ŽILINA – Na rozhovor so speváckou legendou ľudových piesní Helenou Zahradníkovou sme sa veľmi tešili. Na dohodnuté stretnutie v jednom kníhkupectve sme jej, nielen pre to sympatické priezvisko, priniesli červenú ružu.
Keď sme prišli, speváčka už sedela pri stole. Pri tom istom stole a na tej istej stoličke, nevediac o tom, ako pred dvoma týždňami žilinský spevák iného rangu, Tomáš Bezdeda. Táto milá náhodička odštartovala náš rozhovor s legendou, ktorý sme nemohli začať inak ako blahoželaním k jej blížiacim sa sviatkom. Na druhý deň totiž oslávila svoje meniny a mesiac po našom stretnutí bude mať 75. narodeniny.
Kysučanka H. Zahradníková, ktorá však už žije v Žiline, v úvode nezabudla pozdraviť našich čitateľov, o čo sme ju požiadali a ona to veľmi ochotne akceptovala. A potom sa už pri chutnej kávičke začal odohrávať rozhovor podľa nášho scenára.
Rodáčka z Turzovky si už ako dieťa nôtila rôzne ľudové pesničky. Veľmi rada spievala po lúkach, ale aj pod lopúchovým listom, ktorý si nosila raz ako slnečník, inokedy ako dáždnik alebo ako pomôcku na odháňanie hmyzu, aby ju nič nepoštípalo. Spievala všade, vo voľnej prírode, pri práci na poli, pri pasení dobytka na grúni. A všetkým, ktorých stretla, aj včielke, motýľovi a pod.
Medzníkom v jej živote bol rok 1967, keď ako študentka na Strednej pedagogickej škole v Turčianskych Tepliciach vyhrala v kategórii ľudové piesne spevácku súťaž pre amatérov Zlatá kamera.
„Po tomto úspechu som dostala pozvánku na nahrávanie do rozhlasu do Bratislavy, kde mali záujem so mnou spolupracovať. Preto bolo potrebné, aby som si rozšírila repertoár piesní, ktoré som začala zbierať u nás na Kysuciach od ženičiek. Chodila som za nimi do kopcov – do Korne, Dlhej, Klokočova, Staškova atď.,“ začala spomínať H. Zahradníková, ktorej sa pri tom zaligotali oči.
Krásne hovorila, aký to bol pre ňu veľký zážitok, aká pridaná hodnota, keď prišla na tie samoty na kopaniciach za ľuďmi, ktorí si ctili tradície a mali v sebe veľkú pokoru.
„Keď mi otvorili dvere a posadili ma do izbietky ich drevenice, dychtivo som očakávala, čo sa bude diať. Boli to hodiny rozprávania, o ich živote, rodine, práci… Všade, kam som prišla, či už to bolo u Jozefíny Hrtúsovej v Korni, u tety Palúchovej v Dunajove, Hanky Mravcovej v Staškove, tety Chríbikovej v Korni a u ďalších, som sa cítila veľmi príjemne“.
Toto všetko zužitkovala vo svojej kariére a na koncertoch. Ten zatiaľ posledný sa uskutočnil 3. júna v Turzovke.
„Ďakujem miestnej samospráve i banskobystrickému Rádiu Regina, že zorganizovali toto podujatie k môjmu životnému jubileu, ktoré som síce oslávila s časovým predstihom, ale zato na pódiu. Radosť som mala rovnako veľkú, ako keby to bolo presne na moju sedemdesiatpäťku. Veľká vďaka patrí aj divákom. Na koncerte som mala šesť vstupov a zaspievala som tucet kysuckých piesní. Bolo to náročné najmä preto, že pár dní po tomto koncerte som bola objednaná na operáciu do nemocnice. Našťastie, všetko dobre dopadlo,“ pousmiala sa známa folkloristka, ktorá je katolíčkou.
„Vymodlila som si, aby operácia bola úspešná. Pán Boh a anjeli strážni sa o mňa postarali. Aj teraz, ale aj v roku 2021, keď som ochorela na covid a ležala som na pľúcnej ventilácii v nemocnici. Zhodou okolností som sa vtedy nachádzala v zahraničí u dcéry. Stačilo máličko a už by som bola na druhom svete. Preto už nesnívam. V mojom veku si akurát môžem priať, aby som bola zdravá a sebestačná,“ dodala H. Zahradníková.
Sledujte nás. V druhej časti rozhovoru sa dočítate, ako táto legendárna interpretka ľudových piesní dokázala skĺbiť spevácku kariéru so zamestnaním v pedagogickom obore, aké má koníčky, ako sa pripravuje na koncerty, kde naposledy vystúpila, aký má názor na súčasný folklór, koho zo spevákov si najviac váži, aký spevácky smer obdivuje, či hrá na nejaký hudobný nástroj a či niekto z rodiny kráča v jej umeleckých šľapajach.