Preskočiť na obsah
  |  

Odvážne spojenie múzea a knižnice: Spoločný projekt za 9 miliónov eur

KOŠICE – Slovenské technické múzeum (STM) a Štátna vedecká knižnica (ŠVK) v Košiciach chcú mať v jednej z budov Múzea letectva spoločný depozitár.

Náklady odhadujú na deväť miliónov eur. Obe inštitúcie v súvislosti s tým v pondelok podpísali memorandum. Hovorí o spoločnom postupe pri stavebnej adaptácii budovy a pri prevádzkovaní depozitára. Informovalo o tom STM.

Uvedené inštitúcie by jeho vznikom získali takmer 6 000 štvorcových metrov plochy na depozitáre zbierkových predmetov a sklady knižničných fondov. Realizáciou tohto zámeru sa podľa nich výrazne posunie kvalita starostlivosti, no aj verejného sprístupňovania kultúrneho dedičstva.

„Obe naše inštitúcie, a najmä kultúrne dedičstvo, ktoré uchovávame vo svojich zbierkových a knižničných fondoch, dlhodobo trpia nedostatočnými a nevhodnými depozitárnymi priestormi,“ uviedla generálna riaditeľka STM Zuzana Šullová s tým, že spoločné depozitáre nie sú novou myšlienkou. „Múzejná obec na Slovensku o tejto forme spoločne využívaných špeciálnych objektov na trvalé uchovanie kultúrneho dedičstva sníva už viac ako desaťročie. STM a ŠVK v Košiciach sa pokúsia ako prvé inštitúcie na Slovensku transformovať tento sen na realitu,“ dodala.

Pre STM projekt prinesie prvú „zelenú stavbu“ v jeho správe a aj možnosť celoročnej návštevníckej prevádzky časti Múzea letectva v Košiciach. ŠVK vďaka projektu presťahuje svoje fondy z nevyhovujúcich budov v centre mesta, čím sa majú výrazne zlepšiť ich fyzický stav a ochrana, a získa tiež priestory pre nové dokumenty. Znížením počtu spravovaných objektov sa má zároveň zefektívniť jej činnosť.

„Všade knižnice zápasia s rastúcimi nákladmi na knihy, informačné zdroje a nové technológie a s klesajúcim rozpočtom. Spoločne využívaný a spravovaný knižničný depozitár je jedna z ciest, ako finančne zefektívniť ochranu a sprístupňovanie uchovávaných dokumentov,“ povedala riaditeľka ŠVK Darina Kožuchová, podľa ktorej nie sú spoločné depozitáre v oblasti knihovníctva v zahraničí ničím výnimočným. „V tomto prípade ide o netradičné spojenie múzea a knižnice, ale ciele oboch inštitúcií sú rovnaké. Veľká časť z takmer dvojmiliónového fondu našej knižnice si konečne nájde miesto v dôstojných priestoroch vybavených modernými skladovacími a bezpečnostnými technológiami,“ doplnila.

Projekt obe inštitúcie priorizujú v Zásobníku investičných zámerov Ministerstva kultúry SR. Po pridelení financií by mohol byť kompletne zrealizovaný do konca roka 2027.

  |  

Chorého amerického výskumníka zachránili z tureckej jaskyne po deviatich dňoch

Medzinárodnému tímu záchranárov sa podarilo dostať do bezpečia amerického výskumníka Marka Dickeyho, ktorý v dôsledku krvácania do žalúdka na deväť dní uviazol v jaskyni na juhu Turecka. TASR informuje na základe utorkovej správy agentúr AFP a AP.

Skúsený jaskyniar a záchranár Dickey (40) náhle ochorel počas projektu mapovania jaskynného systému Morca v pohorí Taurus na juhu Turecka a uviazol v hĺbke približne 1000 metrov pod vstupom, uviedla Európska asociácia jaskynných záchranárov.

Záchranári vrátane maďarského lekára sa síce dostali k Dickeymu a ošetrili ho, trvalo však niekoľko dní, kým sa ho podarilo vyniesť von. Okrem iného bola totiž jaskyňa miestami príliš úzka pre nosidlá. Pred začatím evakuácie museli záchranári najprv rozšíriť niektoré užšie chodby jaskyne a nainštalovať laná, ktorými Dickeyho vytiahli na nosidlách do vertikálnych šácht. Pozdĺž cesty zriadili dočasné tábory, spresňuje AP.

"Mark Dickey je vonku z jaskyne Morca. Je v poriadku a starajú sa o neho záchranári v tábore," uviedla vo vyhlásení v noci na utorok turecká speleologická federácia.

Na záchrannej operácii sa podieľalo viac než 190 ľudí vrátane lekárov, zdravotníkov a jaskyniarov z Bulharska, Chorvátska, Maďarska, Poľska, Talianska a Turecka.

Nebolo bezprostredne jasné, čo spôsobilo Dickeyho zdravotný problém. Krvácanie u neho začalo 2. septembra, kolegov na povrchu sa mu však podarilo upozorniť až ďalšie ráno. V jaskyni bolo navyše pomerne chladno; teplota sa pohybovala len okolo štyroch až šiestich stupňov Celzia.

(tasr)

  |  

Tragický pád paraglajdistu v Tatrách: Polícia začala trestné stíhanie

POPRAD – Polícia začala v prípade nedeľného tragického pádu paraglajdistu počas letu vo Vysokých Tatrách trestné stíhanie pre prečin usmrtenia.

Informuje o tom na sociálnej sieti. Dvadsaťosemročný Poliak utrpel pri páde zranenia nezlučiteľné so životom. Jeho telo bolo nájdené v Gerlachovskom kotli, približne 400 metrov nad Tatranskou magistrálou.

(sita)

  |  

Kim Čong-un pricestoval za Putinom. Svet čaká, či KĽDR dodá Rusku zbrane pre vojnu Ukrajine

Vlak so severokórejským vodcom Kim Čong-unom vstúpil na územie Ruska, potvrdila v utorok ruská štátna tlačová agentúra RIA Novosti. TASR informuje podľa správy agentúry AFP.

Vlak prešiel hranice v oblasti Prímorského kraja hraničiaceho so Severnou Kóreou na ruskom Ďalekom východe, spresnila agentúra. Ruské médiá zverejnili aj fotografie súkromného obrneného vlaku severokórejského vodcu s tmavozelenými vozňami, ktorý po trati ťahala lokomotíva ruských železníc.

O Kimovom príchode do Ruska už predtým informovalo aj juhokórejské ministerstvo obrany. Severokórejské štátne médiá už predtým uviedli, že Kim sa vydal na cestu vlakom do Ruska už v nedeľu popoludní miestneho času. Podľa agentúry Jonhap mu trvala cesta vlakom do mesta Vladivostok na ruskom Ďalekom východe viac než 20 hodín. Ide zároveň o prvú Kimovu návštevu Ruska za uplynulé štyri roky a jeho prvú cestu do zahraničia od vypuknutia pandémie COVID-19.

Experti sa domnievajú, že stretnutie medzi severokórejským lídrom a Putinom vo Vladivostoku sa bude sústreďovať na dohodu o zbraniach, pričom Putin údajne žiada Severnú Kóreu o zbrane do vojny, ktorú Moskva vedie proti Ukrajine, pripomína AFP.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov medzitým podľa agentúry Reuters uviedol, že Kimova cesta do Ruska a jeho stretnutie s Putinom bude predstavovať "plnohodnotnú návštevu".

Spojené štáty v pondelok označili plánované stretnutie za prosbu o pomoc zo strany Putina. USA zároveň varovali Rusko i KĽDR pred možnými dohodami o poskytnutí zbraní.

(tasr)

  |  

Ministri Rady Európy rokovali o zodpovednosti Ruska za zločiny na Ukrajine

Ministri spravodlivosti a ďalší zástupcovia Rady Európy (RE) v pondelok na konferencii v lotyšskej metropole Riga rokovali o spôsoboch, ako vyvodiť zodpovednosť voči Rusku za vojnové zločiny na Ukrajine. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry DPA.

Na neformálnom stretnutí sa zaoberali aj náhradou škôd spôsobených ruskou inváziou, návratom ukrajinských detí unesených Moskvou a zriadením osobitného tribunálu. Prítomný bol aj ukrajinský minister spravodlivosti Denys Maliuska a ukrajinský generálny prokurátor Andrij Kostin.

"Sme presvedčení, že všetky obvinenia zo zločinov vrátane vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a genocídy, ktoré spáchali ruské sily na Ukrajine, sa musia v plnej miere vyšetriť a v odôvodnených prípadoch stíhať na štátnej a medzinárodnej úrovni, aby zodpovední za svoje činy skladali účty. Spravodlivosti musí byť učinené zadosť v prípade všetkých obetí," uvádza sa v spoločnom vyhlásení, ktoré prijalo viac ako 40 krajín.

"Na území Ukrajiny bolo spáchané obrovské množstvo vojnových zločinov. Státisíce ľudí sa vzpierali a stali sa obeťami vojnových zločinov alebo iných zločinov spáchaných ruskými silami," povedal Maliuska, pričom vyzval na "vytvorenie komplexného mechanizmu, cez ktorý by sa Rusko zodpovedalo za svoje skutky".

Rada Európy bola založená v roku 1949 na ochranu demokracie, ľudských práv a právneho štátu v Európe. Je nezávislá od Európskej únie. Má tiež oveľa viac členov ako EÚ vrátane takmer všetkých európskych štátov. Ukrajina je členom RE od roku 1995. Rusko bolo z tohto zoskupenia vylúčené krátko po tom, ako vo februári 2022 začalo inváziu na Ukrajinu v plnom rozsahu.

(tasr)

  |  

V Barcelone sa zišli desaťtísíce podporovateľov nezávislosti Katalánska. Požadovali nezávislosť

Desaťtisíce ľudí sa v pondelok večer zhromaždili v Barcelone pri príležitosti Národného dňa Katalánska. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Podporovatelia odtrhnutia Katalánska od zvyšku Španielska sa zhromaždili na námestí Placa d'Espanya (Španielske námestie) v centre Barcelony. Zhromaždení ľudia skandovali heslá ako "nezávislosť, sloboda".

V Katalánsku sa 11. septembra pripomína dobytie Barcelony španielskymi vojskami z roku 1714. V uplynulých rokoch toto výročie sprevádzajú masové demonštrácie separatistov.

Šéf katalánskej regionálnej vlády Pere Aragones krátko pred zhromaždením povedal, že príležitosť, ktorú predstavuje náhla dôležitosť katalánskych strán pri zostavovaní novej španielskej vlády, by sa nemala premeškať.

Ako pripomína DPA, obe katalánske separatistické strany v parlamente v najbližších týždňoch rozhodnú, či dočasný predseda vlády Pedro Sánchez uspeje pri formovaní novej vlády, alebo či sa budú konať ďalšie voľby.

Bez hlasov Kataláncov by Sánchezovi socialisti (PSOE) nemali väčšinu. Opozičný líder Alberto Núňez Feijóo z konzervatívnej Ľudovej strany (PP), ktorá vo voľbách z 23. júla získala najviac parlamentných kresiel, má zatiaľ čas na vytvorenie vládnej koalície do 27. septembra.

(tasr)