Námet na túto knihu vznikol približne pred piatimi rokmi. „Vždy mám viac nápadov, ktoré rozpíšem a potom sa k námetu, ktorý ma volá, vrátim. Pri tomto som pocítila, že ho mám písať, poslala som ukážku Ikaru, zapáčila sa im, tak som ho dokončila. Od mojej poslednej knihy som mala dlhšiu pauzu, môj návrat k písaniu je tiež zaujímavý príbeh. Bola som na jednej besede s bezdomovcami, kde bol aj jeden po česky rozprávajúci muž. Vravela som, že mi už dlhšie nevyšla kniha a on mi povedal: Víte, asi jste potřebovala dlouhou pauzu, aby jste psala knihy na jinou tému. Potřebovala jste vnitřní přerod. Ja som sa postavila a poďakovala sa mu. Vyčítala som si totiž, že som prestala písať.“

Dej knihy je zasadený do kaviarne. „Nebudem, tajiť, že jej predlohou je známa košická kaviareň Slávia. Okrem toho ma inšpirovala aj skutočná kinokaviareň. Ako šestnásťročná som bola v Českej Lípe, kde v 80. rokoch fungovalo kino Kavárna, v ktorom boli okrúhle stolíky, pri ktorých obsluhovala čašníčka, vyvýšené pódium, svietili malé lampy a popri káve sa pozerali filmy, ktoré sa premietali.“

Ako vraví autorka, hlavnou postavou je v podstate každý, ale tou najhlavnejšou je záhadná pani Stela, majiteľka kaviarne. „Za zvláštnych, postupne vykreslených okolností sa do kaviarne dostávajú hostia, ktorí majú v tej chvíli nejaké trápenie a sú tam ‚pozývaní‘. Pani Stela sa s nimi rozpráva, trošičku ich naviguje v ich živote, ale nerobí to sama. Robí to podľa vedenia tých svetelných bytostí, ktoré chcú ľuďom pomáhať.“

V druhej časti knihy nazvanej Kino sa v kaviarni ocitnú tí ľudia, ktorí ubližujú, či ubližovali predchádzajúcim hosťom. „Je tam napríklad manželka bitá mužom, ktorý si našiel milenku, žena, ktorú podviedol jej partner a zároveň šéf vo firme, manželka, ktorá podviedla svojho manžela, alebo manžel, ktorý zistil, že bol podvedený manželkou a potom sa dozvie, že to celé bol na nich pripravený komplot. Títo ľudia, ktorí boli aktérmi toho ubližovania, ktorí ubližovali, sa za záhadných okolností dostali na premietanie do tohto kina, kde je premietnutý ich život. Premieta sa tak, že každý z nich môže vidieť len ten svoj film, nie film toho druhého, a tak vidí, čo spôsoboval. Je to taký zostrih udalostí v jeho živote. Podstatné na tom je, že on cíti to, čo cítila obeť jeho počínania," hovorí.

"To nie je za trest. Je to veľká šanca, aby sa hrdinovia tejto knihy – a zároveň aj ja ako autor, aj čitatelia – zamysleli nad tým, čo kedy komu spôsobili, aby ešte stihli povedať odpusť, prepáč, alebo to napraviť. Podľa mňa je to zlo, čo spáchame, nepremyslený skutok. Tvrdím, že neubližujeme zámerne, ale ubližujeme buď preto, lebo sme nerozumní, alebo sme veľmi nešťastní. Každý by mal premýšľať nad tým, čo robí, nad svojimi slovami, skutkami, pretože ten druhý netuší, čo nám môže spôsobiť, ako nás môže raniť to, čo nám povedal, ako nám to môže negatívnym spôsobom zmeniť život. Moja kniha je šancou, nádejou, možno trošku návodom, ako riešiť boľavé situácie. Úprimne verím, že sa niektorá z mojich kníh dočká aj filmového spracovania, čo je môj veľký sen, pretože moje knihy sú akoby mostom cez ‚slzavé údolie‘ a dávajú nielen spomínaný návod, ale aj šancu vyhnúť sa kolíziám vo vzťahoch či partnerstvách,“ dodáva Jarmila Repovská.

foto: archív J. R.