Preskočiť na obsah
Spoločnosť

Bude slovenská metropola plná mrakodrapov?

BRATISLAVA – Naše hlavné mesto rastie do výšky a nie je dôvod predpokladať, že by sa mal tento trend zastaviť. Pokiaľ nechceme nenávratne zničiť prírodu, aby sme vyrúbaním stromov získali ďalšie stavebné pozemky, budeme musieť stavať do výšky. V tých priestoroch, ktoré sú známe, dostupné a dobre napojené na fungujúcu infraštruktúru.

Sky Park Residence nesie rukopis slávnej architektky Zahy Hadid. Foto:  Sky Park

Sky Park Residence nesie rukopis slávnej architektky Zahy Hadid. Foto: Sky Park

Publikované: 

Viete si predstaviť, aká bude panoráma Bratislavy tak o dvadsať rokov? Chceme, aby bola ešte viac vyplnená výškovými budovami? Takto si už asi otázku položiť nemôžeme. Hlavné mesto totiž nestavia výškové budovy pár rokov. Prvý „mrakodrap“ – dom Manderla – bol postavený už v roku 1936 na Námestí SNP, viaceré vežiaky pribudli v 70. rokoch minulého storočia. Priamo v centre mesta sú výškové budovy Stavebnej fakulty STU (78 metrov) a hotela Kyjev (65 metrov). V Mlynskej doline sa dodnes týči naša prvá stometrová veža v podobe 104 metrov vysokej budovy RTVS.

Ideálnym miestom na výstavbu „novej Bratislavy“ sa ukázalo nábrežie Dunaja, v mieste dnešnej zóny Eurovea City. Z tohto dôvodu tu už v 80. rokoch vzniklo Presscentrum, teraz Tower 115, so 104 metrami, kde sídli aj redakcia Štandardu.

Rozvoj vyššieho typu zástavby v Bratislave pritom nie je nijako výnimočný. Vo svete sa mrakodrapy či inak atypické vysoké stavby stavajú už takmer dve storočia. Často sú práve oni poznávacím znamením metropoly a prirodzeným lákadlom pre masy turistov. Aj u nás už rastie odvaha investorov, čo sa týka odvážnejšej koncepcie architektúry stavieb nad 100 metrov.

Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Kliknite na tlačidlo Registrovať sa a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkami a ochranou súkromia.