ŽILINA – V prvej časti článku sme vám predstavili 45-ročného Dubničana Rastislava Kolmana, ktorý sa už 16 rokov aktívne venuje charitatívnej činnosti. V pokračovaní rozhovoru nám porozprával o svojich skúsenostiach a tiež o tom, čo je v najťažších životných situáciách pre človeka veľmi dôležité.
Dubničan Rastislav Kolman začínal v Dome charity sv. Vincenta v Žiline ako sociálny pracovník v teréne. Ako streetworker vyhľadával ľudí bez domova na miestach, kde sa najviac zdržiavali, a ponúkal im pomoc. V súčasnosti pôsobí ako vedúci tohto zariadenia.
„Mrzí ma a trápi, že niektorí ľudia bez domova akoby niekedy nevedeli prijať, že im chceme pomôcť a nie ublížiť. Našťastie máme aj mnohé pozitívne reakcie a príjemné zážitky s jednotlivcami, ktorí sú nám za pomoc aj úprimne vďační. Mňa vždy najviac poteší, keď niekomu z ulice vrátime opäť jeho ľudskú dôstojnosť,“ povedal pre Žilinský Štandard Kolman, ktorý sa so svojimi kolegami snaží spolupracovať na riešení aktuálnych výziev.
„Nie vždy sa však naše predstavy a návrhy pomoci zhodujú s predstavami človeka, ktorému chceme pomôcť. Ku každému klientovi pristupujeme s citom, individuálne, podľa jeho potrieb, avšak aj on sám musí chcieť na sebe, v rámci svojich možností, pracovať a snažiť sa o to, aby mohol žiť lepšie. Lenže, ak má nereálne očakávania, ak nehľadá dostupné riešenia svojho problému, chýba mu trpezlivosť, ak nemá disciplínu pre aktívnu spoluprácu ani pevnú vôľu, potom môže zostať dlhodobo na ulici, bez väčšej, viditeľne pozitívnej zmeny vo svojom živote,“ vyjadril sa pre Žilinský Štandard Kolman.
Objasnil, že klientami Domu charity sv. Vincenta v Žiline sú nielen ľudia bez domova, ale aj sociálne slabší občania, ktorí potrebujú poradiť a pomôcť.
„Niektorí naši klienti sú aj predajcovia pouličných časopisov Nota bene alebo Cesta, ktorí si takýmto spôsobom zarábajú na zlepšenie svojej aktuálnej životnej úrovne (na stravu, bývanie a podobne). Vždy nás poteší, keď človek bez domova dosiahne vo svojom živote nejakú vyššiu métu. Napríklad keď si nájde prácu, alebo keď nebude užívať alkohol, prípadne brať iné návykové látky,“ doplnil Kolman.
Problémy vo vzťahoch, v rodine, v zamestnaní, finančné či zdravotné ťažkosti, ale aj úmrtie blízkej osoby môže človeka zlomiť až do takej miery, že sa dostane do depresívnej špirály a postupne môže stratiť zmysel života aj strechu nad hlavou.
„Človekom bez domova sa za určitých okolností môže stať každý. Preto je veľmi dôležité sa v ťažkých životných situáciách so svojím problémom neuzatvárať sám do seba, ale prijať pomoc (alebo ju vyhľadať) od ľudí, či už blízkych alebo odborníkov, ktorí vám chcú pomôcť. Prekážky sa totiž lepšie prekonávajú, ak nie ste na to sami. V neposlednom rade sa netreba báť ani vnútorného dialógu s Bohom, napríklad vo forme úprimnej modlitby či spovede, ako keď sa podľa podobenstva zo Svätého Písma stretol Otec so svojím márnotratným synom (Lk 15, 11-32),“ dodal pre Žilinský Štandard Kolman.