Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Borrell vyzval EÚ, aby pozastavila politický dialóg s Izraelom

Dôvodom pre tento krok je možné porušovanie ľudských práv v Pásme Gazy počas vojny, ktorá trvá od 7. októbra 2023, píšu agentúry DPA a Reuters s odvolaním sa na európske diplomatické zdroje.

Vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničné veci Josep Borrell na základe hodnotení nezávislých medzinárodných agentúr vyjadril vážne obavy, že Izrael pri svojej vojenskej operácii v palestínskej enkláve porušuje ľudské práva a medzinárodné humanitárne právo. Izrael sa podľa šéfa diplomacie EÚ „týmito obavami doteraz dostatočne nezaoberal“.

O návrhu, ktorý Borrell predstavil v stredu veľvyslancom, budú ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ diskutovať v pondelok na schôdzke v Bruseli, napísala DPA.

Politický dialóg medzi EÚ a Izraelom upravuje takzvaná asociačná dohoda, ktorá vstúpila do platnosti v roku 2000. V dohode sa uvádza, že vzťahy medzi oboma stranami sú založené na dodržiavaní ľudských práv a demokratických zásad.

Navrhované pozastavenie politického dialógu si vyžaduje súhlas všetkých 27 členských štátov EÚ, čo je podľa diplomatov veľmi nepravdepodobné. Námietky voči návrhu vzniesli v stredu viaceré krajiny, povedali pre agentúru Reuters traja diplomati, ktorí si želali zostať v anonymite.

Šéfdiplomat chce podľa jedného z diplomatov týmto spôsobom vyslať jasný signál znepokojenia nad postupom Izraela vo vojne v Pásme Gazy.

Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) minulý týždeň uviedol, že overil 8 113 z viac než 34 500 obetí počas prvých siedmich mesiacov vyše roka trvajúcej vojny v Pásme Gazy, a „takmer 70 percent z nich tvorili deti a ženy“. OHCHR túto skutočnosť odsúdil ako „systematické porušovanie základných princípov medzinárodného humanitárneho práva“. Tel Aviv to poprel.

EÚ sa nedarí zaujať jednotný postoj k vojne v Pásme Gazy, ktorá vypukla po útoku hnutia Hamas na južný Izrael zo 7. októbra 2023. Niektoré krajiny, ako napríklad Česko či Maďarsko, pevne stoja za Izraelom, zatiaľ čo napríklad Španielsko a Írsko zdôrazňujú svoju podporu Palestínčanom. Tie spolu so Slovinskom tiež uznali palestínsku štátnosť.

(tasr)

Minúta  |  

Trump si za ministra spravodlivosti vybral kongresmana Matta Gaetza

Novozvolený prezident USA Donald Trump oznámil, že jeho kandidátom na post ministra spravodlivosti je republikánsky kongresman Matt Gaetz.

"Matt... ochráni naše hranice, rozbije zločinecké organizácie a obnoví vážne narušenú dôveru Američanov v ministerstvo spravodlivosti," uviedol Trump vo vyhlásení.

Jeho nomináciu na post ministra spravodlivosti bude musieť schváliť Senát, v ktorom majú republikáni väčšinu.

Blízki spolupracovníci novozvoleného prezidenta naznačili, že minister spravodlivosti bude po samotnom Trumpovi najdôležitejším členom administratívy, keďže bude mať na starosti uskutočnenie masových deportácií nelegálnych migrantov a omilostenie výtržníkov, ktorí 6. januára 2021 zaútočili na Kapitol.

(tasr, reuters, afp)

Minúta  |  

Taraba rokoval so Salvinim o migrácii aj Európskej zelenej dohode

Minister životného prostredia SR Tomáš Taraba sa v stredu počas prvého dňa návštevy Talianska stretol s tamojším ministrom infraštruktúry a dopravy Matteom Salvinim

Ocenil ho za prístup pri ochrane európskych hraníc pred ilegálnymi migrantami. Zhodli sa tiež na koordinovanom postupe Slovenska a Talianska pri prehodnocovaní záväzkov v rámci Európskej zelenej dohody. Salviniho zároveň pozval na Slovensko.

Spolupráca SR a Talianska sa má týkať environmentálnych nariadení, ktoré podľa ministerstva ničia konkurencieschopnosť Európy. "V tejto oblasti sme sa dohodli, že naše krajiny si budú veľmi úzko nielen vymieňať informácie, ale rovnako aj koordinovať svoje postupy na pôde EÚ," uviedol Taraba.

Salviniho v súvislosti s migráciou a jeho bývalým pôsobením na poste talianskeho ministra vnútra označil Taraba za "výborného politika nielen talianskeho, ale aj európskeho významu".

Počas prvého dňa návštevy Talianska sa Taraba stretol aj s predstaviteľmi štátnej spoločnosti Sogesid, ktorá sa špecializuje na odstraňovanie environmentálnych záťaží.

Slovenský minister bude počas návštevy Talianska ešte rokovať s ministrom životného prostredia a energetickej bezpečnosti Gilbertom Pichetto Fratinom, aby spoločne dojednali prípravu dohody o spolupráci v oblasti odstraňovania environmentálnych záťaží.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinská kontrarozviedka zabila kapitána Čiernomorskej flotily

O výbuchu auta a smrti nemenovaného vojaka už ráno informoval Ruskom dosadený gubernátor Sevastopolu Michail Razvozžajev.

K atentátu sa podľa ukrajinských zdrojov prihlásili príslušníci Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU). Zavraždili Valerija Trankovského, náčelníka štábu brigády raketových člnov Čiernomorskej flotily. Výbuch auta mu odtrhol nohy.

Ruské médiá sa domnievajú, že atentátnici sledovali Trankovského približne týždeň, kým na diaľku aktivovali nastražené výbušné zariadenie v jeho aute.

(mja)

Minúta  |  

Prokuratúra navrhla Le Penovej päť rokov väzenia

Súd pravdepodobne rozhodne o Le Penovej vine a treste v prvej polovici budúceho roka.

Francúzska prokuratúra v stredu navrhla pre Marine Le Penovú, šéfku Národného združenia (RN), päťročný trest odňatia slobody a zákaz kandidovať na verejnú funkciu v procese týkajúcom sa fiktívnych asistentov poslancov europarlamentu.

Trojnásobná prezidentská kandidátka, ktorej strana v júlových francúzskych parlamentných voľbách posilnila svoj vplyv v domácej politike, vinu poprela a vyhlásila, že sa bude o prezidentský úrad uchádzať znova.

V prípade takzvaných fiktívnych zamestnancov je Le Penová a viac ako dve desiatky ďalších osôb podozrivá z toho, že peniaze určené pre poslaneckých asistentov použili na výplaty zamestnancov, ktorí v skutočnosti pracovali pre Národný front (FN), ako sa strana vtedy nazývala. Prokurátor dnes pred francúzskym súdom povedal, že navrhované tresty sa týkajú všetkých z nich.

Podľa prokuratúry má Le Penová dostať dva roky väzenia nepodmienečne a trojročný podmienečný trest, čo jej automaticky znemožní uchádzať sa o prezidentský úrad v roku 2027. Na zozname podozrivých sú poslanci FN, ich asistenti v parlamente a externí spolupracovníci strany.

(echo24, mja)

Minúta  |  

Republikáni si podľa prognóz udržia väčšinu v Snemovni reprezentantov

Ovládnutím oboch legislatívnych komôr Republikánskou stranou získa novozvolený americký prezident Donald Trump všetky nástroje moci vo Washingtone.

Republikánska strana si udrží doterajšiu väčšinu v americkej Snemovni reprezentantov. Vyplýva to z prognóz amerických televízií CNN a NBC News zverejnených v stredu po vyše týždni sčítavania hlasov. Republikáni tak po senáte a Bielom dome zrejme ovládnu aj dolnú komoru Kongresu USA.

Víťazstvo republikánov v kongresových voľbách do snemovne sa predpokladalo už skôr. Podľa najnovších projekcií získajú aj dva mandáty v štátoch Arizona a Kalifornia, čo im zaistí najmenej 218 kresiel potrebných na väčšinu v 435-člennej snemovni, ktorú majú od minulého roka. Demokratickej strane CNN zatiaľ pripisuje 208 kresiel.

Republikáni v minulotýždňových voľbách získali väčšinu (53) kresiel aj americkom Senáte, hornej komore Kongresu, kde dovtedy mali len menšinové postavenie. V stredu si tajným hlasovaním zvolili za lídra svojej novej väčšiny senátora za štát Južná Dakota Johna Thuna, ktorý nahradí Mitcha McConnella.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.