Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Najvyšší správny súd vo Francúzsku podporil zákaz nosenia moslimskej abáje v školách

Najvyšší správny súd vo Francúzsku vo štvrtok rozhodol, že zákaz nosenia tradičného celotelového odevu moslimských žien zvaného abája v školách neodporuje zákonu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Štátna rada tak zamietla sťažnosti združenia moslimov vo Francúzsku, ktoré tvrdilo, že takýto zákaz je diskriminačný a mohol by podnecovať nenávisť.

Minister školstva Gabriel Attal oznámil zavedenie zákazu v školách koncom augusta, pričom ho zdôvodnil cieľom zabezpečiť dodržiavanie zákona o nosení náboženských symbolov v školách z roku 2004. Vo Francúzsku je v súlade s týmto zákonom zakázané nosiť v školách moslimské šatky, kresťanské kríže i židovské jarmulky.

Združenie zastupujúce moslimov vo Francúzsku (ADM) následne podalo na Štátnu radu návrh na vydanie súdneho opatrenia proti zákazu abáje, ako aj ekvivalentu tohto odevu pre mužov v podobe dlhej tuniky zvanej kamís.

Štátna rada, ktorá je najvyšším správnym súdom vo Francúzsku, sťažnosť združenia skúmala dva dni a následne ju zamietla. Svoje rozhodnutie zdôvodnila tým, že francúzske zákony nepovoľujú v školách nosenie symbolov, ktorými sa viditeľne prejavuje náboženská príslušnosť, pričom k nim zaradila aj nosenie abáje.

Zákaz nosenia abáje v školách jednoznačne uvítali francúzske pravicové strany, ale ľavica ho kritizuje ako narušenie občianskych slobôd. Zákaz obhajoval v pondelok aj prezident Emmanuel Macron, keď povedal, že vo Francúzsku existuje "menšina", ktorá si náboženstvo uzurpuje a spochybňuje republiku a sekularizmus". To podľa neho vedie k tým "najhorším dôsledkom", akým bola aj vražda učiteľa Samuela Patyho spred troch rokov. Paty bol zavraždený moslimským radikálom po tom, ako na hodine občianskej výchovy ukazoval študentom časopisové karikatúry Mohameda.

Minister školstva Attal v utorok informoval, že predmetný zákaz porušilo v pondelok, teda prvý školský deň, dovedna 298 školáčok. Attal spresnil, že po vysvetľovaní, diskusii a osvete sa drvivá väčšina z nich rozhodla nové pravidlo rešpektovať. Abáju si však napriek týmto vysvetleniam odmietlo vyzliecť 67 žiačok, ktoré následne zo školy poslali domov.

(tasr)

Minúta  |  

Nórsky nález storočia: Amatér objavil detektorom kovov zlaté šperky staré 1 500 rokov

Vzácne zlaté šperky zo 6. storočia objavil 51-ročný Nór počas augustovej vychádzky na pozemku farmy neďaleko mesta Stavanger, na ktorú si zobral aj nedávno kúpený detektor kovov. Informovala o tom vo štvrtok agentúra AFP.

Súbor obsahoval deväť nórskych zlatých medailónov a zlatých perál, ktoré kedysi tvorili honosný náhrdelník, ako aj tri zlaté prstene. Podľa archeológov je nález jedinečný vďaka vzoru na medailónoch; ide o druh koňa zo severskej mytológie.

Šperky, ktoré vážia vyše 100 gramov, pochádzajú z obdobia okolo roku 500 nášho letopočtu.

„Je to zlatý nález storočia v Nórsku. Nájsť naraz toľko zlata je veľmi nezvyčajné," povedal Ole Madsen, vedúci Archeologického múzea Stavangerskej univerzity (UiS). Predchádzajúci porovnateľný nález v Nórsku pochádza až z 19. storočia.

„Vzhľadom na miesto objavu a na to, čo vieme z iných podobných nálezov, ide pravdepodobne buď o ukryté cennosti, alebo o obetu bohom v ťažkých časoch," povedal profesor Haakon Reiersen.

Podľa nórskych zákonov dostanú nálezca aj majiteľ pozemku odmenu, jej výška však ešte nebola stanovená.

(tasr)

Minúta  |  

Medzinárodný menový fond a Svetová banka zvýšia spoluprácu v oblasti klímy, dlhu a digitálnej transformácie

Medzinárodný menový fond (MMF) a Svetová banka (SB) zvýšia spoluprácu v oblasti klímy, dlhu a digitálnej transformácie. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

MMF a SB vo štvrtok vydali zriedkavé spoločné vyhlásenie, v ktorom sa zaviazali zintenzívniť spoluprácu pri riešení klimatických zmien, dlhových rizík a digitálnej transformácie krajín.

Vo vyhlásení, ktoré bolo zverejnené pred tohtotýždňovým samitom lídrov skupiny G20 v Indii, sa uvádza, že obe inštitúcie môžu prostredníctvom vzájomnej spolupráce pomôcť s riešením narastajúcich problémov, ktorým čelí svetová ekonomika, od klimatických katastrof po spomaľovanie rastu a geopolitickú fragmentáciu.

„Brettonwoodske inštitúcie so svojím univerzálnym členstvom a odbornými znalosťami majú dobré predpoklady na to, aby rozhodujúcim spôsobom prispeli k riešeniu týchto výziev," uviedli v spoločnom vyhlásení riaditeľka MMF Kristalina Georgievová a šéf Svetovej banky Ajay Banga.

MMF a SB boli založené v roku 1944 na stretnutí v Bretton Woods v New Hampshire.

V spoločnom vyhlásení MMF a SB sa uvádza, že obe inštitúcie budú spolupracovať v oblasti zmeny klímy na „štruktúrovanejšom a inštitucionalizovanejšom základe". To zahŕňa pravidelné stretnutia novej poradnej skupiny banky a fondu pre klímu každé dva mesiace, na ktorých sa bude posudzovať vývoj kľúčových projektov súvisiacich s klímou vrátane úverov z nového fondu MMF pre odolnosť a udržateľnosť, ktorý poskytuje strednopríjmovým krajinám finančné prostriedky na projekty zamerané na klimatickú odolnosť a na projekty zamerané na transformáciu.

(tasr)

Minúta  |  

Od začiatku vojny na Ukrajine míny zabili 242 civilistov vrátane 13 detí, vraví zástupca šéfa pyrotechnikov

Od začiatku otvorenej ruskej invázie na Ukrajinu míny spôsobili úmrtia alebo zranenia 740 civilných obyvateľov Ukrajiny. Celkovo 242 civilistov pri výbuchoch mín zomrelo a 498 ďalších utrpelo zranenia rôznej závažnosti. Medzi ľuďmi, ktorých míny zabili, je aj 13 detí. Ďalších 63 detí je medzi zranenými. Podľa webu Ukrajinska pravda to na brífingu mediálneho centra armády povedal zástupca šéfa pyrotechnickej jednotky Štátnej záchrannej služby Ukrajiny Mykola Didyk.

„Štátna záchranná služba Ukrajiny pokračuje vo vzdelávaní verejnosti o bezpečnosti v súvislosti s mínami. Prioritou je naučiť bezpečnostné pravidlá deti v školopovinnom veku," konštatovalo mediálne centrum armády.

(sita)

Minúta  |  

Bratislavská župa bude v piatok očkovať proti HPV vírusu

BRATISLAVA – Bratislavský samosprávny kraj opäť organizuje očkovanie proti vírusu HPV. Uskutoční sa v piatok 8. septembra. Očkovanie má prispieť k prevencii onkologických ochorení.

Ľudský papilomavírus HPV patrí k mimoriadne rozšírenému vírusu medzi ľuďmi. Prenáša sa kožou alebo pohlavným kontaktom. Existuje až 100 typov vírusov HPV, približne 40 z nich môže infikovať pohlavné ústrojenstvo. Prevencia je v tomto prípade kľúčová.

HPV vírusy môžu spôsobiť rakovinu krčka maternice, genitálií, konečníka, niektoré druhy rakovín hlavy a krku. Očkovanie je vhodné ako pre deti aj dospelých, tak aj pre dievčatá a chlapcov, ženy i mužov.

Urgent v Nemocnici Bory funguje v plnej prevádzke, v Malackách skončil

Mohlo by Vás zaujímať Urgent v Nemocnici Bory funguje v plnej prevádzke, v Malackách skončil

V poradí už šieste očkovanie sa uskutoční 8. septembra 2023 od 13:00 v zdravotnom stredisku na Rovniankovej 1 v Zrkadlovom Háji v Petržalke. V tento deň budú zaočkovaní záujemcovia o prvé dávky, ale aj tí, ktorí sa prídu preočkovať.

„Prevencia je veľmi dôležitá, a to v každom veku. Často dokonca býva lacnejšia, ako potom následná liečba. Rovnako s prevenciou súvisí aj osveta. Stále prevláda tendencia, že je to tabu. Nie je to však správna cesta. Preto robíme túto osvetu a zdôrazňujeme, aký význam má v prípade zdravia prevencia a očkovanie," priblížil predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba.

Bratislavskými ulicami budú premávať takéto megatrolejbusy

Mohlo by Vás zaujímať Bratislavskými ulicami budú premávať takéto megatrolejbusy

Vakcína sa podáva od deviatich rokov, očkovacia schéma je pre deti do 15 rokov dvojdávková a pre starších trojdávková. Očkovanie proti HPV je bezplatné, hradené zo zdravotného poistenia, pre všetky 12-ročné dievčatá a chlapcov.

Zaregistrovať sa môžete TU.

(BSK)

Minúta  |  

Fínska expremiérka Marinová odchádza z parlamentu. Chce pracovať pre Tonyho Blaira

Bývalá fínska premiérka Sanna Marinová vo štvrtok oznámila, že sa vzdá svojho poslaneckého mandátu a bude pôsobiť v neziskovom inštitúte vedenom britským expremiérom Tonym Blairom. TASR o tom informuje na základe správ agentúr Reuters a AFP.

Marinová minulý týždeň po neúspechu v aprílových voľbách odstúpila z vedenia stredoľavicovej Fínskej sociálnodemokratickej strany (SPD). Na tomto poste ju nahradil Antti Lindtman.

V rámci think thanku Tony Blair Institute for Global Change bude pracovať ako strategická poradkyňa. „Je to práca, o ktorej si myslím, že bude prínosom pre celé Fínsko," povedala novinárom. Spresnila, že „vládam a lídrom rôznych krajín" bude radiť v politických otázkach, s ktorými má skúsenosti.

Nevylúčila, že by v budúcnosti mohla kandidovať vo voľbách na domácej politickej scéne či prípadne sa uchádzať o najvyššie funkcie v EÚ, no momentálne to neplánuje.

Marinová má 37 rokov. V roku 2019 sa ako 34-ročná stala najmladšou predsedníčkou vlády na svete. Upútala tak na seba pozornosť celého sveta, v ktorom pomohla pozdvihnúť reputáciu Fínska, uvádza Reuters. Na začiatku funkčného obdobia sa tešila veľkej popularite vo Fínku i v zahraničí.

Krajinu viedla počas pandémie koronavírusu, ako aj následného obdobia ekonomických problémov. Po ruskej invázii na Ukrajinu sa stala dôraznou podporovateľkou Kyjeva a Fínsko doviedla k členstvu v Severoatlantickej aliancii.

Počas pandémie koronavírusu dosahovala jej popularita vrchol. Čoskoro sa však do médií začali dostávať informácie z jej súkromného života, ktoré spoločnosť polarizovali. Imidžu Marinovej uškodili napríklad uniknuté zábery, ktoré ju zachytávali, ako sa zabáva so skupinou fínskych celebrít. V auguste 2022 ich prevzali aj zahraničné médiá a reakcie na ne Marinovú prinútili podstúpiť test na drogy, ktorý bol negatívny.

V apríli tohto roka skončila jej SPD vo voľbách tretia, a to po konzervatívnej Národnej koalícii a protimigračnej Strane Fínov (PS). Vláda neskôr podala demisiu a Marinová oznámila, že v septembri odstúpi aj z postu líderky SPD. Novým premiérom sa v júni stal Petteri Orpo, ktorého stredopravicová Národná koaličná strana (KOK) vo voľbách zvíťazila.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.