Peter Núñez: Štandard prekročil hranicu viac ako milión čitateľov a pred sebou má veľké plány

Predtým, než sa spýtam na budúcnosť, popíšme realitu, ako sme na tom.

Uplynul rok odvtedy, čo sa udiali zásadné zmeny, keď Saidler & Co. zvýšili svoj kapitálový vklad a zároveň aj podiel v spoločnosti. Tieto peniaze boli použité na radikálnu zmenu Štandardu, zmenili sme dizajn, sídlo, investovali sme do rozširovania redakcie a počas roka sme vybudovali sieť šiestich regionálnych redakcií, vrátane Bratislavského a Banskobystrického Štandardu fungujúceho od 6. septembra. Čítanosť sme navýšili takmer trojnásobne na vyše milión unikátnych čitateľov mesačne. Tak vyzerajú kvantitatívne a fyzické ukazovatele.

Cieľom rozhovoru je poodhaliť plány, aké teda sú?

Ešte by som sa, ak dovolíš, vyjadril k tomu, čo sa dialo doteraz. Posledných 12 mesiacov sme sa starali hlavne o zvýšenie kvality produktu a obsahu média. Teraz nás čaká ďalšia úloha. Monetizácia obsahu, aby sme si na seba zarobili, pretože v našom videní sveta je zárukou nezávislosti finančná nezávislosť. Vrátane nezávislosti od peňazí investorov. A keďže neakceptujeme väčšinu typov reklamy a žiadnu politickú reklamu, naším dominantným zdrojom financovania môže byť jedine čitateľ. Platiaci čitateľ. Toto bol zámer od začiatku.

Koľko si dnes dokážeme zarobiť?

K dnešnému dňu máme pokrytých asi 20 percent bežných mesačných nákladov. Držíme sa nášho biznisplánu, a očakávame, že budúci rok sa dostaneme do čiernych čísel.

To sú dlhodobé ciele. Aké sú tie krátkodobé?

Chceme ďalej rásť, rozvíjať sa a posilňovať svoju pozíciu. Sme pripravení na ďalší extenzívny rast.

Znie to tajomne, o čo ide?

Ide o okolité krajiny. Sme rozhodnutí, že do konca budúceho roka chceme byť médiom, ktoré bude minimálne v dvoch štátoch strednej Európy. To je teritórium, ktoré považujeme za našu prirodzenú oblasť záujmu, takto o rok chceme byť aj za hranicami Slovenska.

Ide tu o projekt zakladania nových médií alebo o akvizície už existujúcich mediálnych domov?

Aj, aj. Obe cesty sú prípustné. V podstate smerujeme k tomu, že budeme zakladať nové médiá, no len čo bude príležitosť a bude za dobrú cenu, tak nepohrdneme ani akvizíciou. Peniaze na tento typ rozvoja sú k dispozícii.

Pod snahou o akvizície si má čitateľ predstaviť skôr menšie alebo prípadne aj väčšie médiá?

Má to nejaký strop, ale vzhľadom na zázemie, ktoré do Štandardu prináša Saidler & Co., môžeme rozmýšľať aj o takých akvizíciách, o ktorých by som ja ako fyzická osoba ani podnikateľ nemohol uvažovať.

Čo to znamená pre vlastnícku štruktúru Štandardu?

Pokiaľ ide o akcie, v tomto okamihu som – samozrejme, spoločne s manželkou – ešte stále tesne väčšinovým spolumajiteľom a mám v Štandarde dvoch ďalších akcionárov. Veľkým 47-percentným akcionárom je Saidler & Co. a 2 percentá drží pán Peter Peťovský, bývalý spolumajiteľ a zakladateľ Trenčianskeho Terajšku. Bolo to regionálne trenčianske vydavateľstvo, ktoré sme vtiahli do našej štruktúry a stalo sa základom pre regionálne redakcie.

Zmenia tieto plány vlastnícku štruktúru?

Určite áno. Pretože ja už ďalšie peniaze do Štandardu nebudem investovať. Dôjde na navýšenie základného kapitálu a budeme doterajšie investície kapitalizovať v akciách. A ja sa stanem menšinovým akcionárom a Saidler & Co. väčšinovým.

Čo konkrétne to znamená pre Štandard a čo pre teba osobne?

Pripravujem sa na predaj časti svojich akcií tak, aby som naplnil vlastný pôvodný biznisový cieľ projektu Štandard, ktorý som napokon aj verejne deklaroval. Ak si spomínaš, tým cieľom bol zisk, aj keď to v tom okamihu znelo trochu absurdne. Dnes sa to stáva realitou. Čo znamená, že v rámci nasledujúcich akciových operácií si chcem z firmy „vytiahnuť“ svoje peniaze vložené na začiatku. A chcem, samozrejme, aj zisk. Za optimum považujem štvornásobok vloženej sumy.

Nie je to trochu prehnané?

Odvážne to je, ja však dúfam, že nie príliš. Celé moje podnikanie je postavené na odvážnych krokoch a vysokých očakávaniach. Bude veľmi fajn, ak do môjho životopisu pribudne aj úspešný príbeh založenia Štandardu a následného ziskového čiastočného exitu.

Vrátim sa k predošlej otázke. Čo to bude znamenať pre samotný Štandard? 

Ak som bol zakladateľom a investorom a financovanie bolo podstatnou časťou môjho „údelu“, oddnes už peniaze nebudú mojou starosťou. Moje zadania a úlohy sa radikálne zmenia, dali by sa zhrnúť pod výraz „rozvoj nových biznisov“. Budem sa viac venovať našim novým multimediálnym aktivitám, kde si myslím, že moje skúsenosti môžu byť veľkým prínosom.

Vo vzťahu k Štandardu tieto perspektívne zmeny znamenajú, že sa z „divokého“ start-upového projektu profiluje stále silnejšie a stabilnejšie médium s profesionálnou štruktúrou a zázemím.

Keď sa u nás hovorí o vstupe nového investora do média, vždy to vyvolá obavu, či nepôjde o niekoho z oligarchov v slovenskom a česko-slovenskom prostredí, čo, prirodzene, vždy vedie k obavám. Kto by mohli byť noví akcionári?

Dohoda so Saidler & Co. znie, že pri vstupe akéhokoľvek ďalšieho akcionára si budeme spolu držať väčšinový podiel, takže manažment spoločnosti zostane zachovaný tak, ako ho poznáme dnes.

Po druhé, ak je oligarchia chápaná ako skupina najbohatších a najvplyvnejších ľudí v štáte, tak potom je úplne jasné, že absolútnu väčšinu kľúčových médií na Slovensku a v Česku už oligarchovia vlastnia. Televízie, printy aj online médiá. Nemeckí, respektíve americkí oligarchovia odišli a prebrali to tu domáci. A ja osobne sa z toho teším. V každom prípade, pri spôsobe, akým konajú Saidler & Co., by som bol prekvapený, ak by investorom bola lokálna skupina. A nový investor v žiadnom prípade neohrozí líniu a identitu Štandardu. To máme dohodnuté, to si postrážime.

To je dôležitá poznámka, v redakcii o nej vieme, ale pre čitateľov je potrebné o tom hovoriť.

Súhlasím.

Tým, že máš zázemie v televíznej brandži, mnoho ľudí od začiatku očakávalo, že Štandard bude mať aj svoj video- alebo televízny rozmer. Od začiatku sme o tom veľa hovorili, ale doteraz sme neurobili rozhodný krok, možno je dobrá príležitosť objasniť prečo.

Ak niečo budeme robiť, chcem, aby to malo špičkovú úroveň. A to naozaj nie je ani jednoduché, ani lacné.

Veci sa menia, mení sa aj Fox News a celé digitálne prostredie, stačí sa pozrieť na prebiehajúce revolúcie a revolty v médiách. Ako Elon Musk zmenil Twitter na X a ako narástla divácka klientela Tuckera Carlsona z 5 – 6 miliónov na Foxe na 40 – 60 až 120 miliónov divákov na platforme X. Deje sa toho veľa a pre nás, tvorcov konzervatívneho obsahu, je jasná jedna axióma: dopyt po kvalitnom obsahu je enormný. Preto sa so Saidler & Co. rozprávame o plánoch, že by sme vybudovali niečo ako Fox News na výlučne digitálnej báze pre strednú Európu. Projekt, ktorý bude produkovať kontent blízky nášmu pohľadu na svet. Je to mimoriadne ambiciózna aktivita, vyžaduje si veľké zdroje, ale ako akcionári sme rozhodnutí dotiahnuť to do víťazného konca. Presné kontúry ešte nepoznáme, rozpočet ešte nemáme, ale už o tom intenzívne debatujeme.

Poviem ešte niečo, čo bude pôsobiť veľmi neobvykle. Chceme, aby sídlo toho, čo pracovne nazývame stredoeurópskym Fox News, bolo v Bratislave. Bežne sa stáva, že zahraniční investori si centrály svojich firiem ťahajú do svojich krajín, tu je to inak. Ukazuje to nadštandardný vzťah Saidler & Co. k Slovensku a mňa to ako Slováka teší.

Plánuje Saidler & Co. investovať na Slovensku aj mimo Štandardu?

Na toto by ti naozaj mali odpovedať oni. Ale azda môžem povedať, že po investíciách do nehnuteľností v Trenčíne, ktoré majú pre nich skôr historické a rodinné dôvody, a tiež po investícii do Štandardu uvažujú, že sem prídu aj ako investičná banka. Ale na pochopenie toho, čo sa v Štandarde chystá, je, myslím si, dobré povedať si, kto vlastne Saidlerovci sú.

Vypýtal si si otázku. Pravidelne sa síce stretávame, ale keďže nevystupujú verejne, ako vnímaš rodinu Saidlerovcov, ktorá stojí za firmou Saidler & Co.?

Saidler & Co. je švajčiarska investičná firma. Majiteľom je rodina Saidlerovcov, čo je rakúska rodina, má však korene sčasti na Slovensku aj v Česku, časť ich príbuzných stále u nás žije. Časť ich rodiny hovorí okrem materinskej nemčiny aj plynule po slovensky, nestáva sa často, že by veľká zahraničná skupina mala takéto pevné prepojenie so Slovenskom a hlásila sa k tomu. Poznajú našu krajinu, nielen jej problémy, ale primárne naše prednosti, a na našom trhu nie sú žiadni nováčikovia. Vzťah a rešpekt k Slovensku si udržiavali aj počas komunizmu.

Na konci septembra budú voľby, keď sa niečo u nás mení v mediálnom svete, tak sa to vždy spája s politikou a straníckymi záujmami. Je nejaký súvis toho, o čom si hovoril, s politikou a voľbami?

Nie, nie je. Nemáme žiadneho favorita v týchto voľbách, zrušili sme akúkoľvek možnosť pre politické strany u nás akýmkoľvek spôsobom inzerovať, v Štandarde tak nebolo a nie je možné zaplatiť si politickú reklamu. Zaujíma nás konzervatívne médium ako biznis, nenecháme si to poškodiť politikou. Nič také nebolo a nebude. Ciele sú dlhodobé, voľby budú aj o štyri roky, aj o štyridsať rokov. Zažil som na Slovensku toľko bubnovania a rečí o osudových voľbách a ešte osudovejších križovatkách pre krajinu, že táto mobilizácia mi už príde trápna a nefunkčná. Politici si idú svojimi cestami a Štandard svojou. Krajina prežije všetkých politikov aj ich excesy a ja spravím všetko pre to, aby prežil aj Štandard. A aby mohol komentovať z konzervatívnych pozícií to dobré aj to zlé, čo sa na Slovensku bude diať.

Mimochodom, keď už sme pri politike, vieš, koho budeš voliť?

Nikoho. Som hrdý nevolič. Veľmi si vychutnávam, že na rozdiel od komunizmu mám skutočné volebné právo a nie volebnú povinnosť. Aj keď sa mi dlhodobo snažia politici, aktivisti a médiá nanútiť opak. Ja mám volebné právo a využijem ho, len keď budem chcieť. Tentoraz sa to nestane, nemám koho voliť.

Nechcem sa púšťať na konci rozhovoru do politiky, tento tvoj dlhodobý postoj poznám, ale predsa. Nejde predsa o jednoznačného favorita, trápiť s výberom sa budú viacerí, ale tieto voľby priamo ovplyvnia nielen zloženie parlamentu a vlády, ale aj vývoj zákonodarstva k základným civilizačným témam, ako je manželstvo, náboženská sloboda či identita muža a ženy, hneď za hranicami máme vojnu, kde hrozí eskalácia, nedajbože naše zapojenie do nej, pričom naše vlády sa na ňu vytrvalo pozerali americkými očami, čo väčšinu voličov u nás hnevá. Skrátka, nič také sme tu 30 rokov nemali. Ani to ťa nedonúti vybrať si niekoho?

Nie. A nie je to žiaden truc. Kaša sa nikdy neje taká horúca, ako sa uvarí. Mne sa z odstupu tá naša potreba spektakulárneho armagedonu, ktorý je už za rohom, zdá smiešna. Koncov sveta aj civilizácií už bolo veľa. Počkal by som si na ten naozajstný, biblický. A na ten by sa poctiví katolíci, ako si ty, mali vlastne tešiť. Ja, zástupca katolíckeho hriešneho ľudu, sa budem snažiť stihnúť spoveď v správnom okamihu. (Smiech.) Nie, teraz absolútne bez „srandy“. Verím v silu demokracie, aj bez môjho hlasu bude všetko tak, ako má byť.

Tento rozhovor chce transparentne ukázať, čo sa deje vo firme, aký je stav a aké sú plány. Ale základom všetkého je spokojný čitateľ. Čo to všetko znamená pre našich čitateľov a predplatiteľov?

Že to najlepšie je pred nami. Aspoň dúfam. Chystáme viacero zmien, ktoré budeme postupne zverejňovať. Sme presvedčení, že to budú zmeny k lepšiemu. A máme už zadefinované aj krédo, ktoré nanovo vystihuje naše poslanie, hoci sa ním riadime už od vzniku Štandardu.

Tak ho prezraďme.

Jasné. Misia Štandardu znie: Pravda je len jedna. Snažíme sa ju nájsť.