Trenčianske tulene: Otužovanie má množstvo benefitov, no netreba sa hrať na hrdinov
TRENČÍN – O otužovaní sa popísalo množstvo článkov. V Trenčíne tento šport zažíva zlatý vek. O tom, ako začať a prečo pokračovať, sme sa porozprávali s predsedkyňou Občianskeho združenia (OZ) Otužilci a zimní plavci Trenčianske tulene Zděnkou Švantnerovou.
Trenčianski otužilci: Otužovanie má množstvo benefitov, no netreba sa hrať na hrdinov. Foto: Otužilci a zimní plavci/Trenčianske tulene/Facebook
OZ Otužilci a zimní plavci Trenčianske tulene má aktuálne 74 členov. Počet členov sa rok od roku mení. Často totiž pristupujú ľudia, ktorí postupom času stratia o tento šport záujem alebo sa u nich zmenia športové priority, či sa ocitnú v neľahkej životnej alebo zdravotnej situácii. OZ je otvorené každému záujemcovi a taktiež nikoho nenúti v ňom zotrvávať na silu.
Vďaka otužovaniu si môžete aj pocestovať. Foto: Otužilci a zimní plavci/Trenčianske tulene/Facebook
Čo vás viedlo k založeniu OZ?
Na začiatku sme boli skupinka nadšencov do otužovania, nijako neorganizovaní. Jednoducho sme sa zišli v nejakých nami dohodnutých termínoch na brehu rieky a ponorili sme sa do nej. Postupom času sme zisťovali, že nám to nestačí. Lákalo nás takzvané športové otužovanie. Veľkým vzorom nám boli zimní plavci z iných častí Slovenska, Čiech aj zo zahraničia, a tak sme začali plávať v studenej až ľadovej vode. Medzi sebou sme sa dohodli, že by sme radi aj sami organizovali niektoré zimnoplavecké a otužilecké akcie.
Pre našu činnosť sme potrebovali podporu nielen od členov, ale aj od mesta Trenčín či od štátu v podobe 2 percent z dane, od sponzorov a darcov. To potom nejako samovoľne viedlo k založeniu oficiálnej organizácie. Niektorí nadšenci sa však s týmto nápadom nestotožnili a odišli, nakoľko ich nelákalo takéto spoločenstvo a vyhovovalo im iba neorganizované chodenie k vode a kúpanie sa v takzvanej statickej polohe otužilca (to znamená iba sa ponoriť a postáť zopár minút v studenej alebo ľadovej vode).
Akým aktivitám sa v rámci otužovania venujete?
Sme otvorení každej činnosti spojenej s otužovaním a zimným plávaním. Portfólio našej činnosti dopĺňa otužovanie studeným vzduchom, takzvaná zimná turistika naľahko, diaľkové plávanie, ktoré tak nejako automaticky vyplynulo, keď sme ukončili sezónu zimného plávania a nechcelo sa nám skončiť s plávaním.
Motivovali sme sa mnohými svetovými plavcami a začali sa venovať tzv. „mimosezónnej" činnosti diaľkového plávania. Celý rok tak trávime vo vode, bez ohľadu na vonkajšiu teplotu či aktuálne počasie. V zime sa pobyt vo vode s ubúdajúcou teplotou skracuje a v ostatných mesiacoch roka sa pobyt vo vode a uplávané vzdialenosti predlžujú s pribúdajúcou teplotou.
Kde všade ste sa kúpali a akú najnižšiu teplotu ste pri otužileckom kúpaní zažili? Ako dlho ste v nej vydržali?
Keby som mala vymenovať, kde všade sme sa kúpali, bol by to veľmi dlhý zoznam lokalít. Dá sa povedať, že sme odskúšali vodu od západu až po východ našej vlasti, nakoľko Slovensko svojou prekrásnou, drsnou prírodou poskytuje práve nám otužilcom neskutočné miesta s otvorenou vodou, úžasne priehrady, nádrže a rieky, niekedy s extrémne ľadovou horskou vodou.
Asi najďalej sme boli v slovinskom Blede na Majstrovstvách sveta v zimnom plávaní. Najdlhšia trať mala 450 metrov. Tradične najstudenejšia voda býva v Oravskej priehrade, kde sa konajú preteky v zimnom plávaní v rámci Slovenského pohára. Tam mala voda už aj 1,8 °C a plávali sa trate od 50 do 1000 metrov. Pobyt v takejto už ľadovej vode je silno limitovaný časom (maximálne do 22 minút v pohybe, teda v plávaní). Takýto časový limit si môže dovoliť iba veľmi zdatný otužilec, nakoľko pri statickom otužovaní sa neodporúča pobyt v takej vode dlhšie ako päť minút. Všetky zdravotné, mentálne a fyzické benefity však získava otužilec už pri pobyte v ľadovej vode (to je voda pod 4 °C) po dvoch minútach zotrvania vo vode.
Otužilci plávajú vo dne, v noci. Foto: Otužilci a zimní plavci/Trenčianske tulene/Facebook
Ako dlho sa otužujete a aké boli vaše začiatky?
Ja som sa začala otužovať pred deviatimi rokmi, v roku 2024 to bude moja desaťročnica (smiech). Vždy ma to lákalo a nikdy som sa neobávala plávania v chladnejšej vode, takže na začiatku bolo odhodlanie vydržať čo najstudenejšiu vodu. Jedného dňa, v októbri, som prišla k rieke, ku skupinke otužilcov, vzali ma medzi seba, spoločne sme sa kúpali a postupne sa zo mňa stal otužilec. Bola som nadšená, lebo po otužovaní som sa vždy cítila výborne, na tele aj na duchu. Postupom času som svoj pobyt vo vode predlžovala, začala som v nej aktívne plávať a využívala som možnosti ísť si zaplávať za akéhokoľvek počasia, či už bola obloha slnečná, zatiahnutá, či pršalo, snežilo, mrzlo, jednoducho hocikedy sa mi zachcelo. A takto to funguje doteraz.
V zime obmedzujem plávanie na čas do pol hodiny (v závislosti od teploty vody a vzduchu) a v ostatnej sezóne plávam pokiaľ sa mi chce a pokiaľ sa cítim dobre. Najviac som plávala 8 kilometrov v stojatej vode, keď sme plávali cez Liptovskú Maru na dĺžku (mám ju preplávanú aj na šírku 4,5 kilometra) a 26 kilometrov k toku rieky Labe (aj keď tam je tá voda tiež značne lenivá).
Aké zdravotné benefity prináša otužovanie?
O tomto bolo už veľa napísané. Bolo urobených veľa výskumov, prieskumov a dotazníkov. Na základe vlastnej skúsenosti musím povedať, že prvé dva roky sa moje telo stotožňovalo s pobytom v studenej vode, občas sa ozvala nejaká tá nádcha a kašlík, ale nič vážnejšie. Po tomto akoby skúšobnom období zmizli všetky neduhy a boliestky, moje telo sa tešilo na túto aktivitu, tešila sa aj hlava a ja som si začala plávanie v ľadovej vode naozaj užívať. Takto to je dodnes a minimálne trikrát do týždňa (opäť v závislosti od teploty vody) si utekám zaplávať niekam von, na jazero alebo rieku.
Môj názor je, že otužovanie zvládne každý zdravý človek, ktorý si urobí v hlave poriadok, a potom sa môže rozhodnúť, či pôjde do vyššieho levelu otužovania, teda do zimného plávania. Medzi otužilcami vládne po kúpaní výborná nálada, vyčistí sa hlava, vyplavia sa endorfíny, sme si v tej ľadovej vode všetci rovní. Odporúčam túto činnosť ozaj každému zdravému človeku. V prípade pochybností a hocijakých zdravotných problémov sa každý môže poradiť so svojím lekárom.
Čo by ste poradili začínajúcim otužilcom? Ako sa s otužovaním začína?
Mám jednu jedinú radu pre každého človeka, a to je choď a skús. Keď to neskúsiš, tak nezistíš, aké je to úžasné. Pred vstupom do ľadovej vody je ideálne sa pravidelne sprchovať v studenej vode, telo sa lepšie pripraví na chlad.
Najlepší čas je neprestať sa kúpať po skončení leta a chodiť k vode aj naďalej s prichádzajúcou jeseňou. Ideálne je pridať sa k nejakej skupine otužilcov, väčšinou sú tam skúsení otužilci, ktorí vedia dohliadnuť na začiatočníkov, ktorí sa necítia potom stratení v tej vode, vedia poradiť a pomôcť v prípade pochybností.
Podpora kolektívu je na nezaplatenie. Neodporúčam, aby ten, kto začína, išiel k vode sám, nakoľko tá ľadová voda nie je k nám v prvých momentoch ponoru vôbec prívetivá – mrazí, štípe a bolí. Človek môže stratiť odvahu, spanikáriť a na problém je zarobené. Pod dohľadom skúsenejších kolegov je to bezpečné a docieli sa presne to, čo sa od otužovania očakáva. Čo sa týka zimného plávania, tam je to bez diskusie, že ten, kto s tým začína, by nemal ísť plávať sám, nepúšťať sa do stredu jazera alebo do prudkého toku rieky. Odporúčam plávať s niekým skúseným, pekne sa držať pri brehu a čas strávený plávaním postupne predlžovať, čo platí aj pri statickom otužovaní u začiatočníkov.
Pri zimnom plávaní odporúčame používať takzvanú plaveckú bójku (plavák), ktorú si plavec pripne okolo pása a v prípade komplikácie vo vode, napríklad, ak dostane kŕč, spanikári a podobne, sa môže o plavák zavesiť a v krajnom prípade aj dokopať k brehu. V neposlednom rade je taký plavec dobre vidieť na hladine a ľahšie sa vyhne nepríjemným stretom, napríklad s loďou alebo inými športovcami pohybujúcimi sa na vode.
Pre koho otužovanie nie je vhodné?
Tak na takúto otázku môžem odpovedať iba na základe toho, čo som sa dočítala. Čo viem, nie je vhodné otužovanie detí do dvoch rokov, pri otužovaní by si mali dávať pozor ľudia s chorým srdcom, ale záleží aj od diagnózy. Neodporúčam chodiť do otvorenej vody s otvorenou ranou, po operácii, keď rana ešte nie je úplne zahojená a v prípade zvýšenej telesnej teploty nie je vhodné sa otužovať v otvorenej vode.
Každý, kto má nejaké pochybnosti, by sa mal poradiť so svojím ošetrujúcim lekárom. Myslím, že väčšina lekárov otužovanie odporúča na posilnenie imunity a zocelenie psychiky človeka.
Plávať sa dá celoročne. Foto: Otužilci a zimní plavci/Trenčianske tulene/Facebook
Nehrozí pri zimnom kúpaní podchladenie? Ako ho otužilec rozozná?
Áno, samozrejme, že keď človek v zime, v mraze lezie do rieky, ktorá môže byť ešte aj zmrznutá, hrozí mu podchladenie (smiech). Nič netreba preháňať a to ani pobyt v ľadovej vode. Benefity otužovania sa prejavia už po dvoch minútach vo vode, ktorá má pod 4 °C, aj preto sa odporúča pri otužovaní postupne predlžovať pobyt vo vode minútu po minúte.
Začiatočník začne na dvoch minútach a postupne sa môže dopracovať k pobytu vo vode na desať až dvadsať minút. Bohužiaľ, len veľmi ťažko človek v ľadovej vode rozpozná, že už sa blíži podchladenie alebo už podchladený je. Po niekoľkých minútach v ľadovej vode mu totiž prestane byť zima, cíti sa skvele, odkrvia sa mu končatiny, teplá krv sa presúva do jadra tela, aby chránila dôležité vnútorné orgány. Preto je veľmi dôležite sledovať si čas pobytu v ľadovej vode, riadiť sa radami skúsených kolegov, nehrať sa na hrdinu.
Pri pretekoch v zimnom plávaní, keď plavec nedodrží stanovený časový limit, je diskvalifikovaný a takzvane vytiahnutý z vody rozhodcom. Pri podchladení v ľadovej vode človek pomaly stráca videnie, všetko vidí rozmazane, postupne upadá do letargie, až stratí vedomie – vtedy sa potopí a nemusí sa už vynoriť. Aj keď nedôjde k najhoršiemu a podchladený plavec stihne vyjsť z vody, aj vtedy môžu byť následky podchladenia fatálne. Človeku sa urobí zle, môže odpadnúť do bezvedomia a už sa neprebrať. Studená krv sa vracia do stiahnutých ciev, tie sa pomaly rozťahujú, začne sa nekontrolovaný tras celého tela.
Otužovanie nie je hra na hrdinov. Každý, kto do toho ide, musí k otužovaniu pristupovať s rešpektom k ľadovej vode aj k svojmu krehkému telu. Postupovať obozretne, pomaly a dbať na rady skúsenejších. Vtedy nedochádza ku krízovým situáciám a každý si môže tie svoje minúty v ľadovej vode krásne užiť a vychutnať si všetky benefity zo zdravého otužovania a zimného plávania. Vždy je treba pristupovať k tomu individuálne, pretože každý sme iný, mame iné telo (iné je to u chudých a iné u plnších ľudí). Táto téma je veľmi obsiahla, tak aspoň krátke štúdium podmienok a pravidiel otužovania pred vstupom do ľadovej vody nie je na škodu.
Mal by mať otužilec prispôsobenú stravu?
Podľa môjho názoru môže otužilec jesť všetko, čo mu jeho telo (alebo lekár) dovolí, nie je vyhradená nejaká špeciálna strava. Hlavné je pri otužovaní sa vyvarovať alkoholu pred vstupom do vody, ten je úplné tabu. Po otužovaní je skvelý teplý čaj, ktorý vás vnútorne zahreje.
Pri otužovaní treba dodržiavať pravidlá. Foto: Otužilci a zimní plavci/Trenčianske tulene/Facebook
