V Ľubovnianskej knižnici v Starej Ľubovni sa o 17.00 hod. tešia na osobnú účasť autora fotografickej výstavy Labe – Odra – Dunaj, rieky troch morí, Zdeňka Lyčku pri derniére tejto výstavy. 

Utorok 24. 10. 2023

Po stopách československých legionárov v Kirgizsku. Čo boli československé légie, ktoré mali obrovskú zásluhu na medzinárodnom uznaní nového štátu v Európe – Československa a ako sa vojnoví zajatci z Ruska po 1. svetovej vojne – Česi i Slováci – vlastne dostali do Kyrgyzstanu, to nám povie cestovateľ, spisovateľ a fotograf, bývalý veľvyslanec ČR v Dánsku Zdeněk Lyčka v Spoločenskom klube Českého spolku v Košiciach o 15.00.

„Výrazný akcent na česko-slovenskú vzájomnosť bude mať v ten deň záverečný koncert Dní českej kultúry 2023 nazvaný Česká hudba v múzeu – most medzi nami. Ono to vlastne bude tak, že hudobný most v Múzeu Vojtecha Löfflera o 17.00 hod. povedie aj opačným smerom, zo  Slovenska do Čiech, pretože koncertovať bude vynikajúce Československé komorné duo – český huslista Pavel Burdych a jeho slovenská manželka, klaviristka Zuzana Berešová, rodáčka z Pavloviec nad Uhom. A skladatelia budú tiež českí i slovenskí (Česi Smetana, Dvořák, Janáček, Martinů a Slováci Kéler, Kupkovič a Machajdík),“ hovorí predsedníčka Českého spolku v Košiciach Dagmar Takácsová. 

Po skončení koncertu si jeho návštevníci môžu pozrieť v tomto múzeu výstavu 100 rokov rozhlasového vysielania v Československu. „Rozhlasové vysielanie pre verejnosť sa v Československu začalo 18. mája 1923. S pravidelným programom predbehla Radiojournal (prvotný názov Československého rozhlasu) v Európe len BBC. V mnohých okamihoch dejín zohral Československý rozhlas zásadnú úlohu. Prostredníctvom unikátnych fotografií z archívu Českého rozhlasu ponúkame pohľad do života  Československého/Českého rozhlasu, jeho minulosti a súčasnosti. Pomocou QR kódov si môžete aj vypočuť niektoré nahrávky z archívu tejto významnej inštitúcie,“ objasňuje Dagmar Takácsová.

Streda 25. 10. 2023

Koncert Československého komorného dua si vypočujú aj v Michaloviach, v Galérii Zemplínskeho kultúrneho centra o 17.00

Veľmi zaujímavá výstava fotografií bude vo Verejnej knižnici Jána Bocatia na Hviezdoslavovej ulici. Predsedníčka Českého spolku o nej prezrádza viac: „Výstavu Labe – Odra – Dunaj, rieky troch morí, časť Dunaj, otvorí osobne sám autor Zdeněk Lyčka. Ten v júli 2015 vycestoval do Čierneho lesa v Bavorsku, na sútoku dvoch zdrojníc Dunaja, Bregu a Brigachu, nasadol do kajaku a po troch týždňoch a 1 250 km z neho vystúpil 100 kilometrov južne od Budapešti. Po ceste zachytil svojím fotoaparátom množstvo pozoruhodných vecí. Príďte sa pokochať unikátnymi zábermi a rozprávaním o nich a celej Lyčkovej ceste.“

Štvrtok 26. 10. 2023

Hudobný skladateľ, huslista a dirigent Béla Kéler sa narodil v Bardejove 13. februára 1820. Prvý opus z celkového počtu 139 vydaných skladieb uzrel svetlo sveta v roku 1846, v roku 1854 sa začala v Berlíne jeho dirigentská kariéra, nasledovali Viedeň, Budapešť a Wiesbaden, kde je aj pochovaný. S dirigentskou taktovkou precestoval mnohé európske hudobné scény. Doma ostal úplne zabudnutý. Jeho odkaz začala až v roku 2014 prezentovať novozaložená Spoločnosť Bélu Kélera. K prezentácii Kélerovho hudobného odkazu prispieva aj kniha s názvom Béla Kéler - maestro z Bardejova, ktorú napísal Pavel Burdych, huslista Československého komorného dua. Autor nám ju osobne predstaví v Hudobnom salóne Verejnej knižnice Jána Bocatia o 16.30.

Týmto sa jubilejné 30. Dni českej kultúry ukončia, samozrejme, až na niekoľko už inštalovaných výstav, ktoré presiahnu do novembra.

„Výročie vzniku Československa nám musí pripomínať, že ak sa majú česká a slovenská spoločnosť ďalej priaznivo rozvíjať, musíme sa znova a znova vracať k ideálom, na ktorých sa začal budovať ich moderný rozvoj, k ideálom, zásadám a aplikácii reálnych prvkov demokracie, ku korektnej politickej súťaži, nezištnosti a čestnosti vo verejnom živote, k rovnakej spravodlivosti pre všetkých, statočnému občianskemu správaniu a občianskej zodpovednosti i poctivej práci konanej rovnako svedomito a sústavne, či ide o veľké veci, alebo o každodenné drobnosti života. A musí nám tiež pripomínať, že to, čo máme dnes, nie je samozrejmé a my by sme to mohli veľmi rýchlo stratiť spolu s demokraciou a ľudskou slobodou. Možnože práve toto by nám chceli zakladatelia Československa povedať ako odkaz pre dnešnú dobu. A požiadali by nás, aby sme to uložili do srdca sebe i našim potomkom,“ uzatvára Dagmar Takácsová.