Prečo sú Vianoce pre vás také výnimočné?
Ja som začal už ako dieťa skladať pesničky s touto tematikou a možno je to i tým, že som sa narodil 25. decembra. Som vianočné dieťa a tieto sviatky mám veľmi rád. Najprv som svoje pesničky začal hrávať rodičom a keď som bol starší, tak frajerkám. Až ma oslovil producent Dan Hádl z českého vydavateľstva BMG Ariola. Nosieval som mu pesničky a jedna z nich bola Čas sviečok. Pozvali sme k spolupráci speváčku Janu Kirschner. Táto pesnička sa získala veľký úspech a už od 90. rokov znie pred Vianocami v rádiách. A to bolo pre mňa, mladého autora, impulzom napísať ďalšie vianočné piesne.
A za touto prvou prišli hneď ďalšie vianočné piesne?
Nie je to také jednoduché, že si teraz poviete, idem urobiť vianočné pesničky. To tak nefunguje. Musí prísť nejaký impulz, hovorím tomu dar. A áno, potom už nasledovali skladby ako Vianočná pošta s textom Stanislava Štepku, dueto s Máriou Čírovou, neskôr spoločná pieseň s Ondrejom Gregorom Brzobohatým Poďme si priať. Tých vianočných piesní začalo pribúdať a momentálne ich mám v repertoári asi 35, čo je v rámci slovenskej popovej scény asi najviac.
Ako vznikla skladba V bájnom Betleheme? Budeme ju počuť na koncerte v rámci spomínaného turné?
Vznikla počas tých pandemických dvoch rokov, keď sme boli zavretí doma. Bol som dosť znechutený, že som nemohol hrať. V mentálnej pohode som sa udržiaval tým, že som tvoril pesničky. A tak, keď som mal melódiu, poslal som ju Michalovi Mitkovičovi a ten mi poslal nádherný text s tematikou narodenia mesiáša. Vianoce nie sú len o hedonizme, ale najmä o stíšení. A ja som ju urobil tak, že to bude moja intímna spoveď a bude na albume. A je nosnou i na mojom vianočnom turné.
Boli ste v Izraeli?
Nie, žiaľ, nebol som a je mi to ľúto, že teraz je to tam veľmi nepokojné, lebo tam zomiera mnoho civilistov. Na vojne je strašné to, že umierajú nevinní ľudia.
Ako vy trávite Vianoce?
S rodinou. Ja mám každý deň Vianoce, lebo som dostal dar, že robím, čo milujem a milujem, čo robím. A na Vianoce som vždy doma s manželkou a dcérkou. Vždy sa starám o teplo, prikladám polienka do krbu, koštujem dobroty, čo manželka Katka pripraví, zaspievame si koledu a verím, že aj tohto roku to bude opäť o príjemných zážitkoch.
Na svojich koncertoch dávate priestor detským zborom. Prečo?
Pre mňa ako malého chlapca, keby som spieval v zbore a mohol sa postaviť na veľké profesionálne pódium spolu so spevákom, ktorý je známy, tak by to bol veľmi pozitívny impulz. A preto tie deti pozývam a v rámci mojich možností im dávam priestor.
Vaša dcérka Hanka tiež inklinuje k hudbe, spevu?
Má 9 rokov a samozrejme, baví ju hudba, chodí na klavír, ale viac ju teraz baví kreslenie. Kreslí najmä japonské anime.
Ozaj, Japonsko. Ako si spomínate na svoju japonskú éru?
V Japonsku som bol rok a pol pred vyše 20 rokmi a zaujímavé je, že moja dcéra, ktorá sa učí japončinu cez nejakú aplikáciu, ju ovláda lepšie ako ja. Do Japonska som dostal ponuku spievať v istom hudobnom klube a vždy som si chcel skúsiť, aké to je, spievať mimo Slovenska. A tiež som chcel nabrať nové skúsenosti a inšpiráciu. Pre moju tvorbu to bolo určite obohacujúce.
A aké sú vaše plány na budúci rok?
Koncerty. A 8. marca na MDŽ mi vyjde album, ktorý je najmä o vzťahoch, o ženách a pre ženy. Mám totiž pocit, že moja tvorba viac oslovuje ženy. A plánujem i nový projekt s názvom Babská jazda s Robom Opatovským. Myslím si, že partia kamošiek sa viac na takomto koncerte zabaví, ako keď prídu s manželmi. Budem tam mať aj tanečného lektora, ktorý hravou formou naučí salsu, sambu a latino tance. No a koncertom to končiť nebude, ale po ňom ešte ostaneme, budeme sa baviť a tancovať. Bude to taký ucelený event a ja chcem byť jeho súčasťou.
