Preskočiť na obsah
  |  

VIDEO: Policajná naháňačka. Vodič vyskočil z idúceho auta

TRNAVA – Policajti Pohotovostnej motorizovanej jednotky z Trnavy naháňali v sobotu nebezpečného vodiča, ktorý šialenou jazdou ohrozoval ostatných účastníkov cestnej premávky.

Pôvodne ho chceli zastaviť v centre Trnavy, vodič však začal na aute Volkswagen Golf unikať a napriek viacerým výzvam nezastavil. Nebezpečne kľučkoval medzi autami a jazdil aj v protismere.

Zo Šrobárovej ulice prešiel vysokou rýchlosťou na červenú cez križovatku a pokračoval smerom do časti Kamenný mlyn. Za obcou Biely Kostol odbočil doľava na Ružindol, po chvíli zišiel vpravo na poľnú cestu, kde po opakovaných výzvach na zastavenie nakoniec vyskočil z idúceho auta do poľa a rozbehol sa preč.„Policajti ho ale po pár metroch rýchlo dobehli. 21-ročný muž kládol aktívny odpor a bol agresívny. Museli ho preto spacifikovať a nasadiť mu služobné putá,“ informovala o naháňačke trnavská polícia.

Dopravní policajti mladíka, ktorému súd už trikrát uložil zákaz činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá, opäť obvinili z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia. V zmysle zákona mu tak môže hroziť trest odňatia slobody až na dva roky. Muž je riešený v tzv. superrýchlom konaní a do rozhodnutia súdu zostáva v policajnej cele.

Trnavská krajská polícia poznamenala, že pri tejto naháňačke sa veľmi dobre osvedčilo jedno z nových vozidiel BMW, ktoré Pohotovostná motorizovaná jednotka dostala len nedávno.

Policajná naháňačka. Vodič vyskočil z idúceho auta. Zdroj: Polícia SR - Trnavský kraj/Facebook

(sita)

  |  

Výsluch šéfa NBÚ Romana Konečného sa skončil, zadržaný nebol

Výsluch šéfa Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) Romana Konečného na Národnej kriminálnej agentúre (NAKA) v Žiline sa skončil, zadržaný nebol. Pre médiá uviedol, že je ďalej obvinený a vo veci podali sťažnosť. Podľa svojich slov nevidí dôvod na odstúpenie z funkcie a v utorok (22. 8.) nastúpi do práce.

"Podali sme sťažnosť. Vo veci sa nachádza vážny právny nedostatok, ktorý neumožňuje stíhanie pána riaditeľa NBÚ z formálno-právnych dôvodov, bez ohľadu na vecnú stránku celého skutku," povedal právny zástupca riaditeľa NBÚ Michal Mišík.

Dodal, že poskytli plnú súčinnosť a budú ju poskytovať aj naďalej. "Môj klient sa veľmi obsiahlo vyjadril ku všetkým skutočnostiam, ktoré mu jeho postavenie umožňuje," podotkol právny zástupca.

NAKA v rámci akcie Rozuzlenie vo štvrtok (17. 8.) obvinila viacero osôb, medzi nimi šéfov Slovenskej informačnej služby (SIS) a NBÚ. Šéfa SIS Michala Aláča polícia aj zadržala po tom, ako v piatok (18. 8.) vypovedal na NAKA v Žiline. Prepustili ho v nedeľu (20. 8.) ráno.

Obvinenie celkovo piatich ľudí sa týka zločineckej skupiny, ktorá mala sťažiť alebo mariť vyšetrovania korupčných a iných trestných činov, navodzovať dojem manipulácie výpovedí svedkov vyšetrovateľmi, ale aj diskreditovať orgány činné v trestnom konaní. Dve osoby obvinili pre zneužívanie právomoci verejného činiteľa z pomsty.

(tasr)

  |  

Na prevahu na oblohe potrebujeme aspoň 128 stíhačiek, tvrdí Kyjev

Ukrajina potrebuje 128 nových stíhačiek, ktoré nahradia jej staré lietadlá, a vďaka nim získa rozhodujúcu prevahu vo vzduchu. Referuje o tom web Rádia Slobodná Európa s odvolaním sa na hovorcu ukrajinských vzdušných síl Jurija Ihnata.

„Toto je číslo, ktoré máme na mysli. Vojna nás, samozrejme, môže prinútiť upraviť ho, ale skutočne potrebujeme viac ako 100 lietadiel, aby sme ich rozmiestnili na rôznych letiskách, aby sme mohli reagovať na rôzne hrozby a útoky na rôzne ciele vrátane lietadiel a pozemných cieľov, napríklad za nepriateľskými frontovými líniami,“ vyhlásil Ihnat.

Dánsko sa zaviazalo vyslať na Ukrajinu 19 lietadiel F-16, kým Holandsko by ich mohlo poslať až 42, no presný počet zatiaľ neoznámilo. Stíhačky presunú na Ukrajinu, keď sa ukrajinskí piloti naučia, ako ich používať. Očakáva sa, že v dohľadnom čase oznámia aj ďalšie krajiny, koľko stíhačiek poskytnú Ukrajine.

(sita)

  |  

Zelenskyj priletel do Atén, stretne sa aj s balkánskymi lídrami a Leyenovou

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pricestoval v pondelok na vopred neohlásenú návštevu Atén, kde sa stretne s gréckym premiérom Kyriakosom Mitsotakisom a zúčastní sa na neformálnej večeri lídrov balkánskych krajín. Oznámila to kancelária gréckeho premiéra, informuje TASR na základe správ agentúry AFP a denníka The Guardian.

O príchode do Grécka informoval na platforme Telegram aj samotný Zelenskyj. Uviedol, že na programe má tiež schôdzku s gréckou prezidentkou Katerine Sakellaropulosovou.

V pondelok sa v Aténach koná neformálna večera najvyšších predstaviteľov deviatich balkánskych krajín. Zúčastnia sa na nej aj Zelenskyj, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady Charles Michel.

Večera sa koná pri príležitosti 20. výročia samitu EÚ-západný Balkán, na ktorom v Solúne potvrdili európsku perspektívu pre tento región. Zelenskyj do gréckej metropoly priletel z Dánska, kde bol od nedele a rokoval tam s dánskou premiérkou Mette Frederiksenovou a v pondelok vystúpil v dánskom parlamente.

Dánsko bolo jeho treťou víkendovou zastávkou v rámci vopred neohláseného turné po európskych krajinách. V sobotu pricestoval Zelenskyj do Švédska, kde s premiérom Ulfom Kristerssonom rokoval o možnosti získania stíhačiek Gripen na posilnenie ukrajinských vzdušných síl. Kristersson neskôr v pondelok naznačil, že Švédsko zatiaľ Kyjevu svoje gripeny neposkytne.

V nedeľu sa ukrajinský prezident presunul najprv do Holandska, kde stretol s premiérom Markom Ruttem. Ten následne potvrdil, že Dánsko a Holandsko poskytnú Ukrajine stíhačky F-16. Informáciu neskôr v nedeľu potvrdila aj dánska premiérka Frederiksenová.

(tasr)

  |  

Poznáme víťazov súťaže! Kto pôjde na divadelné predstavenie?

TRENČIANSKE TEPLICE – Dve slovenské herecké divy, Zdena Studenková a Zuzana Fialová, predvedú svoje umenie v pôsobivej komédii svetového kalibru len kúsok od Trenčína a my už poznáme mená výhercov vstupeniek!

Andrei Mišutovej Smrečkovej srdečne blahoželáme.

  |  

Silová elektrina by mala byť pre domácnosti zastropovaná, o koncových cenách však rozhodnú aj ďalšie položky

Domácnosti by mali mať aj v budúcom roku silovú elektrinu za bezkonkurenčnú zastropovanú cenu. Dočasne poverený minister hospodárstva Peter Dovhun však upozorňuje, že o definitívnych koncových cenách elektriny pre domácnosti v budúcom roku rozhodne aj výška ďalších poplatkov a taríf, ktoré vstupujú do cien, o výške ktorých rozhoduje vývoj na trhu a v konečnom dôsledku aj regulačný úrad.

Ako povedal minister Dovhun v relácii Ekonomika v RTVS :24, ak sa teda štát rozhodne kompenzovať prípadné zvýšenie poplatkov a taríf, domácnosti nezaplatia v budúcom roku za elektrinu ani o cent viac, ako v súčasnosti. „Bude to však štát stáť na kompenzáciách desiatky a stovky miliónov eur,“ upozorňuje Dovhun.

Zastropovanú cenu silovej elektriny by mala pre domácnosti zabezpečiť zmluva medzi Slovenskými elektrárňami a štátom. Po jej podpísaní by mali domácnosti dostávať silovú elektrinu za cenu 61,20 eura za megawatthodinu. Podpísanie zmluvy so Slovenskými elektrárňami je podľa Dovhuna kľúčovou prioritou ešte ministerstva pod jeho vedením. „Podpisom zmluvy budeme mať právoplatný záväzok elektrární dodávať silovú elektrinu za 61,20 eura za megawatthodinu bez toho, aby to štátny rozpočet stálo čo i len cent. Čiže v tomto prípade nepôjde o nejaký kompenzačný príspevok zo strany štátu. Verím tomu, že je to otázka len niekoľkých týždňov, kedy zmluvu podpíšeme. V najbližších dňoch chceme doladiť technické detaily,“ dodal Dovhun.

V prípade cien plynu pre domácnosti chce ministerstvo nastaviť adresnejšiu pomoc. Problémom sú však podľa Dovhuna chýbajúce dáta. „Od budúceho roka by sme chceli adresnú pomoc pre domácnosti. Na to však potrebujete dáta a prepojené systémy. A úprimne, tie teraz nemáme. Hľadáme preto také prechodné riešenie, aby na budúci rok sa nerozdávali úplne helikoptérové peniaze, ale aby bola nejaká adresnejšia pomoc,“ podotkol Dovhun.

Ak nebudú pri plyne podľa ministra Dovhuna na budúci rok pre domácnosti schválené žiadne kompenzácie zo strany štátu, tak domácnosti budú za samotnú cenu plynu ako komoditu, bez ďalších distribučných či prenosových poplatkov, platiť zhruba 60 až 70 eur za megawatthodinu namiesto súčasných približne 20 eur za megawatthodinu.

Štát v tomto roku doteraz podľa slov ministra Dovhuna minul na kompenzácie za drahé energie už 1,6 miliárd eur. Nevedel však konkretizovať, koľko miliónov eur pôjde na kompenzácie v budúcom roku. O všetkom by mala rozhodnúť až nová vláda, ktorá vzíde zo septembrových parlamentných volieb. Vláda odborníkov však chce pripraviť novému kabinetu možné scenáre pomoci, ktoré by mali čo najmenší negatívny dopad na štátny rozpočet.

„Neexistuje rýchlovarené riešenie, na to sa treba pozrieť postupne. My pripravujeme všetky relevantné scenáre aj s dopadom na štátny rozpočet. Je v našom záujme, aby sa nezopakovalo to, aby sa ceny energií dozvedeli odberatelia na poslednú chvíľu,“ konštatoval Dovhun.

(sita)