Príbeh Václava Vaška (1921 - 2009) je napínavý ako film. Po konci vojny sa stal krátko československým diplomatom v Moskve, kde chcel ako Kolakovičov žiak zohrať pozitívnu rolu. Oženil sa s Irinou Jukovovou, ale už v roku 1946 bol zo Sovietskeho zväzu odvolaný. Doma bol po komunistickom puči zadržaný, obvinený a v politickom procese odsúdený na 13 rokov väzenia. Jeho manželka musela zostať v Moskve a o tom, že majú spolu dcéru, sa dozvedel až po mnohých rokoch. Neskôr, po prepustení z väzenia, sa mu podarilo manželstvo obnoviť. V českom disente a po novembri 1989 v českom katolíckom prostredí zohral významnú a nezastupiteľnú rolu.
Prečítajte si, čo pre tohto statočného muža znamenal ruženec a ako sa ho modlil.
Izolácia od sveta
Izolácia od sveta bola v komunistickom väzení (v roku 1953) dokonalá. Ani návšteva, ani list. Samota bola skľučujúca, pokiaľ si na ňu človek nezvykol. Uvedomil som si, že izolácia od drahých, od sveta je prepracovaná súčasť vymývania mozgov. Tak som sa ja, zvyknutý na spoločnosť, stal kartuziánskym mníchom. Nechcel som to, ale zmieril som sa s tým ako s Božím povolaním do zvláštnej služby. Za odmenu som získal pokoj v duši, aký som dovtedy nepoznal, a nadhľad nad všetkým, čo ma obklopovalo.
