Cieľom súťaže je nájsť práce, ktoré sú praktické, realizovateľné a je možné využiť ich komerčne. Tento zámer sa v záverečných prácach podarilo predstaviť viacerým prihláseným. „Máme práce, o ktoré organizácie alebo firmy zo súkromného sektora prejavujú záujem a chceli by ich nasadiť do prevádzky, alebo aplikovať do procesu výroby. Mali sme k dispozícii množstvo kvalitných záverečných prác. Do užšieho výberu sa ich dostalo 27, čo je viac ako 100 % nárast oproti minulému roku. Tento rastúci trend ma veľmi teší,“ hovorí Milan Varga, manažér Innovlab Startup Center, DT ITSO SK.

Organizačne na súťaži participovala aj Technická univerzita v Košiciach, ktorá už dlhodobo spolupracuje ako partner súťaže o najlepšiu študentskú prácu. „Je nesmierne povzbudivé sledovať, s akou zodpovednosťou a odbornosťou niektorí naši študenti pristupujú k svojim záverečným prácam. Kvalita prihlásených prác je dôkazom toho, že na Technickej univerzite v Košiciach kladieme dôraz na vysoký štandard vzdelávania. Chcel by som vyzdvihnúť významnú úlohu našich vedúcich prác a školiteľov, ktorí sú neustále oporou a inšpiráciou pre študentov. Taktiež by som sa rád poďakoval partnerom z Deutsche Telekom IT Solutions Slovakia a z Innovlab Startup centra za ich cennú podporu. Spoločne vytvárame prostredie, kde sa inovácie a spolupráca medzi akademickou a podnikateľskou sférou neustále zlepšujú,“ vysvetľuje prof. Ing. Juraj Gazda, PhD., prorektor Technickej univerzity v Košiciach pre inovácie a transfer technológií.

Kvalitu prihlásených študentských prác hodnotil aj riaditeľ Univerzitného parku TECHNICOM doc. Ing. Miroslav Michalko, PhD., ktorý bol súčasťou poroty. „Účasť v porote bola pre mňa tento rok skutočne príjemnou záležitosťou. Potvrdila totiž trend nárastu kvality študentských prác. Vysoko oceňujem kreativitu, s ktorou pristúpili k zadaniu úlohy, využívanie najnovších prístupov a technológií. Zároveň malo veľa prác presah na praktické potreby firiem a trhu. Nepochybne veľkú zásluhu na tom majú aj školitelia a univerzitní a firemní konzultanti jednotlivých záverečných prác. Je možné konštatovať, že na trh práce prichádzajú mladí a šikovní študenti, ktorí môžu ďalej podporovať inovácie a zaujímavé riešenia pre región.“

Do súťaže TOP študentská práca sa zapájajú väčšinou študenti z TUKE a aj keď je z roka na rok prihlásených záverečných prác stále viac, jeden zo spoluorganizátorov apeluje aj na študentov iných univerzít.

„Veríme, že aj tohtoročné záverečné a výherné práce budú motivovať väčší počet študentov zapojiť sa do súťaže. Do budúcnosti plánujeme túto súťaž rozširovať a budeme veľmi radi, ak sa do nej aktívne zapoja aj študenti z iných univerzít a prispejú svojimi nápadmi, ktoré môžu zlepšiť život či svet,“ dodáva na záver Milan Varga.

Kategória Smart City (Inteligentné mesto):

Víťaz:  Miroslav Murín
Téma: Návrh a implementácia inteligentnej prezentačnej miestnosti s multizdrojovou videoanalytikou

Vytvorili sme vlastný natrénovaný model pre strojové videnie. Úlohou modelu bolo detegovať osoby a presne ich spočítať. Aktuálne dostupné modely, ktoré boli trénované na COCO datasete, boli pomerne nepresné. Pri konferenciách s obrovským množstvom ľudí sa napríklad mnoho ľudí prekrývalo, čím vznikali problémy pri ich správnom sčítaní. Keď sa napríklad nachádzalo v miestnosti 50 ľudí, pôvodné modely spočítali len dvadsať osôb. Náš model dosahuje pomerne vysokú presnosť a dokáže s vysokou presnosťou určiť presný počet osôb. Program ponúka aj štatistiky, kde si vie administrátor pozrieť, koľko osôb sa v danom priestore nachádzalo. Vytvorili sme taktiež softvér, ktorý ponúka rôzne prvky, ako automatizovať miestnosť – napríklad prepis reči do textu, automatický preklad do angličtiny či nemčiny, a to bez nutnosti použitia internetu. Ďalším zaujímavým prvkom bolo ovládanie miestnosti pomocou jazykových príkazov. Veľkou výhodou celej aplikácie je, že je úplne nastaviteľná a konfigurovateľná, čiže nie je stavaná na jednu miestnosť, ale je možné ju využívať takmer kdekoľvek.

Kategória Healthcare (Zdravotníctvo):

Víťaz:  Branko Štefanovič
Téma: Inovatívne prístupy pri ortézoterapii trupu

Mojou úlohou bolo riešiť inovatívne metódy vo využití pri ortézoterapii trupu, kde som využíval moderné technológie, ako sú 3D skenovanie, 3D modelovanie a aditívna výroba. Vychádzal som zo štatistiky z kúpeľnej starostlivosti na slovenskom území, kde som zistil, že počet detských skoliotických pacientov na Slovensku sa za posledných 10 rokov viac ako zdvojnásobil, čo môže mať negatívny vplyv na výrobu špeciálnych ortotických zariadení. Tým pádom je vhodné využiť nové, moderné technológie pri výrobe týchto pomôcok. Na základe toho som realizoval výskum, v rámci ktorého som overoval tieto technológie a tiež som ich prakticky používal. Začali sme overovaním technológie 3D skenovania, kde sme využívali rozličné 3D skenovacie zariadenia a porovnávali ich vhodnosť. Zistili sme, že máme dostatočne povrchovo presné výsledky na to, aby sme vedeli vytvárať individuálne ortotické zariadenia. Taktiež sme využívali CAD softvéry a overovali sme aj povrchovú presnosť 3D výtlačkov. Na základe týchto výsledkov sme robili aj praktické experimenty, kde sme vytvárali trupové peloty, ktoré boli vytvárané podľa 3D skenu pacienta na mieru vo virtuálnom CAD softvéri. Zároveň som pracoval s Ing. Tomášom Breškovičom, PhD., a jeho startupom Arttege Ortho 3D a spoločne sme vytvárali prediktívnu analýzu skoliotickej krivky konkrétneho pacienta, na základe ktorej bola vytváraná individuálna podložka, ktorá má slúžiť na podopretie lumbálnej časti chrbtice. Túto pomôcku sa nám podarilo vyrobiť pomocou aditívnych technológií. Podložkou sa korigovala chrbtica do žiaduceho stavu, prinášala pacientovi úľavu, a tým pádom sa mu zlepšil fyzický stav. Tieto výsledky dokážeme použiť aj v inej oblasti protetiky a ortotiky, alebo pri výrobe a návrhu individuálnych medicínskych zariadení a pomôcok.

Kategória Industry (Priemysel):

Víťaz: František Kupec

Téma: Návrh inovatívneho prvku časti karosérie automobilu s cieľom optimalizácie aerodynamiky

Na práci som spolupracoval s technologickým vývojovým centrom Škoda Auto Mladá Boleslav. Realizoval som ju v Českej republike, kde som aktívne absolvoval počas doktorandského štúdia niekoľko stáží. Počas nich som pracoval na vývoji priamo v technologickom centre Škoda Auto. Princípom práce je návrh aerodynamického prvku karosérie, ktorý sa nachádza na áčkovom stĺpiku – medzi čelným a bočným sklom vozidla. V súčasnosti Európska únia tlačí na zníženie energetickej spotreby automobilov, resp. zníženie emisií pri spaľovacích vozidlách. Zároveň sa však výrobcovia snažia predĺžiť dojazd elektrických vozidiel. Jednou z ciest, ako to dosiahnuť, teda znížiť emisie a zvýšiť dojazd elektromobilov, je optimalizovať aerodynamiku a prúdenie okolo vozidla. Takéto detaily na karosérii môžu napríklad zvýšiť dojazd, ktorý sa dá pri elektrickom aute predĺžiť o 10 až 20 km. Som rád, že som mohol prispieť návrhom či spracovaním tejto štúdie, v rámci ktorej som spolupracoval priamo s vývojovými inžiniermi a metodikou, ktorá sa používa pri vývoji súčasných automobilov.

Foto: Natália Novotná, Innovlab startup center DT ITSO SK