Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pellegrini tvrdí, že nie je zástancom toho, aby boli dvaja expremiéri v jednej vláde

Predseda parlamentu a hnutia Sme rodina Boris Kollár i nezaradený poslanec, líder Hlasu-SD Peter Pellegrini sa zhodujú na nedostatočnom riešení situácie s nelegálnou migráciou zo strany vlády. Slovensko malo podľa nich reagovať skôr aj na správy o prepustení prevádzačov v Maďarsku. Uviedli to vo štvrtkovej relácii TV Joj Na hrane.

Podľa Kollára treba strážiť hranicu, komunikovať so samosprávami a pomôcť nasadeným policajtom. Kritizuje, že na situáciu sa neprišiel osobne pozrieť minister ani policajný prezident. Pellegrini tvrdí, že Slovensko reaguje neskoro a nedostatočne. Chýbajú mu výstražné signály. Trvá na tom, že migrantov treba na určitý čas zadržať.

Predseda parlamentu očakáva, že ani v piatok (8. 9.) sa neotvorí žiadna z troch mimoriadnych schôdzí. Ak bude mať premiér 30 podpisov na zvolanie mimoriadnej schôdze o vládnom návrhu o upustení od povinnosti vydávať potvrdenia pre cudzincov, zvolá schôdzu taktiež na piatok.

Video Emy Ferusovej, ktorá tvrdí, že ju Kollár dvakrát poslal na interrupciu, považuje predseda parlamentu za snahu o diskreditáciu. Video podľa neho vzniklo na zákazku, ponúknuť jej mali za to 40.000 eur. Podal aj trestné oznámenie. Avizuje tiež zverejnenie zvukovej nahrávky, kde Ferusovú na túto diskreditačnú kampaň nahovárali.

Na otázku o členstve vo vláde na čele s predsedom Smeru-SD Robertom Ficom Pellegrini odpovedal, že nie je zástancom toho, aby dvaja bývalí premiéri boli v jednej vláde.

(tasr)

Minúta  |  

Junta v Gabone vyhlásila za dočasného premiéra kritika zosadeného prezidenta

Gabonská junta vyhlásila vo štvrtok za dočasného premiéra západoafrickej krajiny Raymonda Ndonga Simu, prominentného oponenta exprezidenta Aliho Bonga Ondimbu, ktorého zosadili minulý týždeň pri vojenskom prevrate. Oznámila to štátna televízia, informuje TASR podľa agentúry AFP.

Ndong Sima (68), pôvodne ekonóm, bol premiérom už v rokoch 2012-14, a to práve za vlády Bonga. Toho však neskôr kritizoval a dvakrát proti nemu aj kandidoval v prezidentských voľbách. Za dočasného premiéra ho teraz menoval nový dočasný prezident generál Brice Oligui Nguema.

Oligui, šéf elitnej republikánskej gardy, zložil v pondelok prezidentskú prísahu. V inauguračnom prejave prisľúbil usporiadať "slobodné, transparentné a dôveryhodné voľby" s cieľom obnoviť civilnú vládu. Neuviedol však, kedy sa voľby uskutočnia. Prisľúbil aj amnestiu politických väzňov.

Gabonská armáda 30. augusta v miestnej televízii oznámila prevzatie moci, anulovanie výsledkov prezidentských volieb z 26. augusta a rozpustenie "všetkých inštitúcií" vrátane vlády, parlamentu a ústavného súdu.

Udialo sa tak krátko po oznámení volebnej komisie, že prezidenta Bonga opätovne zvolili na tretie funkčné obdobie. Pri moci bol už 14 rokov. Aktéri prevratu vyhlásili, že Bongo čelí obvineniam z vlastizrady. Zároveň oznámili aj zadržanie ďalších vládnych predstaviteľov vrátane Bongovho syna Noureddina. Obvinili ich z vlastizrady, sprenevery, korupcie a falšovania prezidentovho podpisu.

Generál Oligui je bratrancom zosadeného prezidenta Bonga a v roku 2020 sa stal veliteľom Prezidentskej stráže – elitnej armádnej jednotky. Podľa agentúry AP v minulosti pracoval ako osobný strážca otca zosadeného prezidenta, Omara Bonga, ktorý v Gabone vládol od roku 1967 do svojej smrti v roku 2009.

Oligui v utorok vyhlásil, že zosadený Bongo, ktorý bol dosiaľ v domácom väzení, môže slobodne opustiť krajinu a vycestovať do zahraničia, aby sa tam "vzhľadom na svoj zdravotný stav" podrobil lekárskym prehliadkam. Bongovu manželku Sylviu, ktorá má dvojaké francúzsko-gabonské občianstvo, podľa jej právnych zástupcov naďalej "svojvoľne" zadržiavajú.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinská pravda: V Chersonskej oblasti vybuchlo auto s dvomi členmi ruskej FSB

Auto, v ktorom cestovali dvaja zamestnanci ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB), explodovalo v okupovanom meste Olešky v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny. Jeden z príslušníkov FSB zomrel na mieste, druhý je vo vážnom stave. Zranení boli aj traja ruskí vojaci, ktorí auto sprevádzali. Informuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na svoje zdroje v Ukrajinskej bezpečnostnej službe (SBU).

Dôstojníci ruskej Federálnej bezpečnostnej služby, ktorí boli terčom útoku, pôsobili v okupovanom meste Skadovsk, ale zvyčajne navštevovali Olešky, kde uskutočňovali infiltračné aktivity a mučili ukrajinských občanov.

(sita)

Minúta  |  

Ukrajinského oligarchu a bývalého Zelenského spojenca Kolomojského obvinili zo sprenevery

Ukrajinský protikorupčný úrad v utorok obvinil oligarchu Ihora Kolomojského zo sprenevery financií z banky, ktorú pomáhal založiť. Obvinenie prišlo iba niekoľko dní po tom, ako bol oligarcha vzatý do väzby pre obvinenia z podvodu a legalizácie majetku získaného trestnou činnosťou, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nedávno navrhol, aby sa korupcia v čase vojny považovala za vlastizradu. V ostatnom období zbavil funkcie viacerých úradníkov obvinených z úplatkárstva.

Ukrajinský Národný protikorupčný úrad (NABU) vyhlásil, že Kolomojského a ďalších piatich ľudí podozrieva zo sprenevery financií banky v celkovej výške viac ako 9,2 miliardy ukrajinských hrivien (takmer 250 miliónov dolárov).

"Vyšetrovanie preukázalo, že v januári až marci 2015 (Kolomojskyj) vypracoval plán na zmocnenie sa prostriedkov PrivatBanky," uvádza NABU.

Kolomojskyj v minulosti patril k podporovateľom Zelenského, krátko zastával úrad gubernátora Dnepropetrovskej oblasti a istý čas patril k najbohatším ľuďom v štáte. Zelenskyj pred nástupom do úradu prezidenta pôsobil ako herec a komik a vystupoval tiež v televízii vlastnenej Kolomojským.

(tasr)

Minúta  |  

Najvyšší správny súd vo Francúzsku podporil zákaz nosenia moslimskej abáje v školách

Najvyšší správny súd vo Francúzsku vo štvrtok rozhodol, že zákaz nosenia tradičného celotelového odevu moslimských žien zvaného abája v školách neodporuje zákonu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Štátna rada tak zamietla sťažnosti združenia moslimov vo Francúzsku, ktoré tvrdilo, že takýto zákaz je diskriminačný a mohol by podnecovať nenávisť.

Minister školstva Gabriel Attal oznámil zavedenie zákazu v školách koncom augusta, pričom ho zdôvodnil cieľom zabezpečiť dodržiavanie zákona o nosení náboženských symbolov v školách z roku 2004. Vo Francúzsku je v súlade s týmto zákonom zakázané nosiť v školách moslimské šatky, kresťanské kríže i židovské jarmulky.

Združenie zastupujúce moslimov vo Francúzsku (ADM) následne podalo na Štátnu radu návrh na vydanie súdneho opatrenia proti zákazu abáje, ako aj ekvivalentu tohto odevu pre mužov v podobe dlhej tuniky zvanej kamís.

Štátna rada, ktorá je najvyšším správnym súdom vo Francúzsku, sťažnosť združenia skúmala dva dni a následne ju zamietla. Svoje rozhodnutie zdôvodnila tým, že francúzske zákony nepovoľujú v školách nosenie symbolov, ktorými sa viditeľne prejavuje náboženská príslušnosť, pričom k nim zaradila aj nosenie abáje.

Zákaz nosenia abáje v školách jednoznačne uvítali francúzske pravicové strany, ale ľavica ho kritizuje ako narušenie občianskych slobôd. Zákaz obhajoval v pondelok aj prezident Emmanuel Macron, keď povedal, že vo Francúzsku existuje "menšina", ktorá si náboženstvo uzurpuje a spochybňuje republiku a sekularizmus". To podľa neho vedie k tým "najhorším dôsledkom", akým bola aj vražda učiteľa Samuela Patyho spred troch rokov. Paty bol zavraždený moslimským radikálom po tom, ako na hodine občianskej výchovy ukazoval študentom časopisové karikatúry Mohameda.

Minister školstva Attal v utorok informoval, že predmetný zákaz porušilo v pondelok, teda prvý školský deň, dovedna 298 školáčok. Attal spresnil, že po vysvetľovaní, diskusii a osvete sa drvivá väčšina z nich rozhodla nové pravidlo rešpektovať. Abáju si však napriek týmto vysvetleniam odmietlo vyzliecť 67 žiačok, ktoré následne zo školy poslali domov.

(tasr)

Minúta  |  

Nórsky nález storočia: Amatér objavil detektorom kovov zlaté šperky staré 1 500 rokov

Vzácne zlaté šperky zo 6. storočia objavil 51-ročný Nór počas augustovej vychádzky na pozemku farmy neďaleko mesta Stavanger, na ktorú si zobral aj nedávno kúpený detektor kovov. Informovala o tom vo štvrtok agentúra AFP.

Súbor obsahoval deväť nórskych zlatých medailónov a zlatých perál, ktoré kedysi tvorili honosný náhrdelník, ako aj tri zlaté prstene. Podľa archeológov je nález jedinečný vďaka vzoru na medailónoch; ide o druh koňa zo severskej mytológie.

Šperky, ktoré vážia vyše 100 gramov, pochádzajú z obdobia okolo roku 500 nášho letopočtu.

„Je to zlatý nález storočia v Nórsku. Nájsť naraz toľko zlata je veľmi nezvyčajné," povedal Ole Madsen, vedúci Archeologického múzea Stavangerskej univerzity (UiS). Predchádzajúci porovnateľný nález v Nórsku pochádza až z 19. storočia.

„Vzhľadom na miesto objavu a na to, čo vieme z iných podobných nálezov, ide pravdepodobne buď o ukryté cennosti, alebo o obetu bohom v ťažkých časoch," povedal profesor Haakon Reiersen.

Podľa nórskych zákonov dostanú nálezca aj majiteľ pozemku odmenu, jej výška však ešte nebola stanovená.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.