viackrát údajne vyfotili aj Prigožina.

The Guardian pripomína, že šéf vagnerovcov poskytol krátko pred rusko-africkým samitom rozhovor prokremeľskému kanálu Afrique Média, ktoré sa zameriava na frankofónne africké krajiny. "Nedošlo a nedôjde k žiadnemu obmedzeniu našich (vagnerovských) programov v Afrike," povedal v rozhovore Prigožin.

Moskovská spravodajkyňa stanice Sky News uvádza, že Prigožin podľa fotografií zrejme ani po neúspešnej vzbure nie je v Rusku nežiaducou osobou, ako by si mnohí mohli myslieť. Spravodajkyňa podotýka, že práve Prigožin robí v Afrike so svojimi vagnerovcami "špinavú prácu" pre Kremeľ a neustále rozširuje vplyv Ruska na tomto svetadiele.

(tasr)

Minúta  |  

Grécko: Lesný požiar spôsobil výbuch muničného skladu. Úrady nariadili evakuácie

Evakuáciu obyvateľov nariadili vo štvrtok úrady v strednej časti Grécka, kde došlo k explózii muničného skladu gréckych vzdušných síl. Výbuch spôsobili lesné požiare, ktoré v danej oblasti horia už niekoľko dní, informuje agentúra AFP.

Výbuch otriasol skladom munície neďaleko prístavného mesta Volos a miestne úrady nariadili evakuácie obyvateľstva z okolitých lokalít.

"Časť muničného skladu v kasárňach (gréckych) vzdušných síl v (meste) Nea Anchialos horí a došlo tam k explózii," spresnil hovorca miestneho hasičského zboru Jannis Artopios. Do hasenia plameňov bolo podľa jeho slov nasadených aj sedem lietadiel a tri vrtuľníky.

Aktuálne horí po celom Grécku vyše 500 požiarov, ktoré si vyžiadali už najmenej päť obetí. K šíreniu a vzniku nových požiarov napomáha vietor a horúčavy prevyšujúce 40 stupňov Celzia.

Lesné požiare sú v Grécku v horúcom a suchom letnom období síce bežné, ale podľa vedcov ich rozsah a intenzitu ešte zhoršujú klimatické zmeny.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.