Minulý týždeň bol v znamení Majerského kauzy „pliaga“. Vladimír Palko presvedčivo popísal skutočnú podstatu tejto témy, respektíve vysvetlil dôvody mediálneho lynčovania predsedu KDH za jeho výrok. Označil totiž „LGBTI za pliagu“, pričom však vysvetlil, že nemal na mysli LGBTI ľudí, ale výlučne LGBTI ideológiu.
Aj napriek tomu mnohé médiá šírili nepravdivú verziu jeho slov a robili z neho nenávistného človeka. Tvrdili, že Majerský v relácii Na telo Michala Kovačiča povedal, že „LGBTI ľudia sú pliaga“. Po týždni je zrejmé, že Majerský nič také síce nepovedal, ale časť verejnej mienky je už v zajatí toho, že Majerský je vinný, preto medzi LGBT ideológiou a LGBT ľuďmi prestali rozlišovať. Smutné je, že takéto hlasy počuť aj z kandidátky či strany KDH (Bošňák, Štefanec).
Vyvrcholením bola nedeľná relácia na TA3, keď moderátor Richard Dírer konfrontoval Majerského v štúdiu s týmto nepravdivým tvrdením. Prezentoval ho však tak, ako by šlo o pravdivé tvrdenie. Redaktorka Štandardu Eva Struhárňanská popísala aj ďalšie „performatívne“ prvky Dírerovho správania.
Slová verzus interpretácia
Zaskočila ma moderátorova neprofesionalita, ako ju Dírer preukázal hneď v samom úvode.
Ťažké bolo ubrániť sa dojmu, že sa ocitol viac „v politike“ ako pri moderovaní politickej diskusie. Niekoľkokrát na neho politik mohol reagovať, že hovorí, akoby sám kandidoval. Navyše, jeho hlavným problémom bolo, že preukázateľne zavádzal.
Majerský skutočne pred týždňom povedal, že „LGBTI je pliaga“. Jeho výrok však pripúšťa dve principiálne odlišné interpretácie – v zmysle ľudí a v zmysle ideológie. To, že Majerský hovoril kriticky výlučne o ideológii, je zrejmé. Sám to v relácii Na telo vysvetlil a jeho minulé či súčasné výroky i skutky podporujú výlučne túto interpretáciu. Teda, že pliagou je podľa neho iba LGBTI ako ideológia.
Aj napriek tomu Dírer tvrdil, že Majerský označil LGBTI ľudí za pliagu – svoju interpretáciu jeho slov vydával za fakt, a to bez ďalšieho zdôvodnenia. Ako žurnalista sa tým znemožnil.
Aké sú možné príčiny Dírerovho zlyhania?
Najtypickejšie zdroje tohto typu novinárskej neserióznosti sú dva. Ide buď o lajdáctvo, alebo úmysel manipulovať divákov.
Znamená to, že redaktor TA3 buď nevenoval pozornosť Majerského presným citátom, prípadne verejne dostupným zdrojom informácií k téme jeho relácie, a teda riadne sa nepripravil na diskusiu. Mal predsa vedieť, čo presne Majerský v relácii Na telo povedal.
Horšie ako lajdáctvo je úmysel.
V tom prípade Dírer mal vedomosť o tom, že Majerský LGBTI ľudí neoznačil za pliagu, ale z ideologických dôvodov predstieral vlastnú nevedomosť v tomto ohľade. Možno sa chcel len zúčastniť na doznievajúcich mediálnych „orgiách“ proti predsedovi KDH a aj sám si do neho poriadne mediálne kopnúť.
Tento paradox ešte viac vyznel potom, keď ďalší diskutér Robert Kaliňák upozornil, že médiám neverí ich hru na ochranu dôstojnosti, pretože nijako neprotestovali, keď novinár Schutz nadával ľuďom do sviní, politik Naď do opíc, televízia Markíza do dezolátov a podobne. Aj tu sa Dírer chytil do pasce, keď svojich kolegov začal brániť.
Či už sa Dírer zachoval ako lajdák, alebo manipulátor s verejnou mienkou, pre televíziu TA3 to nie je dobrá vizitka.
A hoci k politickej debate patrí aj určitá dávka emócií, v prípade aktivistických póz a sebastredne pôsobiacich sugestívnych otázok Richarda Dírera pre Milana Majerského to už prekročilo mieru aj základný vkus. Pôsobí to totiž tak, že nedostatok argumentov sa redaktor TA3 pokúšal „vyvážiť“ prebytkom emócií.
Je to škoda. Aktivistická žurnalistika totiž zbytočne polarizuje slovenskú spoločnosť a zásadne mení vnímanie médií.