Ako mladý vojak prežil pád z idúceho rýchlika. Život si užíva aj napriek drsným následkom

Viete si to predstaviť? Ste na základnej vojenskej službe na útvare v Stříbre, máte 19 rokov a ste v plnej sile. Po piatich mesiacoch od narukovania dostanete v septembri 1973 po prvý raz „opušťák“ z kasární, cestujete vlakom s dvoma kamarátmi domov a vtom príde bez varovania takmer smrteľná rana osudu, ktorá vám navždy zmení život.

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťSmrť Lucie v Čachticiach má dohru. Padlo obvinenie

Rodákovi z Opatovej, ktorý za jazdy vypadol z rýchlika idúceho rýchlosťou 100 km/h (podľa vyšetrovacích spisov), sa v sekunde všetko zmenilo. Po tvrdom páde na násyp s kameňmi visel jeho život na vlásku. Iba zázrakom ten hrôzostrašný pád prežil, i keď s vážnymi zraneniami. Bol celý krvavý, poudieraný, opuchnutý, mal narazenú chrbticu, otras mozgu a znefunkčnenú pravú ruku.

„Teraz viem, že akonáhle sa vlak rozbehol, mali sme si hneď sadnúť na prvé voľné sedadlo, ale chceli sme sedieť spolu. Niekoľko minút sme si hľadali miesto, prešli sme dva vagóny, išiel som ako prvý a pri vonkajších dverách som sa snažiť dať cestovný lístok do vrecka saka. V tom s vlakom poriadne myklo, stratil som rovnováhu, narazil som do tých dverí, ktoré sa náhle otvorili. Poslednú vec, ktorú si pamätám, bolo, že som sa ešte pokúsil chytiť tyčky pri dverách, ale už to nešlo. Po páde som bol v bezvedomí, ale zobudil som sa ešte na tom násype. Vo vlaku mi poskytovali prvú pomoc. Našťastie mi niečo od bolesti pichli, lebo inak by som sa zbláznil. Odviezli ma do vojenskej nemocnice v Plzni, kde mi urobili všetky potrebné zdravotnícke úkony a kde som strávil tri mesiace,“ povedal pre Trenčiansky Štandard Ján Gavenda, s ktorým sme sa stretli v Dubnici n. V.

Mohlo by vás zaujímať

KomentárPrezidentka by sa mala vyvarovať ďalších chýb, ako bola tá s kňazom Kuffom

Veľmi sa bál, aby mu pravú ruku neamputovali. Napokon to nebolo nutné, ale lekár mu po základných vyšetreniach povedal, že túto ruku bude mať už ochrnutú, operácia by nepomohla a musí sa naučiť žiť iba s jednou funkčnou rukou. Prispôsobiť sa novej realite nebolo jednoduché. Vtedy bol trochu zúfalý, ale mal v srdci vieru, ktorá ho ochránila pred čiernymi myšlienkami.

„Nikdy som o Bohu nezapochyboval. Iba som sa pýtal, prečo sa to stalo, ale prijal som to ako obetu, že práve cez to moje utrpenie a bolesť sa môžem snažiť svojou činnosťou o spásu duší.“

Nerezignoval. Vyštudoval Strednú ekonomickú školu a až do dôchodku robil v ZŤS Dubnica dispečera. Veľmi mu pomohli jeho rodičia, strýko a potom aj vlastná rodina.

„Do pútnického mesta Dubnica n. V., kde sa cítim veľmi dobre, som sa priženil. Svadbu sme mali v roku 1981. Zoznámili nás kolegyne z práce. Sme spolu 42 rokov. Navzájom sa podporujeme. Keďže moja žena Marta má tiež určité zdravotné problémy, a to už od narodenia, vieme sa lepšie pochopiť a navzájom sa podporujeme. Máme 41-ročnú dcéru Gabiku a 38-ročného syna Michala. A štyri vnúčatá: Radku, Adama, Dominika a Tomáša, pričom piate je na ceste.“

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťPred týmto policajtom z Dubnice nad Váhom by ste veru neutiekli

Ján Gavenda ako salezián spolupracovník je aktívny v katolíckej komunite. Nie z povinnosti, ale preto, že sám chce pomáhať. Napr. pri upratovaní Kostola sv. Jakuba i Kostola sv. Jána Bosca. Na sv. omšiach číta liturgiu v chrámoch, v okolí ktorých (plus v okolí dubnickej Kalvárie) precízne a s radosťou dokáže čistiť tieto priestory od vyrastajúcej buriny.

S jednou rukou dokáže toho viac ako niekto s oboma zdravými. Je pracovitý a vo svojom voľnom čase rád chodí na turistiku. Veľmi dobre pláva a z cestovania vlakmi nemá žiadnu traumu. Naopak, má to v obľube. Občas si zahrá bowling. Hoci jazdiť na bicykli nemôže, nevadí mu to. Takisto sa vedel vysporiadať s tým, že si po tom úraze nemohol splniť chlapčenský sen a pracovať ako horský záchranár v Tatrách.

„Vážim si a milujem život. Každý jeden deň je Boží dar,“ dodal pre Trenčiansky Štandard Ján Gavenda, ktorý napriek svojmu dlhoročnému zdravotnému hendikepu žije plnohodnotne, má úctu k ľuďom a k životu.