Projekt #Access má ambíciu zlepšiť život v prihraničnej oblasti

Problémy robia uznanie vzdelania a prevoz pacientov

Projekt Podpora legálnej dostupnosti na slovensko-maďarskej hranici (#ACCESS) vyvrcholí v roku 2029. Jeho ambíciou je eliminovať právne a administratívne prekážky v prihraničnej oblasti. Financovaný je z programu Interreg VI-A Maďarsko – Slovensko. Európska únia doňho vloží celkovo 1,4 milióna eur.

Odlišné právne systémy oboch krajín majú vplyv na uznávanie diplomov, nerovnaké systémy odborného vzdelávania, obmedzený pohyb sanitiek cez hranice a imobilitu pacientov, odlišné normy pre miestne produkty, daňové problémy výrobcov, alebo rozdielne normy pre verejnú dopravu. Zasiahnuté sú takisto zamestnanosť, zvládanie katastrof a verejné obstarávanie.

Riaditeľ neziskovej organizácie CESCI Carpathia, bývalý župan a košický primátor Rudolf Bauer, sa téme slovensko-maďarského pohraničia venuje dlhodobo. „Jednak preto, že Košice sú blízko pohraničia, a jednak preto, že sme vždy mali dobrú spoluprácu; či už s Miškolcom, alebo posledných viac ako desať rokov s CESCI Budapešť,“ vysvetlil. „Chceme predstaviť riešenia, ktoré už na iných hraniciach, napríklad na belgicko-francúzskej, existujú.“ Využijú pritom európske databázy a skúsenosti z ďalších regiónov.

Po právnej analýze môže byť na ťahu Národná rada

Ako informoval R. Bauer, prvý rok bude venovaný monitoringu urgentných a nepríjemných prekážok, ktoré ľudia v prihraničnej oblasti pociťujú. Druhá etapa prinesie selekciu problémov a ich právnu analýzu. Zodpovedať by mala otázku, či je zmena možná a či treba meniť legislatívu v podobe európskej smernice, alebo vyhláškou v slovensko-maďarskej zmluve. Kľúčovým partnerom projektu bude preto Právnická fakulta UPJŠ.

„V úvodnej fáze spolupracujeme formou dodania študentov na prieskumy a spracovania základných otázok predložených riešiteľmi projektu. Plánujeme vypracovať právne analýzy problémov a navrhnúť možné riešenie, prípadne atakovať Národnú radu SR, ktorá jediná má možnosť zasahovať do legislatívneho procesu,“ vysvetlila prodekanka Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach Alena Krunková.

Pôjde o novodobé búranie bariér

Generálna konzulka Maďarska Ágota Hetey upozornila, že podmienky v prihraničnej oblasti sa dotýkajú desaťtisícov študentov a Slovákov žijúcich v Maďarsku, ako i nákupného turizmu. Župan Rastislav Trnka vyjadril túžbu, aby hranice zmizli aspoň z myslí ľudí. Primátor Košíc Jaroslav Polaček upozornil tiež na veľké rozdiely medzi Bratislavou a Košicami.

„Každý projekt, ktorý má stierať hranice a rušiť bariéry, nám dáva zmysel a posunie nás dopredu. Košice vedia byť bránou na všetky strany, sú historicky multikultúrne a multinárodné. Pred sto rokmi bolo normálne, že maďarskí študenti študovali na Slovensku a naopak. A nielen v maďarskom a slovenskom, ale i v ďalších piatich jazykoch, k čomu sa vraciame. Projekt #Access má prísť s tým, aké novodobé rúcanie bariér vieme vymyslieť,“ uviedol pre denník Štandard.

Colné prehliadky na hraniciach bývali pamätné

Niekoľko silných skúseností s cezhraničným pohybom opísala Lea Malá, generálna riaditeľka Sekcie programov cezhraničnej spolupráce Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Jej otec sa počas vojny narodil v Maďarsku, pretože tam bola najbližšia nemocnica. Prechod hranice v minulosti býval priam dobrodružný.

„Projekt hodnotíme veľmi pozitívne. Ako bolo povedané, ideálne je, keď sú hranice iba virtuálne, aby ľudia v pohraničí mali ku všetkému čo najjednoduchší prístup. Alebo keď prichádzajú za oddychom, či kultúrnym a prírodným dedičstvom. Teším sa na výsledky – zmapovanie prekážok, ale hlavne na to, že projekt bude hľadať riešenia a spolupráca medzi Maďarskom a Slovenskom sa ešte zintenzívni,“ povedala.

Viac spolupráce prináša viac prekážok

Zástupca Európskej komisie a manažér DG Regio Ricardo Ferreira zdôraznil, že za číslami musíme vidieť príbehy živých konkrétnych ľudí. Za veľmi komplikovanú označil situáciu na fínsko-ruskej hranici, kde do vypuknutia vojny na Ukrajine vládla výborná spolupráca, no teraz je hranica uzatvorená a Fínsko vstupuje do NATO. Druhá problémová oblasť je hranica s Ukrajinou, kde po skončení konfliktu bude treba premýšľať nad rekonštrukciou krajiny. Ťažké je to tiež na južnej hranici EÚ pri Stredozemnom mori kvôli tlaku migrácie.

„Na vnútorných hraniciach je mnoho príležitostí, no zároveň mnoho prekážok. Malá spolupráca je na rumunsko-bulharských hraniciach. Čo sa týka hraníc Nemecka s Francúzskom a Rakúskom, hraníc Beneluxu s Nemeckom, francúzsko-švajčiarskych a maďarských hraníc, vždy, keď urobíme pokrok, vynorí sa dvakrát toľko problémov. Na maďarsko-slovenských hraniciach sa objavia výzvy, pretože ambície spolupracovať sú veľmi vysoké. Mnoho spolupráce znamená, že objavíme veľa prekážok,“ upozornil Ricardo Ferreira.

Očakávajú hojnú úrodu problémov

Riaditeľ EZUS Ister – Granum Péter Nagy zvykol v detstve hranice prekračovať preplávaním Dunaja. Dnes má príjem na Slovensku aj v Maďarsku a zakúsil kvôli tomu komplikácie pri platení daní. „Myslím si, že čo sa týka zbierania cezhraničných problémov a obmedzení, bude projekt #Access hojný a úrodný. Je výzvou, na akej hlbokej úrovni ich dokáže riešiť. Niekedy to závisí i od výkonnej moci. Bol by som veľmi rád, ak by tam sedel niekto srdcom a dušou zanietený pre cezhraničné otázky,“ vyjadril prianie.

„Veľmi ma potešilo, že pozvanie prijalo toľko ľudí vrátane primátora a župana a že sú tu zástupcovia z Bruselu,“ podelil sa Rudolf Bauer. „O európskom kontexte je potrebné diskutovať a vysvetľovať ho medzi ľuďmi. Nemá to byť iba oblasť úzkeho okruhu právnych odborníkov, ale má tomu rozumieť i širšie publikum,“ myslí si.