Karol Kallay mal ako umelec šťastie. Začínal v dobe, keď boli ešte fotografi rovnako žiadanými a uznávanými umelcami ako slávni maliari, spisovatelia či herci. Za fotografa sa nepovažoval temer každý, kto má mobil či digitálnu zrkadlovku a dokáže stlačiť spúšť. K fotografovaniu ako umeniu magického momentu sa dostal Kallay ako fotoreportér. V teréne sa naučil vychádzať s ľuďmi v akejkoľvek situácii. Priučil sa aj pohotovosti, priebojnosti a odolnosti. Návštevami iných kultúr získal nadhľad a poznanie, ktoré nezískate niekde v posluchárni vysokej školy. Kállay sa snažil dohovoriť vo svete viacerými jazykmi a fotografoval aj na takých miestach, kde by ste nikdy nechceli byť. Povedzme 48 hodín po strašnom zemetrasení v Arménsku v roku 1988, kde zahynulo 30-tisíc ľudí a odkiaľ Kallay priniesol neuveriteľne silné fotografie. Ako fotograf sa vyhýbal celý život tomu, aby fotil celebrity. Už to slovo považoval za veľké nedorozumenie a neznášal prácu paparazzov. Považoval ich za bezcitných poľovníkov na ľudí. On fotil skutočné osobnosti, akými boli Martin Benka, Jozef Króner či veliteľ americkej armády D. Eisenhower. Ušľachtilých a múdrych ľudí, s ktorými sa mal aj o čom porozprávať.

Kráľ módnej, ale aj lyrik reportážnej fotografie

Karol Kállay pracoval tridsať rokov aj v oblasti módy. Počtom tituliek predbehol dokonca tak geniálnu osobnosť z branže, akou bol slávny Američan, fotograf Helmut Newton. Vytvoril ich 450. Kállay v šesťdesiatych rokoch pracoval pre viaceré chýrne magazíny, akými boli berlínske Saison a Sybille. Publikoval aj v kultovom parížskom mesačníku o móde a dizajne, architektúre a umení Jardin des Modes. Bol to Kállay, ktorý priniesol nový názor na módnu fotografiu. Začal zastávať myšlienku, že ženy sa zo šiat tešia a rady ich nosia, čo sa okamžite prejavilo na jeho prístupe k fotografovaniu módy. Kallay opustil v roku 1956 Slovensko a vydal sa ako zvedavý pútnik na svoju dlhokánsku sériu ciest po svete. Prešiel Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Bulharsko, ZSSR, Albánsko, Grécko, Taliansko, Juhosláviu, Rakúsko, ale aj Francúzsko, Veľkú Britániu, Holandsko, Nemecko, Japonsko, Mexiko a USA. To ho priviedlo v roku 1979 k spolupráci s prestížnym nemeckým magazínom GEO.

V 90. rokoch fotografoval tiež pre časopisy Stern, Spiegel a Focus. Všetko vysnívané médiá, ktoré sú nedostižnou métou tisícov svetových fotografov. V rokoch 1993 až 1995 fotografoval reportáže v Egypte, v Thajsku, Tunise, Maroku, Portugalsku, Austrálii a na Kube. V rokoch 1997 až 2000 zas v USA, Thajsku, Jemene, Dubaji, Indonézii, Malajsku a Grécku. O svojej dlhoročnej vzrušujúcej skúsenosti fotoreportéra, ktorý precestoval všetky kontinenty, Kallay povedal: „Deväťdesiat percent reportáží, ktoré som robil, som tvoril s redaktorom. Čo však neznamená, že sme museli robiť v rovnakom čase. Je to skôr o dopĺňaní sa. Samozrejme, že sme boli vždy perfektne pripravení. Napríklad, keď som chodil do arabských krajín, vždy som sa doma nabifľoval niektoré súry z Koránu. To mi nesmierne otvorilo cestu. U nás chodia reportéri na akcie často nepripravení. Podľa nich treba robiť rýchlo, aby sa stihla čo najskôr ďalšia reportáž. Ale to sa  nedá a odrazí sa to na kvalite. Fotografiou sa musí autor vyjadrovať esteticky vizuálne a súčasne musí byť v nej aj informácia. A takéto komplexné vyjadrenie si vyžiada aj čas."

Kállay ako mág fotografie vo svojej tvorbe stmelil do jednoty osobného konceptu impulzy dobových estetických pohybov, ale aj svoju jasnú, humanistickú orientáciu. Aj preto stvoril silné dielo, ktoré ho zaraďuje na predné miesto v našej fotografii. No je aj dlhodobým prínosom do svetovej, fotografickej tvorby. Od smrti tohto veľkého slovenského umelca uplynulo už 11 rokov. No jeho dielo zastúpené v desiatkach svetových galérií bude vždy veľkým obrazovým vzorom, ku ktorému sa môžeme vracať.