Ľubomír Pajtinka: Šípkovské inferno. Poslední svedkovia SNP prehovorili

Poznáte legendárny román Ladislava Mňačka – Smrť sa volá Engelchen? A viete o tom, že spomínaný Engelchen, o ktorom známy slovenský autor píše, nie je iba literárnou postavou, ale skutočne žil? Nacistický dôstojník a masový vrah Kurt Werner Tutter pochádzal z Prahy a mal svoj podiel na 92 vraždách, ktoré sú dnes spoľahlivo zdokumentované.

Svojmu trestu však ušiel. Tutter so svojimi mužmi vraždil nielen v moravskej dedinke Ploština, o ktorej píše Mňačko, ale tiež v moravskom Prlove. A ešte predtým na Slovensku. Tu bol nasadený pri potláčaní povstania a protifašistického odporu. Svoju trpkú skúsenosť s ním má aj malá dedinka Šípkov v blízkosti Bánoviec nad Bebravou.

Vážení čitatelia, využite príležitosť získať knihu Šípkovské inferno k ročnému predplatnému denníka Štandard. Ak chcete využiť túto ponuku, objednajte si predplatné cez tento ODKAZ.

Jednotky SS a diverzná jednotka Jozef, ktorej Tutter spolu s ďalším nacistom Waltrom Pawlovskym velili, v novembri 1944 časť miestnych ľudí, čo pomáhali partizánom, postrieľala aj zaživa upálila. Pod mŕtve telá zastrelených na salaši dali výbušný systém a obetí bolo ešte viac. Len v Šípkove pripravil bezcitný netvor Tutter so svojim vražedným komandom o život 23 ľudí.

Chladnokrvne, bez súcitu, bez príčiny. Len aby odstránil nepohodlných svedkov. Ale tí predsa prežili. Jednou z nich bola aj pani Antónia Pajtinková, ktorá sa Tutterovi pozerala priamo do nenávistných očí. Absolútne neznámy vojnový príbeh o skutočných udalostiach v jednej malej dedinke pri Bánovciach nad Bebravou nám prináša Ľubomír Pajtinka temer ako detektívny príbeh.

Jeho hlavnými protagonistami nie sú len partizáni a diverzná SS Jednotka Josef, ktorá partizánov loví a preto sa za nich vydáva. V centre diania je aj Tisov poklad. Zásadné dokumenty a cenné veci z bánovskej fary a kancelárie prezidenta.

Autor sedem rokov študoval archívne materiály, dokumenty, rozprával sa s desiatkami ľudí. Nahrával hodiny záznamov so svedkami tragédie, až napokon odkryl tajomstvo tragických udalostí. Je neuveriteľné, že v pozadí stojí ten istý hrdina Mňačkovho románu Engelchen. Ten istý vrah, ktorý zabil autorovho starého otca, strýka, dvoch prastrýkov, spolu 23 ľudí v tomto Bohom zabudnutom kúte Slovenska.

Po vojne sa fanatický nacista Tutter stal agentom ŠTB ľudovodemokratického Československa. Preto nebolo žiaduce vyšetrovanie jeho zločinov v Šípkove. Šípkovské inferno je knihou o ľudských charakteroch. Slabostiach a podlostiach tých, ktorí mali v rukách zbrane a neobmedzenú moc. Je to beletrizovaná a veľmi čítavá, dramatická učebnica skutočných vojnových, ale aj povojnových česko-slovenských dejín.

Kniha dokazuje, že pre Pajtinku, bývalého učiteľa dejepisu a filozofie a autora desiatok relácií a stoviek článkov v Slovenskom rozhlase a televízii to bola veľmi náročná práca. Autor je však veľký profesionál podpísaný pod viac než 300 vzdelávacími filmami pre školy v cykloch Dejiny Slovenska, Slovenčina, Etická výchova, Geografia, 100 plus známych osobností, a tak pracoval tak ako vždy. S veľkým záujmom, systematicky, neúnavne a koncepčne, keďže mal pred sebou veľkú víziu a veľkú úlohu. Označiť a pomenovať zlo.

Bola to doslova Sizyfovská práca. Nielen časovo, ale najmä citovo, pretože osobná zaangažovanosť do prípadu nepotrestanej masovej vraždy je tu viac ako jasná. No historik Pajtinka robí veľkú česť svojej profesii, keďže sa dokázal odosobniť od pocitov hnevu, či zloby. A vedel sa na osudy, konanie a motiváciu jednotlivých ľudí, ktorí v tomto reálnom príbehu konajú, pozrieť s odstupom rozumu. Nevynáša ako prokurátor a samosudca žiadne urýchlené súdy ani rozsudky, hoci vie presne pomenovať veci také, aké sú.

Keďže vrah bude vždy len vrahom a čestný človek čestným človekom. Pajtinka otvára tému povstania SNP úplne novým, osobným a osobitým spôsobom. Cez boľavý príbeh vlastnej rodiny, ktorá bola zavraždená na úplnom konci vojny. Brutálne, nezmyselne, úplne bez dôvodu. Podobných odhalených, zverejnených, alebo utajených a dnes zabudnutých príbehov je určite vo svete veľa. No tento hovorí o nás, o Slovákoch.

Hovorí veľmi presne a didakticky ako o fatálnom zlyhaní jednotlivcov, ktorí kolaborovali s nacistami. Ale aj o sile obyčajných ľudí, ktorí aj uprostred vojnovej kataklizmy žijú svoje obyčajné životy. Existujú čestne a aj keď sami skoro nič nemajú, pomáhajú podľa kresťanského presvedčenia svojmu blížnemu.

Hoci je partizán, možno boľševik a môže ich a celú ich rodinu len svojou prítomnosťou ohroziť. Vojna ukáže vždy to najhoršie aj najlepšie z ľudských vlastností. Spisovateľ Ľ. Pajtinka presne popisuje, kto sú tí zlí a ktorí dobrí a charakterní a aká je ich motivácia. Demaskuje mýtus dobrého prezidenta Tisa, ktorý pomáha a zachránil tisícky ľudí pred smrťou. Ukazuje ho ako chladnokrvného kolaboranta, ktorý zradil nielen svoj národ, ale aj svojho Boha. Veď vinou Tisovho pokladu, ktorý možno nikdy ani nemal tú hodnotu, akú v ňom ľudia videli, zomrelo 23 ľudí a ďalší boli zranení, väznení a mučení.

Tento príbeh ma veľký potenciál stať sa krutým, pravdivým, vojnovým filmovým svedectvom o dobe, ktorý sa príliš v našom umení nepripomína. Koľko ste videli filmov a čítali kníh o hrdinoch a aj zradcoch zo SNP, ktoré vznikli v posledných 40 rokoch?

Pajtinka vo svojej knihe prejavil veľkú odvahu hľadača pravdy, ktorý za ňou kráča smelo a bez strachu. Hoci vie, že si vypočuje príšerné svedectvá o činoch ľudí, ktorí nikdy nenašli v sebe ani štipku svedomia a svoje strašné zločiny nikdy neoľutovali.

Naopak, aj ako ťažkí vojnoví zločinci sa stali po vojne vo svojej krajine váženými občanmi. Tak ako sadistický, nacistický, masový vrah Tutter. Šípkovské inferno sa nečíta ľahko, keďže je to tragédia, o ktorej vieme, že sa stala a že zostala nepotrestaná. Je to však dôležitá kniha, pretože pomenováva zlo a zároveň ukazuje v jasnom svetle aj dobro. Skryté v jednoduchých ľuďoch. V Slovákoch, ktorí sa starajú o svoje ovečky – pastieroch Božích.