Britský denník Financial Times začiatkom júla uviedol, že pre ruské ministerstvo obrany vyrábala nielen prieskumné bezpilotné lietadlá, ale aj drony na bojové účely. Svoju novú továreň postavila práve v industriálnom uzli Alabuga v Tatársku, čo je podľa Financial Times miesto, o ktorom Spojené štáty tvrdia, že je centrom rusko-iránskeho úsilia o rozvoj nových kapacít na výrobu bezpilotných lietadiel pre Moskvu.
Vo februári Inštitút pre vedu a medzinárodnú bezpečnosť (ISIS), washingtonský think-tank, prvýkrát informoval o tom, že spoločnosť Albatross sa usadila v Alabuge a uviedol, že v tejto oblasti boli zverejnené inzeráty na pracovné miesta pre inžinierov bezpilotných lietadiel.
V júni Biely dom zverejnil satelitné fotografie, ktoré identifikovali dve budovy v oblasti zóny Alabuga, kde má prebiehať rusko-iránska spolupráca na vývoji, resp. konštrukcii dronov. „Znepokojuje nás aj to, že Rusko spolupracuje s Iránom na výrobe iránskych bezpilotných lietadiel z vnútra Ruska,“ cituje britský denník Johna Kirbyho, hovorcu Rady pre národnú bezpečnosť USA. Denníky Financial Times a Airwars potvrdili, že spoločnosť Albatross vyrába drony v jednej z týchto budov.
Mladí študenti namiesto riadnej výučby vyrábajú iránske drony
Niektoré zahraničné zdroje dokonca priamo tvrdia, že v Alabuge vyrábajú aj známe iránske drony Šáhid, bežne používané Rusmi počas bojov na ukrajinskom fronte. Novinári ruského webu Protokol a YouTube kanálu RZVRT vypátrali, že s ich výrobou majú údajne pomáhať aj stovky študentov Polytechnickej univerzity v Alabuge. Reportérov citujú aj ďalšie ruské či ukrajinské zdroje ako Ukrainska pravda či Novaja gazeta.
Spočiatku sa podľa zdroja novinárov na práci podieľali najmä tínedžeri vo veku 15-17 rokov, ktorí nastúpili na vysokú školu po deviatom ročníku školy. Teraz sa zaoberajú zostavovaním dronov takmer všetci. „Len predvčerom poslali 150 nových študentov z druhého a tretieho ročníka,“ povedal jeden zo študentov.
To, že sa podieľajú na výrobe však nie je všetko. Reportéri od vysokoškolákov zistili, že sa tak deje v neľudských podmienkach. Študenti sa sťažujú na nedostatok času na varenie, pranie, oddych. Mnohí pracujú od ôsmej rána do neskorých hodín. V reportáži uvádzajú, že v celom areáli je len jedna vývarovňa a tí čo pracujú vo vzdialených častiach sa musia uspokojiť s jedlom z automatov. Okrem toho si však musia plniť aj študentské povinnosti. Od roku 2021 sa tam dokonca vyskytli dva prípady samovrážd, píšu ruskí investigatívci.
Kruté tresty, dobrý plat a vysoká pokuta
Najhoršia časť však prišla v priebehu minuloročných septembrových a októbrových víkendov, keď sa od piatej rána museli študenti povinne zúčastňovať paintballových hier. Tie boli akousi rekonštrukciou bojov z druhej svetovej vojny. Na tom by nebolo zrejme nič neľudské, no podľa výpovedí študentov sú tímy, ktoré prehrávajú, tvrdo trestané.
Úlohou paintballu je odstrániť slabochov a hlupákov v počiatočnej fáze,“ povedal vraj jednému zo študentov Sergej Aleksejev, vysoký manažér ekonomického komplexu, ktorý mal prestrelky vymyslieť. „Študenti musia trpieť, musia byť zranení,“ citujú ho dopytovaní študenti. Pre reportérov dopĺňajú, že existujú dva hlavné tresty. Buď akási „poprava“, keď sú porazení zoradení popri stene a je do nich z niekoľkých metrov strieľané kvantum paintballových loptičiek, alebo kopanie zákopov.
Napriek tvrdému zaobchádzaniu sa ani to pre zástancov tvrdej disciplíny nemusí zdať ako niečo obzvlášť kruté. Hlavným problémom však je, že študenti takpovediac nemajú na výber. V škole sú v podstate uväznení.
Motiváciou zostať na pôde školy im však nie je (na študentov) slušný mesačný plat, ktorý sa podľa výpovedí študentov reálne pohybuje v priemere okolo 30 až 40 tisíc rubľov (300 až 400 eur), ale najmä poriadne vysoké odstupné penále, ktoré siaha do výšky 2 miliónov rubľov (zhruba 20-tisíc eur). To odrádza vysokoškolákov a ich rodiny od myšlienky odísť či byť zo školy vyrazení. Tieto čísla pritom treba chápať v kontexte krajiny a cenovej hladiny. Na porovnanie, priemerná ruská mzda je na úrovni zhruba 700 eur, zatiaľ čo tá slovenská sa pohybuje okolo 1300 eur.
Novinári tvrdia, že podľa dohody, ktorú rodičia študentov pri prijatí podpíšu, nie je možné vyzdvihnúť dieťa z vysokej školy bez zaplatenia vysokej sumy peňazí. Celé konanie univerzitných orgánov je tým plne legálne.
Výroba dronov navyše láka chudobnejších študentov, ktorí idú za vidinou lepšej budúcnosti. Novinári dokonca spomínajú, že škola láka aj neplnoletú mládež z afrických krajín. Na jeseň roku 2022 nastúpilo na vysokú školu niekoľko desiatok študentov z Ugandy, Etiópie, Tanzánie, Nigérie a Pakistanu, uvádza oficiálna internetová stránka školy. Ruskí investigatívci doplňujú, že dievčatá sú najímané na prácu s najnižšou kvalifikáciou, utieranie podláh a zbieranie odpadu v dielňach a v zoznamoch zamestnancov sú údajne kategorizované ako „mulatky“, „Tadžičanky“ a „špecialistky“.
Deti v školách učia zaobchádzať s dronmi
O tom, že sú drony extrémne obľúbenou, vysoko využívanou a efektívnou zbraňou v ruskej armáde však nesvedčí len budovanie výrobných kapacít na úkor študentov, ale aj ďalší fakt. Koncom júla sa objavili informácie o tom, že v Rusku sa už žiaci posledných ročníkov základných škôl budú učiť zaobchádzať s bojovými verziami bezpilotných lietadiel. Informoval o tom napríklad portál Euronews či web Insider.
Žiaci by sa na hodinách mali učiť obsluhovať drony v rámci programu „Základy bezpečnosti života“, píšu zahraničné zdroje s odvolaním sa na slová Arťoma Šejkina. Žiaci 10. a 11. ročníka sa budú učiť obsluhovať aj útočné pušky a ručné granáty.
Ruské ministerstvo obrany už plány údajne schválilo a majú sa realizovať od prvého septembrového dňa. Námestník ministra obrany Ruslan Čalikov podľa zahraničných webov uviedol, že program bude zahŕňať základné operačné informácie a metódy boja proti nepriateľským zbraniam, vrátane bezpilotných lietadiel.
