ŽILINA – Dubničan Rastislav Kolman sa aktívne už 16 rokov venuje charitatívnej činnosti. V súčasnosti je vo veku 45 rokov vedúcim Domu charity sv. Vincenta v Žiline.
Keď dospieval, mal túžbu stať sa katolíckym kňazom, no napokon to osud zariadil inak. No nadobudnuté skúsenosti, ktoré získal počas štúdia na Bohosloveckej fakulte v Nitre, plne uplatnil vo svojom ďalšom živote.
Teraz robí osožnú prácu, v spoločnosti ešte stále nedocenenú, avšak veľmi potrebnú. Pomáha ľuďom bez domova ukazovať jasnejšie cestu a smer, že sa dá žiť aj inak a lepšie.
Počas dvojročného obdobia, keď skončil vysokú školu, pracoval v Centre voľného času Strom. A popri tom pomáhal vo Farnosti Dobrého pastiera v Žiline na Solinkách. Vtedy ho oslovila jemu známa rehoľná sestra Vincentka, pracujúca v Diecéznej charite v Žiline, s otázkou, či by nechcel pôsobiť v Charite, kde práve hľadajú streetworkera.
„Táto ponuka robiť sociálneho pracovníka v teréne, čiže na uliciach, v parkoch, na staniciach, v okolí obchodných domov, v squatoch (opustené budovy) a inde, kde sa práve najviac zdržiavajú ľudia bez domova, ma celkom zaujala. Keďže nejaké pedagogické skúsenosti som už mal, učil som totiž krátko aj katolícke náboženstvo na dvoch gymnáziách, povedal som si, že to skúsim. Zúčastnil som sa výberového konania a prijali ma. Odvtedy som v Dome charity sv. Vincenta v Žiline pracoval na rôznych pracovných pozíciách,“ uviedol pre Žilinský Štandard Kolman.
Ako streetworker v rámci mesta vyhľadával a kontaktoval jednotlivcov, ale aj skupinky ľudí bez domova, ktorí si sami nedokázali pomôcť.
„Keď som s nimi nadviazal osobný kontakt, hovoril som im, že život ponúka aj iné možnosti ako ulica. Nikdy som medzi nich neprišiel s prázdnymi rukami, doniesol som im nejaké pečivo, konzervy a čisté oblečenie. Snažil som sa im pomôcť, nasmerovať alebo priviesť ich do nášho zariadenia, aby si mohli vykonať osobnú hygienu, dostať čisté oblečenie a spoznať naše sociálne služby. Samozrejme, že ľudia dlhodobo žijúci na ulici sa nedokážu len tak prispôsobiť novým pravidlám. My máme v zariadení nulovú toleranciu alkoholu. Navyše, niekedy aj vzájomné nedorozumenia medzi nimi spôsobujú určité problémy, ktoré treba taktiež riešiť,“ pokračoval Kolman.
S príchodom chladnejšieho počasia sa zariadenie ako každý rok viac naplní (nocľaháreň je rozdelená na mužskú a ženskú časť s kapacitou 47. resp. 15 miest), ale na to sú pripravení.
„Pri našej sociálnej práci s ľuďmi bez domova sa nám niekedy stáva, že na svoju adresu zažijeme aj negatívne slovné reakcie. No s fyzickým útokom som sa zatiaľ nikdy nestretol. Akoby niektorí z nich niekedy nevedeli prijať, že im chceme pomôcť a nie ublížiť. To ma mrzí a trápi. Našťastie máme aj mnohé pozitívne reakcie a príjemné zážitky s jednotlivcami, ktorí sú nám za pomoc aj úprimne vďační. Mňa vždy najviac poteší, keď niekomu z ulice vrátime opäť jeho ľudskú dôstojnosť,“ dodal pre Žilinský Štandard Kolman.
Klientami Domu charity sv. Vincenta v Žiline nie sú len ľudia bez domova, ale aj sociálne slabší občania, ktorí potrebujú poradiť a pomôcť.
Sledujte nás, druhú časť rozhovoru uverejníme čoskoro.