Legendárna speváčka ľudových piesní nadchla folklórny festival

V druhom polčase, ktorý mal pri dobrej káve v jednom milom kníhkupectve takisto futbalových 45 minút, sme legendárnej interpretke ľudových piesní prihrali niekoľko tém.

Spev a učiteľstvo

Helena Zahradníková si svoju spevácku kariéru budovala popri svojom zamestnaní. Po štúdiu na Strednej pedagogickej škole v Turčianskych Tepliciach začala pracovať ako učiteľka v jednej materskej škole.

„Vtedy sa táto škôlka s jasľami na žilinskom sídlisku Hliny otvárala. Mali sme sedem tried a patrili sme k najväčším zariadeniam tohto druhu v bývalom Československu. Na tejto MŠ som sa potom stala riaditeľkou, ale neskôr som pracovala aj inde. Bolo náročné skĺbiť zamestnanie so speváckou kariérou. Pedagogická práca si všeobecne vyžaduje neustálu komunikáciu s deťmi. Po pracovnej smene, keď som išla spievať, mala som čo robiť, aby to moje hlasivky zvládli.“

Rada spomína aj na obdobie konca jej profesijnej dráhy. Dovtedy pôsobila v meste a zrazu sa ocitla v dedinskom prostredí. Nacvičovať s deťmi materskej školy v Lietave programy na folklórne námety ju veľmi bavilo.

Záľuby, koníčky

Rodáčka z Kysúc, ktorá žije v Žiline, odštartovala svoju spevácku kariéru po úspechu na súťaži pre amatérov Zlatá kamera. Bolo to v roku 1967. Spev je celý život jej najväčším koníčkom. Aké má ďalšie záľuby?

„Rada varím tradičné jedlá zo slovenskej kuchyne od nás z Kysúc. Dokážem aj ručné práce, ktorým som sa však moc nevenovala, lebo folklór mi zobral veľa času.“

Príprava na koncert

Úspešná speváčka ľudových piesní nikdy nepredstúpila pred ľudí nepripravená. Ako veľká puntičkárka si potrpela na tom mať všetko nacvičené s ambíciou podať kvalitný výkon a uspokojiť publikum.

„Vždy chcem precítiť to, čo spievam a poskytnúť obecenstvu krásny zážitok. Aj na zatiaľ môj posledný koncert v Turzovke som sa pripravovala veľmi zodpovedne. Radosť mám nielen z tohto vydareného podujatia, ale aj z toho, že sme na tomto koncerte pokrstili výberový CD album (Na fšecko je pesnička!), ktorý vznikol z mojich celoživotných nahrávok a vydalo ho RTVS. Ďakujem.“

Jánošíkove dni

Zahradníková absolvovala svoj koncert v kultúrnom dome v Turzovke začiatkom júna. Rádio Regina a miestna samospráva ho zorganizovali pri príležitosti jej 75. narodenín, ktoré však bude mať 18. septembra. Pár dní po tejto udalosti nastúpila do nemocnice na operáciu. Tá dopadla úspešne. Aj preto mohla 3. augusta vystúpiť na pódium medzinárodného folklórneho festivalu Jánošíkove dni v Terchovej. Obrovský úspech mala jej baladická pieseň, ktorá sa začínala slovami: Beda temu kamenu, hej čo po vodze plije…

Túto baladu exkluzívne zaspievala počas nášho stretnutia pre Žilinský Štandard:

„Pán Boh mi dal odvahu i silu, aby som ešte nie úplne zotavená po tej operácii mohla stáť na javisku a spievať. Podarilo sa to aj vďaka skvelým divákom, ktorí ma veľmi milo prekvapili a po mojom vystúpení ma ocenili veľkým potleskom. Celé hľadisko sa postavilo. Boli to veľmi silné emócie. Ďakujem za to.“

Operný spev

Kysucká legenda počas svojej dlhej speváckej kariéry spolupracovala s mnohým skvelými interpretmi – s Darinkou Laščiakovou, Hankou Hulejovou, Monikou Kandráčovou, Jankom Ambrózom, Majkou Macoškovou, Hankou Jakubíkovou, Norikou Kapasnou, Aničkou Šatanovú a ďalšími.

„Som šťastná, že som s nimi zažila nádherné koncerty. Celý život sa venujem ľudovým pesničkám, som spokojná, ale keby som si mala teraz vybrať, viem si predstaviť, že by sa môj umelecký život uberal inou dráhou. Obdivujem operných spevákov, ktorí vedia piesne precítiť ako málokto.“

Hudobný nástroj

Keď sme prešli na tému, aký hudobný nástroj ovláda, objavil sa na jej tvári široký úsmev. „Súčasťou môjho štúdia na strednej škole bola hra na husliach. Toto veru nebola moja obľúbená disciplína. Neraz som si pri tom, keď som nevedela niečo zahrať, pomohla spevom. Po škole som husle odložila pod posteľ a teraz ‚oddychujú´ na mojej chalupe. Radšej mám klavír. Občas si na ňom zabrnkám. Aktívna muzikantka teda nie som, aj keď by som ňou rada bola.“

Spevácke gény

Pri spomienke na svoju rodinu sa na chvíľu zamyslela a zhlboka nadýchla. Veľmi jej chýba manžel (bol elektrotechnikom s pozitívnym vzťahom k dychovej hudbe), ktorý pred troma rokmi zomrel. „Naše dve deti (dcéra s syn) nezdedili spevácke gény po mne. V umeleckých šľapajach nekráčajú ani moje dve vnučky. No to nevadí, svojich najbližších milujem,“ dodala Zahradníková.

Dôvetok

Rozhovor so speváckou legendou ľudových piesní Helenou Zahradníkovou bol veľmi zaujímavý. Rozlúčili sme sa podaním rúk a slovami, že budeme radi, ak sa znovu čoskoro uvidíme. Vtedy sme ešte netušili, že sa tak stane o desať minúť. Neplánovane sme sa stretli na parkovisku obchodného centra. Táto milá náhoda nám vyčarila úsmev od ucha k uchu.